Zostáva len mesiac na to, aby sa štát a lekárske odbory dohodli na tom, ako bude ďalej fungovať slovenské zdravotníctvo. Lekárske odborové združenie (LOZ) nemení svoju pozíciu a trvá na tom, aby vláda dodržiavala všetky záväzky z memoranda z roku 2022. Inak 31. decembra vyprší lehota výpovedí podaných lekármi a od januára zdravotníci prestanú chodiť do práce. Chod mnohých nemocníc môže byť v tomto prípade ohrozený, plánované zákroky sa budú rušiť a niektoré oddelenia môžu zostať úplne bez lekárskeho personálu.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) však verí, že sa mu podarí vypracovať plán, vďaka ktorému zdravotníci stiahnu svoje výpovede. Šéf rezortu zdravotníctva totiž od začiatku svojho pôsobenia vo funkcii rokuje s LOZ aj s ďalšími zástupcami sektora – so združeniami sestier, s vedením nemocníc a so zdravotnými poisťovňami. „Ja budem pokojne rokovať aj do 31. decembra nonstop, aby som veľkú väčšinu lekárov presvedčil, že to, čo chceme robiť, je udržateľné a nastaviteľné," avizuje Šaško. Svoj plán krokov v sektore by chcel predstaviť na odvetvovej tripartite už o týždeň 9. decembra.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Zvyšok vlády pravdepodobne nie je v situácii, keď výpovede podalo vyše tritisíc lekárov, taký optimistický. Vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) minulý týždeň naznačil, že vládny kabinet sa snaží pripraviť na mimoriadnu situáciu v zdravotníctve. Štát totiž má niekoľko možností, ako zabrániť kolapsu nemocníc, ak dohoda s lekármi nepadne do konca roka.
Naozaj hrozí kolaps?
Vyše tritisíc podaných výpovedí naznačuje, že viaceré nemocnice by sa v januári nedokázali postarať o pacientov. Museli by preto odkladať či rušiť plánované operácie a chod niektorých oddelení by bol úplne zastavený. Výpovede lekárov sa nedotknú všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti rovnako, pripomína zdravotnícky analytik portálu Ozdravme Šimon Jeseňák. Napríklad dve najväčšie siete súkromných nemocníc evidovali dokopy 60 výpovedí a až osem nemocníc neevidovalo žiadne výpovede.
„Pod potenciálnym vplyvom výpovedí môže dôjsť k obmedzeniu poskytovania predovšetkým plánovanej, no odkladnej zdravotnej starostlivosti,“ uviedol pre Pravdu. „Plánovaná starostlivosť sa obmedzí, no uvidíme, v akej miere. Akútna zdravotná starostlivosť by mala byť zabezpečená, no môže dôjsť k jej koncentrácii, teda napríklad lekári z Nových Zámkov pôjdu pokrývať zmeny v Nitre,“ uviedol príklad.
Čítajte viac SaS kritizuje vládu za nezvládnuté rokovania s lekármi, občania sú v neistote
Dôležitá je aj štruktúra podaných výpovedí. Pravda oslovila 11 najväčších štátnych nemocníc s otázkou, zdravotníci z ktorých oddelení a špecializácií budú v nemocniciach najviac chýbať. Do uzávierky reagovalo len päť z nich. Všetky zdravotnícke zariadenia ubezpečujú, že starostlivosť o pacienta zabezpečia aj v prípade, že časť lekárov odíde. Fakultná nemocnica v Trnave uviedla, že sústredí svoje kapacity predovšetkým na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti.
Vo Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici by odchod lekárov spôsobil väčší problém. Výpovede tu podali takmer polovica lekárov. „Obmedzenie sa dotkne väčšiny oddelení, takmer všetkých chirurgických. Urobíme všetko pre to, aby sme zabezpečili akútnu starostlivosť a starostlivosť o onkologických pacientov,“ reagovala nemocnica pre Pravdu.
