Aj keď musí rátať podľa politológov aj s touto alternatívou a táto obava je vo vládnutí Smeru novinkou, predčasné voľby koaličníci partneri určite nechcú. Bola by to hra s neistým koncom.
Každý koaličný hlas má cenu zlata
Nie je to prvýkrát, čo Fico hovorí o predčasných voľbách. Na minuloročnom slávnostnom sneme Smeru v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu totiž premiér navrhol prijať uznesenie, aby členovia Smeru dôverovali súčasnému vedeniu až do nasledujúcich volieb, ktoré „môžu byť veľmi rýchlo“. „Môžu byť po eurovoľbách, po prezidentských voľbách. Ten okamih príde pomerne rýchlo, pretože ako som povedal, mapa slovenskej politickej scény sa môže výrazne meniť,“ uviedol. Na sociálnej sieti o pár hodín poprel, že hovoril o predčasných parlamentných voľbách.
Čítajte viac Odíde Šutaj Eštok do NR SR? Vo vládnych rošádach by mohli figurovať Migaľ či Saková. Na stole je viac možností
Na mysli mal vraj tie vnútrostranícke. Ako náznak predčasných volieb to vtedy pochopili viacerí politici vrátane tých koaličných. Po roku vládnutia niet pochýb, ktoré predčasné voľby myslel. Aj keď je jeho želaním udržať koalíciu až do konca riadneho mandátu, nevylúčil možnosť, že k urnám pristúpime skôr a strana musí byť pripravená na alternatívne scenáre, ak by politické napätie v koalícii narastalo.
„Buďme realistami a pripravujme sa aj na iné alternatívy politického vývoja,“ vyhlásil na slávnostnom sneme pri príležitosti 25. výročia vzniku Smeru. Zatiaľ sa ani jedna jeho vláda neskončila predčasne. Fico zdôraznil, že jeho vládny kabinet pracuje v náročnom koaličnom prostredí, čo si vyžaduje maximálnu súdržnosť všetkých troch koaličných lídrov, a prvýkrát priznal aj to, že má tesnú väčšinu. „Nateraz fungujeme. Záleží na nás, či táto vláda vydrží do roku 2027,“ povedal. Fico pripomenul, že Smer plánuje byť v rámci koalície stabilizujúcim prvkom.
Nestabilita koalície sa naplno prejavila najmä po odchode trojice poslancov okolo Rudolfa Huliaka z klubu SNS. „Ako predseda vlády a Smeru principiálne odmietam udržiavať vládnu väčšinu rešpektovaním politického vydierania,“ odkázal nepriamo trojici poslancov. Huliakovci žiadajú jedno z ministerstiev SNS či podpis memoranda. Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera je to však odkaz pre všetkých, ktorí by chceli vyskakovať, inak by Smer mohol „ísť od toho“. „Dnes je každý koaličný poslanec dôležitý, pretože každý hlas má cenu zlata,“ uviedol Cirner s tým, že je to správna taktika, aby sa ambiciózni politici pri svojich požiadavkách krotili.
Hra s neistým koncom
Podľa politológa Cirnera je Fico vždy pragmatik a asi prvýkrát sa netváril, že nemá s krízou v koalícii nič spoločné. Doteraz totiž šéf Smeru hovoril o tom, že kríza nie je, vnútrostranícke spory v SNS má riešiť jej líder Andrej Danko a zvyšok si majú vyriešiť Hlas a národniari medzi sebou. „Hovoril predovšetkým k straníkom a upozornil ich, aby sa pripravili aj na alternatívu, že vláda stratí väčšinu, čo môže znamenať viacero možností, jednou z nich sú aj predčasné voľby,“ komentoval Cirner s tým, že Fico naznačil aj výmenu kádrov, ale aj to, že nechce byť predsedom večne, aby jeho strana neskončila ako HZDS či SDKÚ.
„Rátať musí aj s touto alternatívou, ale som presvedčený, že väčšina vládnych poslancov, ministrov a premiér predčasné voľby v žiadnom prípade nechcú,“ hovorí politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík s tým, že SNS si bude konflikty pred sebou posúvať „ako skarabeus svoju guličku“. Politológ z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak pripomína, že Fico túto tému v rôznych variáciách nastoľuje už dlhšie. „Zdá sa, že takto chce integrovať koalíciu, keďže viacerí jej predstavitelia si uvedomujú, že po prípadných predčasných či riadnych voľbách už v parlamente nemusia byť,“ uviedol. Problémom môžu byť podľa Marušiaka aj preferencie a prípadná volebná mobilizácia.
