Ten zároveň vysvetlil, že podľa rozhodnutia NS SR sa v prípade trestných činov vo vzťahu k európskym peniazom budú sa uplatňovať pôvodné dlhšie premlčacie doby, na rozdiel od ostatných trestných činov, pri ktorých sa majú uplatňovať nové kratšie premlčacie doby.
„Takýto výklad zákona, najskôr zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku v jeho usmernení, ako aj teraz zo strany najvyššieho súdu v jeho stanovisku, je v demokratickej spoločnosti neprijateľný. Vytvára totiž dvojaký meter medzi zločinmi a ich páchateľmi, popiera všetky právne úkony, ktoré doteraz orgány činné v trestnom konaní v daných kauzách spravili, ale aj zamedzuje vykonaniu spravodlivosti, vyšetreniu trestných činov a potrestaniu ich páchateľov," vyhlásil Vetrák. Doplnil, že takýto výklad zákona znamená, že štátu oveľa viac záleží na ochrane zločincov, ako na vyšetrení zločinov a na ochrane slušných ľudí, najmä tých, ktorí sú poškodení trestnými činmi.
Najvyšší súd zjednotil výklady o premlčaní trestných činov
Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR na svojom zasadnutí prijalo stanovisko k zjednoteniu výkladu v otázke týkajúcej sa posudzovania účinkov úkonov prerušujúcich premlčanie trestného stíhania v súvislosti so skrátením doby premlčania trestného stíhania.
Ako informoval hovorkyňa súdu Alexandra Važanová, podľa rozhodnutia kolégia z Trestného zákona vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný.
Čítajte viac Žigovi zastavili trestné stíhanie. Novela skrátila premlčaciu lehotu
„Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti zákona) znamená, že hmotnoprávne účinky prerušenia premlčania trestného stíhania spočívajúce v začatí novej premlčacej doby zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej, a teda pre páchateľa priaznivejšej premlčacej dobe,“ citovala hovorkyňa uznesenie trestnoprávneho kolégia.
Čítajte viac Najprv ju hájila, teraz ju napráva. Vláda po tlaku ustupuje, premlčanie sa pri znásilnení nakoniec meniť nebude
Doplnila však, že toto ale neplatí pri trestných činoch, ak ich spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, keďže toto zákonné ustanovenie v súlade Ústavou SR reflektuje judikatúru Súdneho dvora Európskej únie presadzujúcu požiadavku európskeho práva na ochranu finančných záujmov Európskej únie. „Takáto osobitná úprava (lex specialis) nemá širší presah a nemení obsah a rozsah inštitútu premlčania trestného stíhania,“ doplnila Važanová.
Čítajte viac Duel sudcu Šamka a prokurátora Šantu o rušení špeciálnej prokuratúry: Jeden je za zrušenie, druhý proti. V jednom sa však zhodli
Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko ešte v októbri upozornil, že súdy momentálne pristupujú pri riešení otázky plynutia a prerušenia premlčacej doby v dôsledku zmeny zákona diametrálne rozdielne, čo má podľa neho významné následky pre neskončené trestné stíhania, a to nielen v konaní pred súdom, ale aj v prípravnom konaní. „Rozdiely v rozhodovaní súdov ohľadne premlčania trestného stíhania po zmene Trestného zákona účinného od 6. augusta sú často nielen na rôznych súdoch, ale dokonca aj v rámci jedného súdu,“ zdôraznil sudca.