Podľa politológov sa od trojice huliakovcov diametrálne líšia a sú aj jedným z dôvodom, prečo sa Hlas dá ešte od Smeru odlíšiť. Budú sa ich chcieť zbaviť?
Trojica má výhrady mesiace
Keď sa trojica poslancov Hlasu rozhodla, že nebude hlasovať za odvolanie lídra Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu, Danko to využil a poslanecký klub Hlasu označil za nejednotný. Netrvalo dlho a jeho slová sa mu vrátili, keď sa začali búriť traja poslanci z klubu SNS – Rudolf Huliak, Ivan Ševčík a Pavel Ľupták. Na rozdiel od troch „hlasákov“ však netrvalo ani týždeň, keď huliakovci klub SNS napokon opustili. Koalícia sa tak dostala na hranu a s istotou disponuje len tesnou väčšinou.
Čítajte viac Kríza a chaos v koalícii: Danko sa obul do Migaľa, ten jeho „nezmysly“ odmieta. Puci: V Hlase sme pripravení na všetko
Huliakovci síce deklarovali podporu vláde Roberta Fica (Smer), no po slovách ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), že nie sú potrební, sa držia striktne programu a občas nemajú potrebu pomôcť koalícii otvoriť schôdze. Koaličná 76-ka už pocítila krehkosť, keď pri dôležitých hlasovaniach v parlamente nemala dosť poslancov kvôli ľudskej chybe či dopravnej zápche.
V prípade Migaľa však nešlo ani o jedno nevedomé zlyhanie. SNS neprihliadala na jeho návrhy k dvom vládnym návrhom zákonov o športe a Fonde na podporu športu a tak ich nepodporil. Koalícia neriskovala a hlasovanie presunula na budúci štvrtok. Danko vravel, že líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok bol zúfalý a musel Migaľovi dohovárať. Hlas to nekomentoval. Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek zatiaľ trojicu poslancov v porovnaní s huliakovcami vníma ako „kvalitatívne odlišnú skupinu vládnych poslancov vzhľadom na mieru konštruktívnosti a vecnosti argumentov“.
„Z pohľadu SNS alebo pána Danka ide určite o progresívnu úderku alebo liberálov z Hlasu. V každom prípade ide o umiernenejších poslancov, ktorí sa ideovo a programovo nezhodujú predovšetkým s politikmi, ktorí prišli do vlády a parlamentu za SNS a potom s niektorými návrhmi Smeru,“ konštatuje politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.
V Hlase sú podľa neho poslanci, ktorí by vedeli reprezentovať aj Smer či SNS a nebol by v tom rozdiel. „V tomto zmysle patria medzi tzv. enfants terribles vládnej koalície. Môže ísť aj o taktiku hlavne voči SNS, s ktorou má Hlas stále problémy a takto sa to vyvažuje. Zároveň ukazujú krajšiu tvár umierneným voličom Hlasu, aby neprechádzali ako voliči k iným politickým stranám,“ zhodnotil.
Podľa Cirnera je rozdiel medzi huliakovcami a trojicou poslancov Hlasu zásadný. „Huliak a spol. sú národno-konzervatívni populisti, ktorým ide predovšetkým o osobné záujmy (stranícke nominácie a podpora ich skupín) a spomínaní poslanci Hlasu sú skôr centristi a pragmatici, ktorým ide o vlastnú reputáciu a presadenie fundovanejších riešení, ktoré by neboli také kontroverzné a často označované ako neodborné,“ uviedol.
„Zatiaľ čo argumenty huliakovcov sú predovšetkým materiálneho charakteru, v argumentácii poslancov Hlasu je prítomná vecnosť,“ hovorí. „Huliakovci vystupujú ako rybárski či včelárski ,lobisti‘, poslanci Hlasu vyjadrovali svoje rozpaky nad vedením rezortu kultúry, prichádzajú s vecnými návrhmi k fungovaniu miestnych samospráv a prekvapivo prišli aj s návrhmi úpravy priestupkov, ktoré sa očakávali od ministerstva spravodlivosti,“ dodal Řádek.
Samuel Migaľ – prešiel na druhý breh
V polovici mája 2023 sa Migaľ po viac ako dvadsiatich rokoch rozlúčil so svojou novinárskou kariérou v televízii Joj. „Som presvedčený, že moja cesta bude správna,“ povedal štyri dni predtým, než sa postavil bok po boku vtedajšieho lídra Hlasu Petra Pellegriho a stal sa posilou odborného tímu. „Zistil som, že z tej druhej strany dokážem na problémy poukazovať, no riešiť ich neviem,“ povedal Migaľ. „Preto som prešiel na druhú stranu,“ dodal.
Venovať sa chcel téme médií, kultúry, ale aj sociálnej oblasti či obrane a bezpečnosti. Migaľ priznal, že v ňom bujnel „občiansky postoj“, snažil sa byť objektívny a nedávať do reportáži svoje postoje. Vládu Igora Matoviča a Eduarda Hegera niekoľkokrát označil za chaotickú, kým Pellegriniho vnímal ako „slušného človeka“. Z médií odišiel koncom apríla a ešte mesiac predtým pripravoval politické reportáže aj o témach Hlasu.
