Poslanci SNS spolu s Rudolfom Huliakom (Národná koalícia) predložili pôvodne, ešte v marci, návrh zákona, ktorý mal zaviesť označovanie mimovládnych neziskových organizácií za zahraničných agentov, respektíve za „organizácie so zahraničnou podporou“. A to v tom prípade, ak poberajú finančnú podporu z cudziny. Podobný zákon muselo nedávno zrušiť Maďarsko, pretože bol v rozpore s právom Európskej únie.
Dostál upozornil, že poslanec Lučanský, ktorý je spoluautorom pôvodného návrhu, teraz prichádza s vlastným pozmeňujúcim návrhom, ktorý ustanovenie o agentoch vypúšťa. Javí sa, že kým mimovládnym organizáciám pribudne byrokracia a podrobné sledovanie, lobistické firmy zostanú od zmien uchránené.
Čítajte viac Trest alebo odmena? Opozícia chce odvolať Šutaja Eštoka. Politológ: Presun na post šéfa NR SR by bol absurdný
Poslanec Lučanský obhajuje svoj návrh a tvrdí, že treba odlíšiť politicky aktívne mimovládne organizácie od tých, ktoré sa venujú spoločenským problémom. Právna úprava má zvýšiť transparentnosť organizácií, ktoré „zasahujú do politických procesov“ a neobmedziť organizácie, ktoré sa venujú konkrétnej spoločenskej pomoci.
„Zavedením pojmu lobing chceme dosiahnuť transparentnosť a jasné pravidlá pre organizácie, ktoré zasahujú do verejných politík,“ uviedol pre Pravdu. „Chceme, aby verejnosť vedela, kto financuje a akým spôsobom ovplyvňuje politiku,“ pokračoval. Návrh podľa neho prerokovali aj na úrovni koaličných partnerov.
Čo všetko bude lobing
Poslanec SaS pripomenul, že o právnej úprave lobingu sa na Slovensku hovorí už najmenej štvrťstoročie. Prvýkrát boli snahy dostať ho do legislatívy ešte za prvej Dzurindovej vlády, no doteraz sa nenašla politická zhoda. Ak Lučanského pozmeňujúci návrh o neziskových organizáciách prejde, lobing sa do nášho právneho poriadku dostane po prvý raz.
Zmeny sa v tom prípade podľa Dostála udejú bez diskusie, štandardného medzirezortného pripomienkového konania (MPK) a prerokovania návrhu zákona v troch čítaniach. Lučanský podľa poslanca SaS predložil zmeny cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní na rokovaní ústavnoprávneho výboru. „A čo je nemenej vážny problém, zavádza povinnosť registrácie ako lobistov a ďalších povinností s tým spojených iba pre mimovládne neziskové organizácie. Nie pre firmy, združenia právnických osôb, či dokonca lobistické firmy, ktoré sa lobovaním zaoberajú profesionálne,“ zdôraznil Dostál.
Lučanský hovorí, že na diskusiu sú v strane pripravení a tému otvorili preto, že minulá vláda ju nedotiahla. Myslia si, že mimovládny sektor tvorí značnú časť lobingu. „Sme ďalej pripravení aj na širšiu diskusiu v rámci MPK,“ deklaroval.
Riaditeľka Via Iuris Katarína Batková vysvetlila, že návrh „pozmeňováku“ zavádza ako jediný zákon v slovenskom právnom poriadku pojem lobing a definuje ho ako priame alebo nepriame ovplyvňovanie rozhodovania verejného funkcionára. Z návrhu ani z dôvodovej správy nie je však podľa nej zrejmé, čo všetko sa za lobing v praxi bude považovať.
Takto široko definovaný pojem podľa nej môže zahŕňať napríklad aj organizovanie odborných konferencií za účasti štátnych úradníkov alebo poslancov, petície, verejné výzvy, listy poslancom, zhromaždenia či protesty. Nespresnený význam sa môže vzťahovať aj na tlačové správy a statusy na sociálnej sieti, ak budú vyzývať na schválenie alebo neschválenie nejakého zákona či nariadenia vlády. „To v konečnom dôsledku znamená, že všetky možné druhy aktivít rôznorodých organizácií budú považované za lobing,“ uviedla pre Pravdu.
