Donucovacie prostriedky a ich použitie upravuje Zákon o Policajnom zbore. Sú to hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, ktoré sa používajú na prekonanie odporu. Patria k nim aj putá, úder strelnou zbraňou, varovný výstrel, ale aj samotné použitie zbrane.
„O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov policajt použije, rozhoduje podľa konkrétnej situácie tak, aby dosiahol účel sledovaný služobným zákrokom a použitý donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku,“ uvádza sa v zákone.
Čítajte viac Košice, Teplička a teraz Galanta. Pod dohľadom polície zomrel už tretí človek
K donucovacím prostriedkom patria aj takzvané prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku. Zaraďujú sa k nim obušky, obranné tyče, štíty, slzotvorné prostriedky a elektrický paralyzátor. Inak povedané, taser policajti použili aj cez víkend proti 46-ročnému mužovi v Tepličke nad Váhom, ktorý po zákroku zomrel. Či jeho smrť súvisela s použitím paralyzátora, vyšetruje policajná inšpekcia.
Na to, ako sa používajú donucovacie prostriedky v praxi, sme sa pýtali príslušníka, ktorý pracuje na jednom z obvodných oddelení na Považí a v Policajnom zbore (PZ) slúži zhruba šesť rokov. Keďže si prial zostať v anonymite, v článku sme mu zmenili krstné meno na Milan.
Taktické rukavice si často kupujú sami
K základnej výbave člena hliadky pritom patrí zhruba desať položiek, s ktorými odchádza zo stanice do terénu. Ich rozsah sa odvíja od konkrétnej úlohy. Súčasťou balíčka je služobná zbraň, najčastejšie pištoľ, s určeným počtom nábojov. Ďalej je to obušok – buď teleskopický, alebo gumený, slzotvorný plyn, taser, putá, vysielačka na komunikáciu s operačným strediskom alebo inými policajtmi a tiež ochranná balistická vesta. Okrem nej je v základnej výbave aj reflexná vesta, lekárske a ochranné rukavice. Policajti tiež so sebou nosia tlačivá na zápis priestupkov, trestných činov a baterku.
Keď pitva po zásahu v Košiciach zo začiatku novembra odhalila, že 48-ročný Ľubomír zomrel na následky násilia, ukázalo sa, že ho dnes už obvinený policajt Marek A. bil nie obyčajnými ochrannými rukavicami, ale takzvanými taktickými. Ako pre Pravdu uviedol hovorca Prezídia PZ Roman Hájek, taktické rukavice majú primárne ochrannú funkciu. Policajtovi slúžia na ochranu rúk pri bežnej služobnej činnosti a tiež pri zákrokoch na ochranu pred injekčnými striekačkami, sklom či ostnatým drôtom.
„Spevnenie ochrany kĺbov rúk je fakultatívne, teda nemusí byť na každom type rukavíc. Pre poriadkové jednotky sa pod jednotným velením používajú iné typy rukavíc, a to tzv. protiúderové,“ priblížil hovorca.
Keďže taktické rukavice majú slúžiť výhradne ako pracovná ochranná pomôcka a nie na represiu, striktné pravidlá ich používania podľa Hájeka upravené nie sú. „Použitie rukavíc je vždy na individuálnom rozhodnutí policajta a odvíja sa od vyhodnotenia aktuálnej policajne relevantnej udalosti pri vykonávaní služobnej činnosti alebo pri zhodnotení všetkých dostupných informácií pre úspešné vykonanie služobného zákroku,“ vysvetlil Hájek.
Policajt Milan považuje používanie taktických rukavíc s vystužením za sivú zónu, pretože ich v rámci základnej výstroje policajti automaticky nedostávajú. „Fasujeme jeden pár starších kožených rukavíc, ktoré vôbec nepoužívame, pretože sú nepraktické a zle sa s nimi drží zbraň,“ uviedol pre Pravdu.
Taktické rukavice, ktoré mal na sebe aj policajt, ktorý dobil na smrť Ľubomíra, si podľa neho príslušníci na obvode, ale aj v pohotovostných motorizovaných jednotkách zväčša zabezpečujú sami na vlastné náklady. Osvedčili sa im a do ulíc ich nosia radi, lebo im chránia ruky oveľa viac ako rukavice, ktoré dostali od zboru.
„Pri donucovacích prostriedkoch policajti často končia so zlomenou rukou, s vykĺbeným alebo zlomeným prstom. Páchatelia sa bránia škrabaním alebo hryzením a obyčajné rukavice ruky dostatočne nechránia,“ priblížil Milan.