Jednou z jeho posledných reportáži bol príspevok, v ktorom Migaľ zisťoval, o koľko sa predraží pre politikov varenie predvolebného guláša. V januári roku 2022 informoval portál O médiách o jeho zvláštnom vzťahu s vtedy obžalovaných Norbertom Bödörom. Migaľ robil na reportáži o jeho prepustení z ilavskej väznice. Kontroverzný podnikateľ sa zväčša s novinármi nerozprával a bol k nim odmeraný.
Pred kamerou televízie Joj však vtedy exkluzívne porozprával o svojich pocitoch, nechal sa natočiť pri nosení vecí, vtipkoval, čo bolo nezvyčajné. Migaľovi sa ako redaktorovi opakovane poďakoval, podľa portálu rozhovor poskytol výmenou za odvoz z väznice a promo vo vysielaní. Migaľ ani vtedajší šéf spravodajstva a publicistiky Roland Kubina na otázky neodpovedali. Počas predvolebnej kampane sa venoval aj seniorom a problémom regiónov – pochádza z okresu Vranov nad Topľou. Dnes už poslanec sa do parlamentu dostal ako prvý náhradník a krúžkovalo ho 3 245 Slovákov.
Roman Malatinec – od folklóru cez samosprávu k veľkej politike
Pre Malatinca nie je politika až takou neznámou. Už druhé funkčné obdobie pôsobí ako podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BB SK), v roku 2018 tak nahradil Ľubicu Laššákovú. „Chcem zúročiť svoje skúsenosti z obecnej samosprávy, ale aj samosprávy VÚC a priniesť slušnú, dôstojnú politiku, ktorá vás bude prezentovať,“ hovoril v predvolebných videách.
Takisto sa zaujíma o regióny, samosprávu, ale aj kultúru. Pochádza z Podpoľania, je spevák, tanečník, inštrumentalista, moderátor a je aj umeleckým vedúcim súboru Podpoľanec, folklóru sa venuje celý život. Počas pôsobenia vo funkcii podpredsedu bolo jeho úlohou podporovať vybrané okruhy kultúrnych činností, analyzovať stav jednotlivých oblastí kultúry a vyhotovovať návrhy ich ďalšieho rozvoja. Podieľal sa aj na zabezpečovaní ochrany predmetov národného kultúrneho dedičstva a kultúrnych pamiatok. Jeho asistentkou, ktorú si so sebou vzal aj do parlamentu, je Lívia Pellegrini, manželka Pellegriniho bratranca Lukáša, ktorý sa do NR SR pokúšal dostať zo 150. miesta a pracuje ako hasič. Malatinca volilo 3 951 Slovákov.
Paradoxne bol prvým nespokojným z trojice poslancov. Na jar spolu s Laššákovou nepodporili zmeny vo Fonde na podporu umenia. S krokmi ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom.SNS) nesúhlasili. Po atentáte na premiéra Fica nakoniec zákon schválili bez pripomienok dvoch poslancov Hlasu. Pri nedávnom odvolávaní Šimkovičovej si však trojica Malatinec, Migaľ a Šalitroš sadla so Šimkovičovou za spoločný stôl v parlamentnej knižnici. Pridal sa aj Ján Ferenčák, ktorý s nimi z času na čas zdieľa nespokojný postoj.
Deň pred hlasovaním totiž nebolo isté, či ministerku podporia. Nakoniec si veci „vydiskutovali“. Malatinec po stretnutí povedal, že mali tvorivú diskusiu o tom, čo by od nej do budúcna očakávali. „Dohodli sme sa na tom, že otvoríme otázku smerovania kultúry, pracovnej skupiny, ktorá zasadne a budeme hovoriť o stratégii kultúry tam, kde to chce pani ministerka dostať za určité obdobie,“ povedal.
Radomír Šalitroš – štedrý darca zo zahraničia bez škandálu
V poslaneckom klube Hlasu dopĺňa trojicu rebelov najmenej známy z nich – poslanec Šalitroš. V NR SR je nováčikom, ktorý občas hlasuje inak ako zvyšok koalície. Ako pre verejnosť donedávna neznáma osobnosť sa príliš pred kamerami nepretŕčal, na tlačových besedách stál v úzadí a v rozprave vystúpil len niekoľkokrát. Potom, čo sa „preslávil“ spolu s dvoma jeho kolegami, keď nehlasoval za odvolanie lídra PS Šimečku z postu podpredsedu NR SR, sa médiá začali zaujímať aj o neho. Šalitroš získal vo voľbách 1407 krúžkov a aktuálne je členom troch parlamentných výborov – zahraničného, zdravotníckeho a výboru pre financie a rozpočet.