Či by sa Ficovi oplatilo ísť do predčasných volieb, je otázne. „Nie. SNS by zrejme vypadla z parlamentu a nahradila by ju Republika, tu si však nemôžeme byť istí, či by bol Hlas ochotný ísť hnutím do koalície. Tieto konflikty ako aj konsolidačný balíček však ťahajú Smer v preferenciách nadol. Na konci tejto volebnej periódy môže byť Smer vyprahnutou stranou,“ komentuje Štefančík. „Bola by to takpovediac hra s neistým koncom,“ myslí si sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
Čítajte viac Korčok vstupuje do Progresívneho Slovenska. Cieľom je o tri roky poraziť Smer a zostaviť vládu, avizuje Šimečka
„Preferencie Smeru mierne klesajú, ale zatiaľ to nie je nič vážne, uvidíme čo s nimi urobia dôsledky konsolidačného balíka. Ak by prudko klesali, môže Smer rozmýšľať aj o predčasných voľbách, aby sa zbavil bremena vládnej zodpovednosti a zachránil z preferencií, čo sa dá,“ hovorí Cirner. Podľa neho je to však krajné riešenie, ktoré určite nie je na programe dňa. „Hlavným cieľom je ‚konzumovať mocʻ – vládnuť, tak dlho ako sa dá, ideálne do riadneho termínu volieb,“ uviedol politológ.
Podľa Marušiaka je však takáto obava novinkou vo vládnutí Smeru. „Doposiaľ bol práve Smer, ktorý dokázal dovládnuť do konca volebného obdobia. Predčasné voľby by však veľa vyriešiť nemuseli,“ myslí si. „Pozitívum je, že by sa zbavil Andreja Danka a SNS, bol by však zrejme donútený vládnuť s Republikou. Pre Smer by však mohlo byť výhodné odísť do opozície, konsolidačné opatrenia určite nie sú niečím, na čom sa vyhrávajú voľby,“ hovorí politológ SAV.
Štefančík okrem toho pripomína, že niektoré vládne návrhy, dokonca aj personálne, prechádzajú aj s hlasmi opozičných poslancov. „Je preto otázne, či medzi Smerom a KDH neprebehli už nejaké zákulisné rozhovory, ktoré by vládnutiu Roberta Fica dodali určitú dávku istoty. Skupina okolo pána Huliaka však zatiaľ podporuje vládne návrhy, takže premiér sa zatiaľ skutočne nemusí obávať,“ uviedol.
Pokles Smeru? Ešte nehovoríme o trende, no PS má výhodu
Pri predčasných voľbách treba myslieť aj na vhodný okamih a práve klesajúce preferencie by ich mohli urýchliť. Rok po voľbách totiž voličská podpora Smeru klesá a prvenstvo ich hlavného rivala – Progresívneho Slovenska (PS) potvrdila v novembrovom prieskume pre portál 360tka.sk aj agentúra Focus. PS bolo na prvom mieste v prieskumoch agentúry Ipsos a AKO a dlhodobo je na prvom mieste aj podľa agentúry NMS Market Research Slovakia.
Čítajte viac Nový prieskum Focusu potvrdil klesajúcu popularitu Smeru a mierny rast progresívcov
Šéf Focusu Slosiarik uviedol, že zatiaľ to nemožno vnímať ako trend v zmysle, že PS predbehlo Smer. „Ten rozdiel je zatiaľ veľmi malý a je na úrovni štatistickej chyby. Zaujímavé však určite je to, že od februára 2023 vedie preferenčný rebríček niekto iný ako Smer,“ uviedol. Prakticky od svojho vzniku v roku 2020 až do februára 2023 viedla rebríček strana Hlas. Odvtedy bol aj vďaka agresívnej predvolebnej kampani vo vedení Smer.
Je však faktom, že preferencie Smeru v posledných mesiacoch klesajú. „Ak pokles porovnáme s voľbami 2023, tak je na úrovni jedného percentuálneho bodu, čo je úroveň štatistickej chyby, takže v takomto prípade o poklese ani nemôžeme hovoriť. Ak porovnávame preferencie napr. z júla, tak tam je ten pokles už viditeľnejší,“ vysvetľuje Slosiarik. Od júla klesol Smeru o takmer štyri percentá.
„Na jednej strane je za tým aj skutočnosť, že vrchol preferencií sme merali po atentáte na Roberta Fica a na druhej strane je časť voličov Smeru zneistená ohláseným konsolidačným balíčkom a dopadmi na ich peňaženky,“ hovorí sociológ. Dopad konsolidačných opatrení vlády na preferencie sa však plne prejaví až budúci rok. Pri PS sa do hry dostáva najväčší faktor – vstup Ivana Korčoka do hnutia. V dátach najnovšieho prieskumu agentúry Focus sa ešte zásadnejšie neprejavil.
To, ako sa vstup Korčoka prejaví na preferenciách, záleží podľa sociológa aj od toho, ako sa aktívne sa bude prejavovať a do akej miery viditeľný bude. „Jeden z predchádzajúcich prieskumov ukázal, že PS s Ivanom Korčokom by sa mohlo hýbať niekde na úrovni 25 percent. Potenciál pre rast preferencií PS je tak medzi nevoličmi, resp. nerozhodnutými voličmi, ako aj medzi aktuálnymi voličmi SaS a Demokratov,“ zhodnotil.