Úder taktickou rukavicou je podľa neho rovnako tvrdý, ako keby udieral podozrivého hánkou, rozdiel je v intenzite. Milan sa domnieva, že ak by policajt z Košíc nebil Ľubomíra taktickou rukavicou, ale rukou, zrejme by ho udieral slabšie a nevedel by dať do úderu takú intenzitu, ako to dokázal s rukavicou. Intenzita úderu je na policajtovi. „Keď sú vyhrotené situácie, vtedy sa nad tým nerozmýšľa a použije sa ten najsilnejší, aby policajt dokázal prekonať útok alebo odpor,“ opísal Milan prax.
Záchranár a poslanec KDH František Majerský pripomenul, že vyšetrovanie policajnej inšpekcie ukázalo, že Ľubomír nekládol žiaden odpor, no policajt ho napriek tomu opakovane udieral do brucha a päsťami do tváre, čo mu spôsobilo krvácanie do mozgu.
„Ten policajt rukavice vlastne používal ako zbraň, lebo ony sú spevnené na hánkach a údery s nimi sú veľmi tvrdé a veľmi bolestivé,“ uviedol pre Pravdu. Hoci sa ako záchranár s dôsledkami použitia taktických rukavíc v teréne nestretol, podotkol, že ich policajti ťažkoodenci používajú na hromadných podujatiach. „Ja som sa vo svojej praxi zatiaľ nestretol, že by policajt mal rukavice na rukách pri zásahu. Naozaj to musí byť nejaká špeciálna udalosť, že by si ich policajt na ruku natiahol, aby sa chránil,“ vyjadril sa poslanec.
Kam môžu policajti udierať
Druhou sivou zónou je podľa Milana diera v zákone, pretože nie je zadefinované, kam môžu údery a kopy sebaobrany v rámci tela smerovať. „Nikde nie je uvedené, že by policajt nemal udrieť do hlavy,“ podotkol Milan. Policajt je pred použitím donucovacích prostriedkov povinný človeka, proti ktorému zakročuje, vyzvať, aby prestal vyčíňať, a vystríhať ho, že použije silu.
Od výzvy a výstrahy môže upustiť len vtedy, ak je sám napadnutý a ohrozený na živote. Pri použití teleskopického obuška alebo úderu zbraňou sa musí vyhýbať hlave vrátane očí a spánkov a kostiam, aby nedošlo k zlomeninám a mieriť len na mäkké časti tela.
Ak ide o donucovací prostriedok úderu alebo kopu sebaobrany, úder do brady je podľa Milana v poriadku, no ak ide o bezdôvodné opakujúce sa údery, nastáva problém. „Človek, ktorý zomrel po zásahu v Košiciach, mal veľký opuch mozgu, tam sa prikláňam skôr k tomu, že ide o individuálne zlyhanie policajta. Musel opakovane udierať do hlavy, aj keď to nebolo potrebné,“ domnieva sa Milan.
Rozdiel pri úderoch vníma aj v tom, za akých okolností sa použijú. Či proti človeku v stoji, alebo proti osobe, ktorá leží na zemi a udiera ju do hlavy. Milan podotýka, že zranenia si môže spôsobiť aj sám policajt, a to vtedy, ak páchateľa udrie nesprávnou technikou.
Zapísať musia každý „donucovák“
Hoci je policajt zo zákona povinný neodkladne hlásiť svojmu nadriadenému každý služobný zákrok, pri ktorom použil donucovacie prostriedky, dvojica policajtov z Košíc svoj záznam z výjazdu podľa policajnej inšpekcie sfalšovala. Ako postupovali v skutočnosti, ukázala až Ľubomírova pitva, ktorá odhalila, že zomrel na následky brutálneho násilia. Po prevalení prípadu sa preto objavili špekulácie, či k ututlávaniu podobných prípadov nedochádza pravidelne.
Milan vysvetľuje, že každý záznam z použitia donucovacích prostriedkov sa má bežne dostať k nadriadenému, ktorý vyhodnotí, či ich hliadka použila v súlade so zákonom a či vôbec mohli byť použité. Prax však za zákonom zaostáva a nie všetky prípady sa podľa Milana evidujú.