Poslanec Lučanský na otázku, či plánuje ešte spresniť pojem lobing odpovedal len stručne. „Chceme jasne odlíšiť lobing ako nástroj ovplyvňovania verejných politík od občianskej participácie. Pripomínam, že podobnú tému riešila aj Matovičova vláda, ktorá pripravovala návrh zákona o lobingu, no legislatívu sa nepodarilo dotiahnuť do konca,“ odpovedal.
Batková hovorí, že ak by sme chceli skutočne uvažovať o úprave lobingu, mala by smerovať k tomu, že to budú politici, ktorí bude zverejňovať a oznamovať s kým sa stretávajú a kto od nich čo žiada. „Nie tí, čo lobing vykonávajú,“ zdôraznila.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Pribudne obrovská byrokracia aj sankcie
Organizácii, ktorá sa bude spomínaným aktivitám (protesty, príspevky na sociálnych sieťach, petície) venovať, vyplynie podľa riaditeľky Via Iuris viacero povinností. Najskôr musí do registra mimovládnych neziskových organizácií nahlásiť, že vykonáva lobing. Osobu, ktorej adresuje svoju výzvu alebo s ktorou sa stretáva, bude musieť informovať o tom, že ide o lobing a prípadne vydať aj písomné potvrdenie tejto osobe, že išlo o lobing.
Okrem toho organizácii pribudne množstvo byrokracie. Každé tri mesiace bude musieť zverejniť na svojom webe detaily o lobingových aktivitách – u koho lobovala, ako dlho, aké návrhy presne prezentovala, trvanie a spôsob lobingu a tiež dátumy, kedy k nemu došlo.
Súčasťou výkazu o transparentnosti bude aj meno a priezvisko fyzicky osoby, ktorá organizácii darovala za kalendárny rok viac ako 5000 eur a povinné budú aj údaje o každej právnickej osobe, podnikateľovi alebo fyzickej osobe a podnikateľovi, ktorá organizácii darovala čo i len jeden cent.
O nadmernej administratívnej záťaži hovorí aj Nadácia zastavme korupciu. „Každý „lobista“ by musel pravidelne zverejňovať veľmi podrobný a rozsiahly výkaz svojej činnosti. Definícia lobingu v tomto návrhu je tak vágna, že zaň môžeme považovať takmer čokoľvek. Napríklad aj status na sociálnej sieti, v ktorom kritizujeme návrh prokorupčného zákona. V prípade nesplnenia nových povinností by organizácii hrozil aj zánik!“ reagovala nadácia na sociálnej sieti.
Čítajte viac Komora mimovládok kritizuje návrh regulácie lobingu, považuje ho za protiústavný
Lučanského návrh upravuje aj sankcie za nesplnenie si povinnosti. Najskôr organizácii hrozí pokuta do výšky tisíc eur, pri druhom porušení zákona až do 10-tisíc eur. Ak poruší svoje povinnosti trikrát v priebehu roka, ministerstvo vnútra môže zájsť ešte ďalej. Ak by išlo o občianske združenie, rezort ho môže priamo rozpustiť. Pri nadácii, neziskovej organizácii a neinvestičnom fonde bude môcť ministerstvo alebo okresný úrad navrhnúť súdu ich zrušenie.
„Vzhľadom na to, že zo zákona nevieme povedať, čo presne je lobing ale na druhej strane aj neúplná správa o lobingu je porušením zákona, teda organizácie môžu ľahko aj neúmyselne porušiť zákon, aj opakovane a teda čeliť sankciám vrátane hrozby zrušenia, ak napríklad zabudnú uviesť, že publikovali na Instagrame svoj názor na návrh zákona o sociálnych službách, ktorý napríklad nerieši poskytovanie služieb ľuďom bez domova,“ priblížila Batková.