Chod Univerzitnej nemocnice v Martine môže skomplikovať nedostupnosť zobrazovacích diagnostických vyšetrení ako RDG, SONO, CT či MR. Dôvodom je, že výpovede podala veľká časť lekárov z Rádiologickej kliniky. V košickej Univerzitnej nemocnici L. Pasteura (UNLP) je najviac ohrozených deväť z celkovo 44 medicínskych pracovísk. „Ide o urológov, pneumológov, hematológov, otorinolaryngológov, anestéziológov, chirurgov, gynekológov, infektológov a rádiológov. Naopak, máme viacero oddelení, kde výpoveď nepodal ani jeden lekár,“ uviedla nemocnica. Dodala, že aj v prípade, ak lekári svoje výpovede do konca roka nestiahnu, UNLP Košice zabezpečí pacientom poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Fakultná nemocnica v Nových Zámkoch už od začiatku novembra pracuje na príprave krízového plánu, aby ešte pred uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty bolo jasné, v akom režime bude nemocnica fungovať. „Našou snahou je zabezpečiť fungovanie nemocnice v neobmedzenom režime, avšak nevylučujeme určité obmedzenia. Zdravotná starostlivosť, najmä akútna a neodkladná, bude určite zabezpečená. Bližšie informácie poskytneme, akonáhle bude krízový plán pripravený,“ uviedol riaditeľ nemocnice Mikuláš Blaško.
Aké možnosti má vláda?
Aby k reálnym odchodom lekárov nedošlo, bude musieť zasiahnuť vláda. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský predpokladá, že situácia s výpoveďami ohrozí najmä štátne nemocnice. „Ale aj v niektorých regionálnych bude pravdepodobne nutné obmedziť fungovanie niektorých oddelení. V extrémnom prípade, ak by odišlo veľké percento lekárov, môže to vyústiť do podobnej situácie ako počas pandémie, keď sa hľadalo miesto pre každého akútneho pacienta,“ poznamenal odborník.
Najčastejšie ako riešenie situácie s výpoveďami lekárov sa spomína vyhlásenie núdzového stavu, v čase ktorého štát môže nariadiť zdravotníkom pracovnú povinnosť. Ministerstvo zdravotníctva neodpovedalo na otázku Pravdy či tento krok zvažuje a odkedy by mohol byť núdzový stav vyhlásený. Problém s nedostatkom lekárov v nemocniciach totiž môže vyskytnúť skor, než v januári. Mnohí napríklad majú nevyčerpane dovolenky, ktoré by mohli zobrať už v decembri. Analytik Šimon Jeseňák tiež pripomína, že v roku 2011 sa protestujúci lekári vzájomne účelovo vypisovali na PN.
„Tu musí nastúpiť Sociálna poisťovňa a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorí musia detailne preveriť každú PN. Falošná PN je trestný čin a isto sa to bude kontrolovať,“ poukázal.
Čítajte viac Lepšie zdravotníctvo? Hasiť požiare nestačí, treba mať víziu
Lekári hrozia hromadnými výpoveďami už tretíkrát za posledných 13 rokov, ale k vyhláseniu núdzovej situácie došlo len raz, a to počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011. V tom čase z nemocníc reálne odišlo približne 1 200 lekárov. Núdzový stav sa vtedy týkal šestnástich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti a trval necelé dva týždne – od 29. novembra do 8. decembra, po čom sa vláda s lekárskymi odborármi dohodla a stav už nebolo potrebné udržiavať.
Vyhlásenie núdzového stavu by znamenalo, že štát získa právomoc presúvať zdravotnícky personál, materiál či techniku tam, kde je to najviac potrebné. Zdravotníci nebudú môcť proti takémuto presunu namietať a budú musieť nastúpiť do práce na mieste, ktoré určí štát. Lekári by počas núdzového stavu nemohli uplatniť svoje výpovede.
Odborníci oslovení Pravdou sa však zhodujú, že scenár z roku 2011 by sa nemal opakovať a lekári sa s vládou dohodnú skôr, než vypršia výpovedné lehoty. „Predpokladám, že vláda sa spolieha na to, že väčšia časť zdravotníkov blufuje, a s blížiacim sa termínom svoje výpovede stiahne. Netrúfam si však ani len tipnúť, aká časť zdravotníkov je naozaj pripravená odísť. Určite to nebude 100 percent, ale ani 0 percent,“ uviedol analytik INESS Martin Vlachynský.
Zdravotnícky analytik Šimon Jeseňák dopĺňa, že ak by došlo k dohode a lekári by začali brať výpovede späť, vláda by mala príležitosť vykonať personálny audit štátnych nemocníc. „Právo podať výpoveď je svätým právom každého zamestnanca. Rovnako je však právom zamestnávateľa neprijať späť výpoveď daného zamestnanca,“ pripomenul.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Ďalšou možnosťou riešenia krízy s výpoveďami je pomoc z okolitých krajín, ktoré by Slovensku dočasne „požičali“ lekárov. V roku 2011 prišli na pomoc aj lekári z Českej republiky, pripomína Jeseňák. Dodáva však, že žiadna krajina nemá nadbytok lekárov, ktorých by mohla poslať natrvalo. „Požičanie zdravotníkov by bolo len veľmi krátkodobým riešením. Nikde v okolí nie sú stovky lekárov pripravených vycestovať na Slovensko riešiť politický spor vlády a odborárov,“ súhlasí s ním Vlachynský.