„Každá jedna hrozba zbraňou, každé použitie kopov, hmatov, úderov by malo byť zaevidované. Osobná skúsenosť je taká, že väčšinou sa tieto záznamy robia len vtedy, ak došlo k zraneniu, ak sa musela privolať sanitka a existuje riziko, že sa na incident bude niekto pýtať a sťažovať. Veľakrát, keď sa použili putá, aby sa osoba zaistila a následne sa jej na oddelení sňali dole, sa záznam z použitia pút nepísal, lebo to nikomu neublížilo,“ opísal ďalej.
Ak sa stane, že policajt použije donucovacie prostriedky, nezaeviduje ich, príde sťažnosť a riaditeľ nevie, že boli použité, skončiť sa to môže až rozviazaním služobného pomeru. „Navyše donucovacie prostriedky by sa mali hlásiť operačnému stredisku,“ podotkol Milan. Na druhej strane, spomína si aj na prípady, keď si zaistený ubližoval sám sebe putami alebo narážal hlavou o stenu a opakoval – „toto mi robíte vy“. Zároveň priznáva, že donucovacie prostriedky sa voči niektorým skupinám obyvateľstva používajú častejšie, pretože nerešpektujú výzvy a hrozba finančnej sankcie voči nim nepomáha a jediné, na čo reagujú, je až demonštrácia sily.
„Prioritou donucovacích prostriedkov nie je ubližovať ľuďom. Z vlastnej skúsenosti vám poviem, že každý policajt sa použitiu donucovacích prostriedkov vyhýba. Je to krajné riešenie. Ani on nemá chuť riskovať zranenie a následne chodiť vysvetľovať, čo sa dialo. Navyše použitie donucovacieho prostriedku sa rovná administratíva,“ dodal.
Ako sa používa taser
Súčasťou policajnej výbavy a donucovacích prostriedkov je aj paralyzátor alebo taser, ktorý spôsobuje neporovnateľne menšiu ujmu ako smrtiaca zbraň. Ide o nesmrtiaci prostriedok a do zboru ho zaviedli roku 2021. Podľa Milana ho však preškolení policajti nie vždy nosia so sebou, hoci ich nadriadení na tom bazírujú. Tasery sú dnes zavedené po celom svete, používajú ich v Poľsku, Taliansku, Rakúsku, vo Veľkej Británii aj v Česku. Tento rok ho podľa štatistík na území Slovenska policajti použili 90-krát na človeka a raz na zviera. V prípade, že po zásahu taserom dôjde k poraneniu alebo úmrtiu, informuje sa o tom inšpekcia.
„Z môjho pohľadu je to jeden úžasný donucovací prostriedok, ktorý dokáže policajtovi veľmi uľahčiť prácu. Nespôsobuje zranenia a docieli sa tým výsledok, ktorý policajt chce, teda prekonanie odporu, spacifikovanie osoby alebo eliminácia nebezpečenstva,“ vyzdvihol Milan.
Paralyzátor je možné využiť dvoma spôsobmi – priamym kontaktom s telom a vystrelením káblikov. Prvý spôsob je podľa Milana užitočný najmä vtedy, ak podozrivý kladie odpor a policajt sa nedokáže dostať k jeho rukám. V tomto prípade sa taser prikladá na svalnaté časti tela pri lopatke, na stehno alebo nad rebrá. „Používa sa tak dlho, kým policajt nedosiahne svoj cielený výsledok, a to je väčšinou povolenie rúk a nôh alebo aby pustil zbraň,“ opísal. Po priložení spôsobuje len malú popáleninu na koži bez modrín a opuchu.
Druhý spôsob použitia tasera je vystrelením káblikov s háčikmi, ktoré sa zapichnú do tela. Keď sa paralyzér zapne, laser na tele človeka ukáže dva body, kam dopadnú. Medzi dvoma háčikmi sa vytvorí spojivo, cez ktoré prúdi elektrina. Policajti majú nariadené vyhýbať sa hlave a krku a mieriť tak, aby zachytili celé telo.
„Odporúča sa, aby bol vrchný bod vo vrchnej časti tela, napríklad na hrudníku. Očiam a krku sa treba vyhnúť. Spodný má mieriť na zadok, lýtka, brucho alebo na stehno. Vyhýbame sa genitáliám. Nemal by byť namierený ani do kosti. Čím je väčší rozptyl medzi bodmi, tým je zásah účinnejší,“ priblížil policajt.
