Jaroslav Šrenkel je majiteľom nezávislého autoservisu v Bratislave a v brandži pôsobí 24 rokov. Keď mu vlani jeden zo zamestnancov oznámil, že končí, primeranú náhradu za neho nevedel zohnať pol roka. Situácia v sektore nie je v Bratislavskom kraji podľa neho celkovo vôbec jednoduchá, pretože o prácu automechanika nie je v hlavnom meste záujem.
Tento trend vníma už dlhšie. Prvýkrát si to všimol pred rokmi na synových spolužiakoch, ktorí síce navštevovali strednú školu so zameraním na opravu áut, no nikto z nich nechcel po štúdiu pracovať v odbore a štúdiom prešli len preto, aby mali maturitu.
Čítajte viac Zverejnili nové porovnanie platov v EÚ. Slováci nedopadli až tak zle
Problém s nezáujmom vníma aj u nezamestnaných absolventov. Buď vôbec nie sú dostupní, alebo, ak sú a prídu z úradu práce o profesiu nejavia záujem. Hľadať sa snažil aj v komunite odídencov z Ukrajiny, o prácu takisto nemali záujem. „Teraz chcú byť všetci itéčkari, pracovať v teple na počítačoch,“ zhodnotil Jaroslav.
Automechanik pritom podľa neho zarobí „slušné peniaze“ a má stabilný pracovný čas. Nový zamestnanec, ktorého „nemá vyskúšaného“ môže zarobiť tisíc eur v čistom, a ak sa osvedčí, mzda mu môže stúpnuť na 1 500 eur v čistom. V autorizovanom servise to môže byť aj o päťsto eur viac. „Dobrý klampiar v autorizovanom servise má 2700 eur v hrubom,“ priblížil Jaroslav.
Veľký dopyt je v jeho sfére po profesiách ako automechanik, autoelektrikár a autolakovač, no najviac nedostatkoví sú autoklampiari. „Klampiari sú už len v preddôchodkovom veku, mladého klampiara nezoženiete. My nie sme autorizovaný servis, ale nezávislý, a máme to ešte horšie, pretože autorizovaný servis mu vie ponúknuť lepšie podmienky,“ podotkol.
Študujú odbory, ktoré nie sú žiadané
Slová Šrenkela potvrdila Pravde Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Akútny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov je dlhodobo cítiť v odboroch zameraných na opravu a údržbu strojov, prístrojov a zariadení. Najväčší dopyt asociácia eviduje po absolventoch štvorročných študijných odborov, ako je mechanik strojov a zariadení a trojročných učebných odborov, ako sú nástrojár, obrábač kovov či mechanik opravár so zameraním na stroje a zariadenia.
Najväčší výpadok profesií naprieč Slovenskom podľa APZD:
- Bratislavský kraj: mechanik strojov a zariadení, obrábač kovov, autoopravár elektrikár, karosár, lakovník, mechanik mechatronik, elektromechanik chladiacich zariadení a tepelných čerpadiel
- Trnavský kraj: nástrojár, mechanik opravár strojov a zariadení, autoopravár karosár, lakovač
- Trenčiansky kraj: strojný mechanik
- Nitriansky kraj: mechanik nastavovač, mechanik strojov a zariadení, mechanik opravár strojov a zariadení, elektromechanik chladiacich zariadení a tepelných čerpadiel
- Žilinský kraj: mechanik nastavovač, mechanik strojov a zariadení, programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení, strojný mechanik, autoopravár karosár
- Banskobystrický kraj: mechanik nastavovač, mechanik strojov a zariadení, obrábač kovov, mechanik opravár strojov a zariadení, autoopravár lakovač, elektromechanik – silnoprúdová technika
- Prešovský kraj: mechanik nastavovač, mechanik strojov a zariadení, nástrojár
- Košický kraj: obrábač kovov, mechanik opravár strojov a zariadení, bezpečnostných systémov v doprave a priemysle
Foto: Eurobarometer
„V oblasti autoopravárenstva sú kriticky nedostatkovými odbory ako autoopravár lakovač a karosár. V elektrotechnike pretrváva výrazný dopyt po absolventoch učebného odboru elektromechanik so špecializáciou na chladiace zariadenia a tepelné čerpadlá, ktoré sú kľúčové pre rozvoj udržateľných technológií,“ uviedol pre Pravdu generálny sekretár APZD Andrej Lasz. Výpadok absolventov je podľa neho systematický a odzrkadľuje nesúlad medzi potrebami trhu prácu a štruktúrou vzdelávania.
