V hre sú však aj výpovede z nadčasov nielen u lekárov, ale aj u sestier. Aktuálne plynie lekárom dvojmesačná výpovedná lehota, počas ktorej sú lekári pripravení svoje výpovede stiahnuť, ak dôjde k dohode.
Lekárom prísľuby nestačia
Lekárski odborári podľa slov Visolajského výpovede podať nechceli, no je to jediný nástroj, ktorý vždy funguje. Viacerí vládni predstavitelia vrátane premiéra Roberta Fica (Smer), ale aj prezidenta Petra Pellegriniho to však označili za nátlak či vydieranie. Po sviatkoch nasledovalo pár mediálnych odkazov, no nakoniec si odborári s ministrom sadli za rokovací stôl. Posledné rokovania prebehli začiatkom tohto týždňa.

Visolajský pred utorkovým rokovaním uviedol, že odborári by boli radi, ak by boli rokovania verejné a ak by na nich boli prítomné aj médiá. „Pán minister to odmietol a je zaujímavé, prečo chce tajiť veci. My máme oficiálne požiadavky a sú stále rovnaké. Náš záujem je, aby zdravotníctvo fungovalo lepšie. Pán minister musí povedať, prečo nerobí kroky, ktoré zlepšujú zdravotníctvo,“ uviedol šéf LOZ.
Výpovede stiahnu v tom prípade, ak začne minister podnikať konkrétne kroky, jeho prísľuby odborárom zatiaľ nestačia. „Niektoré veci pán minister môže naozaj nariadiť okamžite a o pár dní budú splnené, takže toto sme mu prízvukovali,“ hovoril ešte minulý týždeň šéf LOZ. Memorandum podľa ministra prechádzajú bod po bode „Neskrývame sa pred žiadnou témou. Verím, že takýmto prístupom a hlavne konkrétnym a realistickým plánom ďalších krokov sa nakoniec dohodneme,“ povedal Šaško.
Jednou z hlavným tém rokovaní bolo financovanie a dlhy nemocníc či zmluvy s poisťovňami. Ešte minulý týždeň sa odborári spolu so Šaškom dohodli na vytvorení pracovnej skupiny k tejto téme. Lekárski odborári už po včerajšom rokovaní kritizovali, že sa ho nezúčastnil žiadny zástupca rezortu financií. Najmä ak sa riešila téma štandardizovaných zmlúv medzi nemocnicami a poisťovňami. Odborári okrem iného apelujú na to, aby boli zmluvy medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami transparentné, verejné a kontrolovateľné.
„Rezort financií žiada od ministerstva zdravotníctva, aby sa tie finančné toky do nemocníc stransparentnili a boli férové a bolo nám dnes povedané, že to zle pochopili a ministerstvo financií by dnes nepredstavovalo pridanú hodnotu pre toto stretnutie,“ povedal Visolajský. Nerozumie, prečo rezort zdravotníctva doteraz vo veci nekoná. Šaško je presvedčený, že partnerom na rokovania za stranu vlády je minister zdravotníctva.
Sám pritom navrhoval, aby bol zástupca rezortu súčasťou skupiny. Deklaroval však, že s rezortom komunikuje. „Tie výstupy budem komunikovať priamo ja s ministrom financií Ladislavom Kamenickým, takže si myslím, že takto to je úplne v poriadku,“ uviedol. „Jedna vec je zastabilizovať zdravotníctvo a prijať opatrenia tak, aby sa nevytvoril ďalší dlh a potom riešiť samotný nahromadený dlh. My už s dlhom, ktorý bol vytvorený, rátame v rozpočte,“ povedal na margo témy financovania štátny tajomník rezortu Radovan Majerský.
Čo bude s transformáciou?
Kľúčovou je pre lekárov aj téma transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Visolajský v utorok uviedol, že sa Šaška pýtali, či ju zastavil. LOZ totiž žiada, aby vláda verejne deklarovala, že k nej nedôjde. „Pán minister nám ani raz jasne neodpovedal, či zastavil transformáciu nemocníc, alebo nie,“ povedal. Premiér Fico pred niekoľkými dňami uviedol, že táto téma na stole nie je, štátny tajomník rezortu financií však povedal, že transformácia je ešte stále v pláne, ale len v prípade, ak v januári začnú platiť výpovede. Predseda LOZ uviedol, že pre odborárov je to červená čiara, obávajú sa totiž skrytej privatizácie.