Rodák z Košíc však pre samotnú stranu nie je až takou neznámou. V roku 2020 kandidoval ekonóm z 13. miesta za stranu Tomáša Druckera Dobrá voľba, v ktorej bol podpredsedom a ktorá si od Šalitroša požičala od decembra 2019 do februára 2020 spolu 200-tisíc eur. Drucker nakoniec so svojou stranou neuspel, no jeho cesta sa pár mesiacov pred voľbami 2023 skrížila s Pellegrinim, ktorý zlúčil Dobrú voľbu s Hlasom. Tak sa do strany dostal aj Šalitroš, ktorého dal Pellegrini na 25. miesto.
Šalitroš za sebou nemá žiadne škandály, žil 17 rokov v zahraničí, pracoval v banke vo Viedni, a pred vstupom do politiky sa venoval podnikaniu. „Nič mi tam nechýbalo, ale po čase ma prestalo baviť pracovať len s číslami,“ vysvetľoval v minulosti to, prečo začal podnikať na Slovensku. Podľa obchodného registra figuruje jeho meno vo viacerých firmách, jednou z nich bola aj rodinná firma ponúkajúca luxusné prírodné postele.
Do politiky vstúpil aj preto, aby motivoval mladých vrátiť sa na Slovensko a v predvolebnej kampani sa chcel venovať najmä podnikaniu. Prvý rok v parlamente ho šokoval, nečakal, že politická kultúra je až taká zlá. Odmietol sa podieľať na politických útokoch, kritizoval napríklad to, že novela trestných kódexov nešla štandardným legislatívnym procesom, zastal sa poslankyne PS Lucie Plavákovej, ktorú zo sály vykázali kvôli údajne kontroverzným a propagujúcim nálepkám, konsolidačný balík síce podporil no nepozdávalo sa mu skrátenie rozpravy a za Šimečkovo odvolanie nehlasoval, lebo sa mu nepáčili útoky na jeho rodinu.
Zbaviť sa nepohodlných?
Vzdor trojice však neostal bez odozvy. Poslanec Šalitroš údajne po spomínanom hlasovaní dostal ponuku stať sa štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, no táto informácia sa nepotvrdila. O Migaľovi, ktorí je kvôli blokovaniu „športových“ vládnych návrhov v nemilosti SNS sa zas hovorilo ako o náhradníkovi Šutaja Eštoka na poste ministra vnútra, pokiaľ by sa líder Hlasu posunul do čela NR SR.
Ani tu však zatiaľ nepoznáme riešenie. Hlas chce presadiť voľbu do konca roka a podmieňuje ju ostatnými personálnymi voľbami. Na program schôdze sa voľba šéfa NR SR zatiaľ nedostala a poslanci koalície zhodu zatiaľ nemajú ani ju tak skoro nepredpokladajú. Podľa politológa Cirnera sa o „odpratanie“ v koalícii môžu pokúsiť a v prípade Migaľa hovorí o možnosti, že sa stane ministrom vnútra. „Je to ľahko predstaviteľné, takto to vyriešil aj Danko s Kuffovcami, Šimkovičovou a Tarabom, poslal ich do exekutívy,“ uviedol.
Čítajte viac Predčasné voľby? Takáto obava je vo Ficovej vláde novinkou. Odborníci: Každý hlas má cenu zlata
Řádek si to však nevie predstaviť. „Vládna koalícia nemá nekonečný zoznam ,trafík‘, ktorými by dokázala nadmieru uspokojiť 79 poslancov. Okrem snahy o politické vydieranie sa na súčasnom parlamentnom dianí odráža programová a komunikačná asketickosť slovenských politických strán,“ hovorí. Isté však je, že títo traja poslanci predstavujú aj pomyselnú deliacu čiaru medzi Smerom a Hlasom, ktorú však často maže ich predseda Šutaj Eštok. V Smere nikdy nebývalo zvykom, aby niekto hlasoval inak a „vyčnieval z radu“. „Hlas je mladší a čiastočne liberálnejšie pôsobiaci Smer, v ktorom je dodnes bezchybná stranícka disciplína. V poslaneckom klube Hlasu pôsobí viac osobnostných individualít, ktoré dokážu vyvinúť vlastnú poslaneckú iniciatívu a nečakať len na zadanie vedenia strany,“ dodal politológ Řádek.
Toto delenie robí podľa Cirnera verejne aj Danko napríklad pri ministrovi školstva Druckerovi či pri kritike časti Hlasu, ktorú označuje za slniečkarov. „Smer je postavený na tom, že pôsobí ako homogénny monolit, ale samozrejme aj tam sú rôzne prúdy a názorové skupiny. Napríklad minister Kaliňák zosobňuje pragmatické biznis krídlo strany, kým napríklad poslanec Podmanický určite nie je tiež sociálnym demokratom, ale konzervatívcom, ktorý má názorovo blízko k predstaviteľom SNS alebo Republiky,“ dodal prešovský politológ. Aj keď však majú v Smere iný názor, navonok a už vôbec nie pri hlasovaniach to najavo nedajú.