Súhlasí s tým aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. „Máme nedostatok kvalitných absolventov a nadmerné množstvo absolventov v odboroch prevyšujúcich dopyt na trhu práce. Tento nesúlad je spôsobený neefektívnym prepojením vzdelávania s trhom práce,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa asociácie Miriam Filová.
Najväčší dopyt je podľa asociácie, ale aj podľa Republikovej únie zamestnávateľov po absolventoch technických a remeselných odborov, ako sú elektrotechnika, strojárstvo, stavebníctvo, IT, ale aj zdravotnícke odbory. Akútny nedostatok ľudí pociťuje podľa prvého viceprezidenta republikovej únie Mária Lelovského sektor HoReCa (hotely, reštaurácie, kaviarne) aj obchody.
Protipólom je nadbytok
Často sa podľa Filovej stretávajú s tým, že uchádzači o prácu, najmä absolventi, nemajú tušenie, či po type ich vzdelania je na trhu práce vôbec záujem. Dôsledkom je potom vysoká nezamestnanosť mladých študujúcich odbory, ktoré v reálnom živote nie sú také žiadané, a odbory, po ktorých je dopyt, zase nemá kto študovať.
Filová podotkla, že ich vzdelávanie pritom stojí štát každý rok nemalé peniaze a doplácajú na to aj firmy, ktoré musia za vlastné zdroje absolventov rekvalifikovať. „Vláda by preto mala zohľadňovať potreby zamestnávateľov, najmä pokiaľ ide o pracovné sily, uvedomujúc si, že nedostatok kvalifikovaných pracovníkov dnes predstavuje vážnu hrozbu pre ďalší rast slovenských podnikov,“ zdôraznila.
Prebytok je napríklad absolventov štvorročného odboru mechanik hasičskej techniky. „V autoopravárenstve je prebytok absolventov učebného odboru autoopravár mechanik. V elektrotechnike je aktuálne nadbytok absolventov odborov, ktoré sa neorientujú dostatočne na prax, napríklad elektrotechnika alebo mechanik počítačových sietí,“ uviedol paradoxne Lasz.
Nadbytok je podľa Filovej v humanitných a administratívnych odboroch, ako je sociálna práca. Podľa Lelovského je zase prebytok absolventov gymnázií a tiež niektorých maturitných študijných odborov, kde možnosti uplatnenia nezodpovedajú počtu absolventov. „Sú oblasti, ktoré neponúkajú dostatok pracovných miest a absolventi tak musia hľadať zamestnanie v úplne iných sektoroch,“ uviedol Lelovský Pravde.
Nad rozsah potrieb trhu je aj absolventov gymnázií, ktorí nepokračujú v ďalšom štúdiu a dali si inzerát na portáli Profesia.sk. Spomedzi aktuálne zverejnených ponúk, ktoré si vyžadujú stredoškolské vzdelanie a sú označené ako vhodné pre absolventov, je štvrtina z oblasti obchodu, výroby, administratívy, dopravy, elektrotechniky a energetiky.
„Absolventi a absolventky stredných odborných škôl chýbajú dlhodobo – najmä remeselných a technických odborov, výrazný nedostatok je v prípade elektrotechniky. Je potrebné riešiť motiváciu, žiaci a žiačky nemajú o štúdium týchto odborov záujem,“ uviedla Pravde hovorkyňa portálu Ľubica Melcerová.