Rokovalo sa aj o koncovej národnej nemocnici, ktorá mala byť najprv v Rázsochách, no vláda tento zámer zrušila. Exministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) potom oznámila, že ju presunie do Ružinova, no viacerí čelní predstavitelia koaličného Hlasu vrátane ministra školstva Tomáša Druckera uviedli, že to nie je reálne. Minister zdravotníctva však v pondelok po rokovaní okrúhleho stola s odborníkmi povedal, že vláda má stále ambíciu začať počas svojho volebného obdobia s výstavbou novej národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Detaily neuviedol, no vyžiadal si doplňujúce informácie. „Lokalitu vám neprezradím. Je to predmetom aj tých doplňujúcich informácií,“ uviedol. „Keď budeme mať reálne a realistické a aktuálne dáta k dispozícii, tak to rozhodnutie prijmem, ale potvrdzujem, že áno, máme ambíciu počas tohto volebného obdobia začať,“ vyhlásil Šaško. Minister už skôr avizoval, že k téme výstavby nemocnice zaujme stanovisko po preštudovaní štúdie uskutočniteľnosti, ktorú rezort nechal vypracovať.
Ďalšie plány ministra
Predmetom rokovaní je aj reforma vzdelávania lekárov a sestier, väčší priestor na prax a lepšie odmeňovanie pedagógov. „Nesúhlasíme s tým, že sa neustále navyšuje počet zahraničných študentov na lekárskych fakultách,“ uviedol predseda LOZ ešte minulý týždeň s tým, že je to na úkor kvality. Dodal, že kapacity lekárskych fakúlt sú vyčerpané. Šaškovým cieľom je zabezpečiť adekvátne odmeňovanie pedagogických zamestnancov stredných zdravotníckych škôl a vysokoškolských učiteľov, modernizáciu materiálno-technického vybavenia škôl či zabezpečiť budovania simulačných centier.
Okrem toho hovorili aj o dodržiavaní Zákonníka práce a personálnych predpisoch v nemocniciach. „Dnes zákon a nariadenia ministerstva garantujú pacientom, aby v nemocnici čakal kvalitný lekár, skúsený lekár, ale žiaľ, toto nemocnice často porušujú a je to na úkor bezpečnosti pacienta,“ vysvetľoval Visolajský. Minister zdravotníctva po pondelkovom stretnutí s odborníkmi hovoril, že v rámci vzdelávania zdravotníkov je potrebné pristúpiť k systémovým zmenám.
Deklaruje, že jeho ambíciou bude vytvoriť udržateľnú a realistickú stratégiu rozvoja ľudských zdrojov v zdravotníctve v horizonte minimálne 15 až 20 rokov. Jednou z najväčších výziev je podľa Šaška nedostatok kvalifikovaného personálu, najmä sestier. Priestor na zmeny vidí napríklad v tom, aby vzdelávanie viac nadväzovalo na reálnu aplikačnú prax, ale aj v zadefinovaní kompetencií.
Šaško ešte minulý týždeň v rámci svojich plánov v rezorte uviedol, že chce štandardizovať platby za zdravotné výkony, optimalizovať náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, štandardizovať podmienky zdravotnej starostlivosti, zníženiť administratívnu záťaž, cieľom je aj digitalizácia a riadenie ľudských zdrojov naprieč rezortom a zabrániť chce aj zadlžovaniu štátnych nemocníc. „Potrebujeme hľadať úspory na rezorte zdravotníctva a nie inde, s čím súvisí transparentnosť procesov,“ povedal. Jedným z potrebných krokov je podľa neho aj vykonanie dôsledného auditu pokiaľ ide napríklad o úväzkovosť v celom sektore. Potrebné je tiež podľa neho inovovať personálne normatívy a riešiť kompetencie zdravotníckych pracovníkov.