Čítajte viac Zbaví sa Bratislava toxickej skládky? Taraba prišiel s novým riešením. Opozícia: Bude to násobne drahšie, chýbajú kľúčové odpovede
Odlišné pravidlá
Dostál aj šéfka Via Iuris sa zhodujú, že lobing je legitímna aktivita. Robia ju podnikatelia, podnikateľské zväzy, samosprávy, cirkvi, odbory, platení lobisti aj občianske organizácie. Podľa Batkovej preto neexistuje žiaden dôvod, prečo by len a výhradne občianske organizácie mali referovať o tom, ako sa snažia ovplyvniť rozhodnutia politikov, ale iné subjekty takúto povinnosť mať nebudú. „Je to ústavne neprípustná diskriminácia,“ hovorí riaditeľka.
Lobing mimovládnych organizácií vo vzťahu k štátu a verejnej správe sa podľa Dostála obvykle týka presadzovania verejného záujmu. Súkromné firmy podľa jeho slov zväčša lobujú za vlastný súkromný záujem.
„Oboje je legitímne, nie je však žiadny dôvod, aby lobovanie mimovládnej organizácie za verejný záujem bolo podrobené zákonnej regulácii, zaťažené povinnosťou registrácie a vykazovania lobistických aktivít a vystavené riziku prísnych sankcií až s možným následkom úplného zrušenia organizácie, kým lobovanie súkromných firiem za svoj vlastný súkromný záujem, alebo za záujem svojich klientov bolo naďalej vykonávané bez čohokoľvek z vyššie uvedeného,“ reagoval.
Čítajte viac Števulová: Koalícia chce zastrašiť mimovládky. Michelko: Chceme zvýšiť transparentnosť ich financovania
V praxi to podľa neho môže vyzerať tak, že ak mimovládka bude oslovovať poslancov s návrhmi zákona o životnom prostredí, sociálnych službách, školstve, kultúre či ľudských právach, bude musieť byť najskôr lobistom. „Ak ste súkromná firma a budete lobovať za zmenu pravidiel týkajúcich sa vášho vlastného biznisu alebo dokonca zvýhodňujúcich vás pred konkurenciou, tak podľa zákona to žiadny lobing nebude,“ podotkol.
Aj Nadácia zastavme korupciu varuje, že rovnaké pravidlá nebudú platiť všetkých. Ako príklad uvádza developera, ktorý bude chcieť stavať rezort v národnom parku, na ktorého sa úprava vzťahovať nebude. Zákon podľa nej sťaží fungovanie neziskovkám, ktoré sa politikom pozerajú na prsty.
Zákon odradí aktívnych ľudí
Platforma pre demokraciu reagovala, že veľkým problémom návrhu je diskriminácia, pretože rozhodovanie verejných funkcionárov neovplyvňujú len občianske organizácie, ale aj banky, telekomunikační operátori, výrobcovia áut, stavebné firmy či profesijné komory. „Návrh SNS však cieli výlučne na občianske organizácie, teda združenia bežných občanov,“ uviedla na Facebooku.
Čítajte viac Mimovládky predstavili vlastné návrhy, ako zvýšiť transparentnosť ich financovania
Lučanského zmeny podľa platformy menia celý pôvodný obsah zákona a jeho zamerania a podstata je protiústavná. Za návrhom vidí snahu odradiť občianske organizácie od verejného angažovania, odstrašiť darcov a enormne zvýši ich administratívne zaťaženie.
„Tento návrh zákona je skutočným ohrozením dialógu medzi štátom o občanmi, občianskej participácie na príprave koncepcií, stratégií a našej legislatívy. Je to frontálny útok na slobodnú občiansku spoločnosť, na práva každého aktívneho občana tohto štátu. Je to gumený návrh, ktorý bude môcť vládna moc zneužívať voči všetkým, ktorí sa jej budú zdať nepohodlní,“ konštatoval Filip Vagač, programový riaditeľ občianskej Platformy pre demokraciu.
Čítajte viac Protesty, hádky aj bitky: Gruzínsky parlament podporil kontroverzný zákon o zahraničných agentoch