Čítajte viac Si policajt, máš to zvládnuť? Expríslušník: Pomoc som nedostal ani po prípade utopených detí a zhorených ľudí
Pokračujú na vysoké školy
Na potrebu lepšieho prepojenia stredných škôl s trhom práce upozornil Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP ) vo svojej poslednej analýze výdavkov štátu na základné a stredné školy. Správa poukázala na viacero dôvodov, prečo môže vznikať nesúlad.
Väčšina stredoškolákov sa u nás nevzdeláva vo všeobecnom vzdelávaní, napríklad gymnáziá, ale odbornom. Stredné odborné školy na Slovensku ponúkajú až 552 rôznych programov, z ktorých až 34 percent neštuduje žiaden žiak. Naopak, až v 41 percentách odborov sa vzdeláva až 98 percent žiakov. I keď by sa mohlo zdať, že väčší počet absolventov odborných škôl pracovnému trhu nahrá, čoraz viac z nich pokračuje na vysoké školy.
„Zatiaľ čo v roku 2008 si prihlášku na vysokú školu podalo 50 % maturantov z odborných stredných škôl, v roku 2023 to podľa dát CVTI už bolo 64 %,“ uvádza sa správe. Na gymnazistov sa však s výsledkami zatiaľ nedoťahujú. Napríklad z absolventov odborných škôl, ktorí začali študovať na vysokej škole v akademickom roku 2017/2018, ju do roku 2023 riadne ukončila len menej ako polovica (48 percent). V prípade gymnazistov to bolo 63 percent.
Uplatňujú sa horšie ako rovesníci
Analýza poukázala, že absolventi stredných odborných škôl majú väčší problém uplatniť sa ako ich rovesníci z Európskej únie. Rozdiel vidno najmä u čerstvých absolventov, ktorí vykazovali v porovnaní s priemerom EÚ až takmer o štyri percentuálne body vyššiu mieru nezamestnanosti. Nesúlad preto vzniká aj na druhej strane – u zamestnávateľov, ktorí majú problém v nábore nových pracovníkov s vhodným zručnosťami.
„Až 91 % slovenských malých a stredných podnikov deklaruje problém s náborom zamestnancov s vhodnými zručnosťami. Okrem vysokokvalifikovaných pozícií (manažéri, odborníci, odborní asistenti a technici) sa tento problém do veľkej miery týka aj stredne kvalifikovaných pozícií vhodných pre pracovníkov so stredoškolským vzdelaním,“ poukázala analýza. Podľa ÚHP až 81 % (priemer v EÚ 27 je 68 %) malých a stredných podnikov hlási zase problém s náborom na pozíciách, ako sú operátori strojov či remeselníci.
„Vysoká miera nezamestnanosti mladých absolventov odborných škôl na jednej strane a zároveň nedostatok zamestnancov na pozíciách vhodných pre zamestnancov s absolvovaným odborným vzdelaním naznačujú problém s nesúladom medzi vzdelávaním a požiadavkami trhu práce,“ uvádza sa v analýze.
Najväčší problém uplatniť sa na trhu práce majú absolventi F odborov – teda s dvojročným nižším stredným odborným vzdelaním, a gymnazisti, ktorí nejdú na vysokú školu. Kým miera nezamestnanosti pre väčšinu stupňov stredných škôl je desať percent, u absolventov F odborov je to 35 percent a u gymnazistov 21 percent.
Útvar hodnoty za peniaze v analýze poukázal, že nesúlad môže prameniť v neplnení si povinností zo strany ministerstva práce, pretože chýbajú kľúčové podklady. Vyhodnocovanie budúcich potrieb trhu práce sa totiž prestalo realizovať.