Háčiky tasera prejdú po vystrelení bundou aj oblečením a po uchytení púšťa do tela elektrinu počas piatich sekúnd. V tomto prípade dĺžku trvania policajt ovplyvniť nevie. V prípade potreby vie spúšť stlačiť znova. Keďže človek znehybnie, policajti musia sledovať, kam po zásahu spadne.
„Človek padne ako svieca a vzniká nebezpečenstvo, že sa zraní skôr pri páde,“ priblížil Milan. Za užitočnejší ako hmaty, chvaty, kopy a údery sebaobrany ho považuje aj preto, že páchateľa často odradí od ďalšieho konania už len pohľad na zariadenie a nespôsobí mu zranenia po úderoch. „Pri každom použití vystrelenia sa v minulosti vždy volala záchranná služba, ktorá mu vytiahla zaseknuté háčiky. Dnes je to na posúdení policajta. Ak sa policajt rozhodne, že háčiky vytiahne on, musí sa uistiť, že v tele človeka nezostane žiaden úlomok,“ dodal Milan.
Dva prípady od začiatku novembra
Od začiatku mesiaca sa stali na Slovensku dva známe prípady, keď došlo k smrti človeka po policajnom zákroku. Ľubomír zomrel po zásahu polície v Košiciach. Do jedného z obchodných reťazcov privolala policajtov bezpečnostná služba, ktorá mala podozrenie, že sa snaží ukradnúť fľašu alkoholu. Ako neskôr opísal riaditeľ policajnej inšpekcie Branislav Zurian, dnes už zosnulý muž sa prechádzal medzi regálmi, vzal si fľašu alkoholu, otvoril ju a napil sa z nej. SBS-kári ho zadržali a čakali na policajtov.
Po ich príchode starší z dvojice policajtov – 45-ročný Marek A., ktorý je už dnes obvinený, Ľubomíra napadol a udrel ho do brucha. Keď padol na zem, začal ho udierať do tváre a hlavy. Dobitý bezdomovec po nejakom čase vstal a s policajtmi odišiel na stanicu. V cele odpadol a v bezvedomí si ho prevzali záchranári. Po operácii v nemocnici na druhý deň zomrel. Pitva ukázala, že smrť spôsobilo násilie. Dvojica policajtov pôvodne klamala a sfalšovala zápisnicu, kde uviedla, že nepoužili žiadne donucovacie prostriedky, Ľubomír nekládol odpor a predviedli ho len preto, že bol podozrivý z krádeže.
V záznamoch zdravotníkov sa dokonca uvádzalo, že muž spadol, keď pred príslušníkmi utekal. Obvinený policajt sa v čase voľna – dva dni po tragédii – snažil ovplyvňovať svedkov a zistilo sa, že chodí po obchodnom centre v čase, keď tam boli vyšetrovatelia policajnej inšpekcie na obhliadke sanitárnej miestnosti a zrejme sa snažil získať kamerové záznamy. Ako sa neskôr ukázalo, policajt, ktorý Ľubomíra zabil, ho udieral takzvanými taktickými rukavicami, čo potvrdil aj šéf inšpekcie Zurian.
Druhý známy prípad sa stal v sobotu v Tepličke nad Váhom. Ako informovala žilinská krajská polícia, hliadku vyslali do obce na podnet susedov, ktorí sa sťažovali, že ich ohrozuje so sekerou v ruke. Muž podľa nich tretí deň hádzal na cestu dosky, vyhrážal sa im a chodil so sekerou za pásom. „Hliadka sa po dostavení na miesto skontaktovala s oznamovateľom, aby zistila bližšie informácie. Počas toho sa k nim približovala podozrivá osoba so sekerou v ruke,“ opísala polícia.
Hoci ho opakovane vyzývali, aby prestal, sekerou zaútočil a jednému z policajtov mal spôsobiť aj zranenie. Muž bol psychiatrickým pacientom a v minulosti podpálil 400-ročnú múmiu Žofie Bosniakovej. „Podozrivý na opakované výzvy nereagoval, preto hliadka na jeho zastavenie použila donucovacie prostriedky. Najskôr taser, ktorý na zastavenie osoby nebol účinný, a následne hmaty, chvaty a putá,“ informovala ďalej polícia.
Podľa hliadky pôsobil dezorientovane a privolali mu zdravotnú pomoc, medzitým však upadol do bezvedomia a policajti ho začali oživovať. V resuscitácii pokračovali po príchode aj záchranári. Neúspešne. Muž zomrel približne po hodine od príchodu policajtov. Prípad si prevzala policajná inšpekcia.