V prospech PS hrá aj to, že na rozdiel od Smeru, preferencie progresívcov od začiatku roka konštantne stúpajú a pripísali si približne tri percentá. „Zdá sa, že PS zatiaľ nestúpa na úkor svojich potenciálnych koaličných partnerov, ale skôr sa mu darí získavať voličov z radov nevoličov (pokiaľ ide o voľby 2023). Sú tam aj drobné zisky od strán ako SaS či Demokrati, ale zároveň sa aj nejakí voliči týchto strán z volieb 2023 pridali k PS, takže nie je tam nejaká jasná tendencia ‚vysávaniaʻ elektorátov týchto dvoch strán,“ dodal Slosiarik.
Snahy o zmenu systémov by narazili
Pre načasovanie predčasných volieb by bolo dôležité aj to, či by vládna koalícia stihla presadiť aj niektorú zo zmien volebných či politických systémov. Svoju predstavu totiž majú všetci traja lídri. Ako prvý hovoril o zmene volebného systému Hlas ešte na čele s Petrom Pellegrinim. Ideu po októbrovom sneme znova oživil súčasný líder Matúš Šutaj Eštok. Je jasné, že chce viac zaviesť viac volebných obvodov, no detaily zatiaľ neprezradil.
Pred pár týždňami však na sociálnej sieti uviedol, že „recept je jednoduchý“ – 75 poslancov by sa volilo tak ako doteraz – čiže na kandidátkach politických strán, a zvyšných 75 by sa volilo v jednomandátových obvodoch, ktoré by zhruba kopírovali okresy, ktorých je aktuálne na Slovensku 79. Návrh nového volebného systému však aktuálne nemá podporu SNS a na jeho zmenu je potrebných 90 hlasov, keďže jeden volebných obvod zakotvil líder hnutia Slovensko Igor Matovič do ústavy v minulom volebnom období. V Smere zatiaľ o zmene pochybujú, PS, SaS aj Slovensko to odmietajú a KDH zmenu volebných obvodov presadzuje dlhodobo.
Myšlienkou zmeny politického systému prekvapili zvyšní dvaja lídri. Fico hovoril o potrebe zvýšenia volebného kvóra z piatich na sedem percent, čím by sa znížil počet strán v parlamente a Smer by aktuálne mohol siahnuť na ústavnú väčšinu. Odborníci však hovoria o obmedzení politickej súťaže a to aj vzhľadom na návrh zvýšenia volebnej kaucie zo 17-tisíc eur na pol milióna, čo je nereálne aj podľa Šutaja Eštoka.
Istú predstavu má aj líder SNS Andrej Danko. Ten hovoril o zavedení imperatívneho mandátu, a to aj vzhľadom na odchod trojice huliakovcov, čo spôsobilo problémy SNS, ale aj koalícii. Tento mandát by v praxi znamenal, že ak sa poslanec rozháda so stranou, na kandidátke ktorej sa dostal do parlamentu, a vystúpil by z klubu, stratil by mandát a na jeho miesto by nastúpil náhradník. Podľa Danka musia mať aj poslanci zodpovednosť voči strane. V minulosti takýto mandát, ktorý je typický najmä pre nedemokratické režimy, uplatňoval Slovenský štát a v čase vlády Komunistickej strany to formálne platilo aj v Slovenskej národnej rade. V súčasnosti ho vo svete nájdeme len veľmi ťažko.
Čítajte viac Kartel strán či paródia na demokraciu: Zmenou systému by Fico zabetónoval Smer pri moci. Ako by vyzeral parlament?
Na zmeny, ktoré navrhuje Šutaj Eštok a Danko je potrebných 90 hlasov, na zmenu, ktorú by chcel presadiť Fico, stačí „obyčajná“ väčšina – 76 hlasov. „Čo sa týka zmien navrhovaných Robertom Ficom, zvýšenie uzatváracej klauzuly pre samostatne kandidujúce politické strany na sedem percent je z ústavnoprávneho hľadiska ešte akceptovaná,“ uviedol pre Pravdu ústavný právnik z Univerzity Komenského Marek Domin.
„Naopak, tak výrazné zvýšenie volebnej kaucie môže, podľa môjho názoru, už narážať na ústavný princíp všeobecnosti volebného práva, keďže z možnej účasti na voľbách vylúči subjekty, ktoré si to nebudú môcť dovoliť. Už vo vzťahu k súčasnej výške volebnej kaucie Ústavný súd v minulosti povedal že je síce akceptovateľná, ale je na hranici ústavnej akceptovateľnosti,“ dodal. Za myšlienku zmeny politického systému kritizoval Fica aj prezident Peter Pellegrini. Takáto debata by mala podľa neho ísť bokom, zároveň odmietol zvyšovanie kvóra na vstup do Národnej rady SR (NR SR).
Podľa politológa Cirnera ide len dymové clony prekrývajúce iné udalosti. „No ako taktika to môže pokračovať opäť aj v roku 2025, ktorý bude pre koalíciu kritický, keďže občania pocítia konsolidáciu. Nevylučujem, že sa koalícia o nejaké kozmetické zmeny volebného systému pokúsi, musia nejako chlácholiť občanov,“ dodal. Fico pritom hovoril, že systém zatiaľ neplánuje meniť v tomto volebnom období. Politológ Štefančík zmeny nevylučuje, no každá zmena podľa neho komplikuje cestu do parlamentu pre SNS a pripomína aj kritiku prezidenta Pellegriniho.