„V minulosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR realizovalo pravidelné prognózy trhu práce, od roku 2021 sa však neaktualizujú. Využívanie prognóz trhu práce je pritom kľúčové pre efektívne riadenie stredoškolského vzdelávania, pretože umožňuje lepšie prispôsobiť vzdelávacie programy aktuálnym a budúcim potrebám ekonomiky,“ podotýkajú autori analýzy.
Foto: IVP, MŠVVaM SR, MPSVR SR, SP, ÚDZS, ÚPSVaR
Foto: IVP
Drahšie ako gymnáziá
F odbory navštevujú žiaci, ktorí neúspešne dokončili základnú školu a sú pre nich jedinou možnosťou, ako pokračovať v štúdiu. Vysoko nadreprezentovaní sú v nich žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, v F odboroch je ich podiel až 55 percent. Nájdu sa v nich aj výnimky, v minulom školskom roku 2023/2024 bolo v prvom ročníku deväť percent žiakov s úspešne dokončenou základnou školou.
ÚHP zistil, že hoci F odbory patria k najnákladnejším, ich absolvovanie neprináša lepšie výsledky na trhu práce. Vlani ich študovalo 4 575 žiakov. „Až 43 % žiakov, ktorí predčasne ukončili F odbor, je nezamestnaných alebo mimo evidencie, podobne ako u absolventov F odborov (40 %). V ďalšom vzdelávaní pokračuje iba 11 % absolventov,“ približuje analýza.
Priemerná výška normatívu na žiaka v F odbore bola pritom v minulom školskom roku 5 665 eur, čo je o 754 eur viac ako priemerná výška normatívu na žiaka v H odboroch. Celkové výdavky na vzdelávanie v dvojročných odboroch dosiahli vlani takmer 26 miliónov eur. Oproti roku 2018 je to nárast približne o 9,7 milióna eur, a to nie preto, že by študentov pribudlo, ale preto, že vzrástla výška normatívu na žiaka.
Čítajte viac Zbaví sa Bratislava toxickej skládky? Taraba prišiel s novým riešením. Opozícia: Bude to násobne drahšie, chýbajú kľúčové odpovede
Chýbajú dáta
Nástrojom, ako prekonať nesúlad medzi vzdelávaním a trhom práce je zapojenie zamestnávateľom do vzdelávacieho procesu. Takzvané duálne vzdelávanie umožňuje získať praktické skúsenosti a lepšie sa pripraviť na požiadavky pracovného trhu, čím sa zvyšuje šanca študentov na uplatnenie po škole. „Nakoľko tieto politiky plnia svoj cieľ, sa však nevyhodnocuje,“ podotýka ÚHP.
Hoci má Slovensko vysoký nárast podielu žiakov v programoch vzdelávania v pracovnom prostredí medzi rokmi 2015 – 2021, iba 27 percent žiakov je zapojených dlhodobých programov, čo je pod európskym priemerom.
Štát čerpá okrem kapacít pripravených na trh práce z duálneho vzdelávania aj ďalšie výhody. Žiaci z duálu majú priemerne vyššie mzdy a vyšší počet odpracovaných dní v roku. A keďže absolventi platia vyššie dane a odvody, pre štát to predstavuje zvýšené príjmy. Okrem toho benefituje aj z nižšej miery poistencov štátu, keď zamestnaným štát zdravotné poistenie neplatí.
ÚHP v analýze pripísal podiel viny za nesúlad školstva a trhu rezortu práce. Lepšie nastavenie regulácie odborov limitujú chýbajúce údaje o potrebách zručností a fragmentácia odborného vzdelávania.
„Aktualizácia zoznamov v trojročných intervaloch v súčasnosti neprebieha, keďže MPSVR SR si neplní zákonnú povinnosť o zverejňovaní aktualizovaných prognóz dodatočnej potreby absolventov OV pre potreby trhu práce. Posledný platný zoznam za rok 2020 má účinnosť už 4. rok a v praxi už nemusí reprezentovať zoznamy odborov s počtom absolventov nad alebo pod rozsah potrieb trhu práce,“ upozornili analytici.