Obe možnosti – núdzový stav aj zahranične lekári – sú len krátkodobým riešením. Spor vlády s lekármi v každom prípade musí skončiť dohodou. Jeseňák si mysli, že ak v tomto spore aj po tretíkrát vyhrá LOZ, prehrá najmä pacient. „Ak sa LOZ ustúpi aj teraz, čo sa bohužiaľ udialo pri zamýšľanej a správnej transformácií nemocníc na akciové spoločnosti, tak LOZ len uvidí, že masové výpovede sú úspešná cesta ako efektívne a bez následkov vypaľovať, ktorúkoľvek vládu. Nič nebude brániť LOZ aby výpovede podali aj budúci rok alebo v ďalších rokoch,“ uviedol.
Kríza je príležitosťou
Lekári sú ochotní stiahnuť výpovede iba v prípade, že vláda na čele s Robertom Ficom začne plniť ich požiadavky, ktoré sformulovali v memorande z roku 2022. Verejnosť však má len málo informácií o tom, do akej miery je štát pripravený pristúpiť na požiadavky LOZ. Ministerstvo zdravotníctva k tejto otázke uviedlo, že absolútnou prioritou je udržať lekárov v systéme zdravotníctva. „Vyjednávania so zástupcami LOZ naďalej pokračujú. Všetky kroky smerujú k dosiahnutiu kompromisu tak, aby bola zdravotná starostlivosť od januára zabezpečená v štandardnom režime,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení pre Pravdu.
Čítajte viac Lekárski odborári: Minister podceňuje situáciu, nedal nám sľúbené návrhy zákonov
Podľa analytika Jeseňáka by vláda aj ministerstvo zdravotníctva mali súčasnú krízu využiť na zefektívnenie celého sektora zdravotníctva. „Lekárske výpovede nie sú len hrozbou, ale aj obrovskou príležitosťou. V ideálnom prípade by sme mohli niektoré nemocnice zavrieť úplne, keďže na Slovensku máme 89 nemocníc, čo je na takú malú krajinu luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť finančne ani personálne,“ tvrdí analytik. Tento scenár by mohol byť prínosom pre slovenského pacienta, pretože značná časť lekárov by prešla do ambulantného sektora.
„Pochybujem však, že by sa do ambulancií hrnuli davy lekárov, keďže by sa stali podnikateľskými subjektmi a museli by si na svoju existenciu, mzdy a príjmy zarobiť bez garancie zvyšovania platov za samotnú existenciu zamestnaneckého pomeru a za to, že prídu do práce,“ dodáva Jeseňák.
Podľa neho vláda už prišla s kompromisným návrhom, ktorý by mohol uspokojiť požiadavky viacerých lekárov. Ide o zmenu v konsolidačných opatreniach, podľa ktorej valorizácia platov sestier a záchranárov zostane na pôvodnej úrovni desať percent a lekárom mzdy vzrastú namiesto plánovaných troch percent takmer o sedem. „Na dohodu sú potrebné vždy dve strany, a keď sa jedna správa ako výpalnícka organizácia, kompromis sa hľadá ťažko,“ konštatuje analytik. Kolaps celého zdravotníckeho systému však neočakáva. „Toto je pokrová hra, kde blafujú obe strany – vláda aj LOZ,“ zhrnul.
To, že dohoda nakoniec padne, očakáva aj Vlachynský. „Slovenský trh nemá kam umiestniť tritisíc lekárov, len ich opäť prijať do nemocníc. S touto matematikou pravdepodobne počíta aj vláda,“ tvrdí analytik INESS. Dodáva však, že verejnosť má za posledný mesiac a pol prakticky nulové informácie o obsahu a pokroku v rokovaniach medzi štátom a lekárskymi odborármi. „Momentálne mám pocit, že ide o osobný súboj dvoch ľudí, z ktorých ani jeden nechce ustúpiť. Ale mesiac je v slovenskej politike ešte dlhá doba,“ podotkol Vlachynský.