Posledné dva týždne bola situácia na cestách v okolí Bratislavy o čosi komplikovanejšia. Najskôr kompletne uzavreli diaľnicu D1 v smere od Zlatých pieskov po Senec a na vozovke sa namiesto osobných áut pohybovali desiatky pracovníkov a ťažké mechanizmy. O týždeň sa situácia zopakovala v opačnom smere.
Prepájali diaľnice
Posledná víkendová uzávera sa odrazila aj na premávke v centre Ivanky pri Dunaji. Na sobotu bola netypicky spomalená a kolóna sa ťahala od obecného úradu až po veľkoobchod Metro, kde vypli semafory a dopravu riadila polícia. Motoristi smerujúci z Trnavy do Bratislavy sa totiž presúvali do hlavného mesta po starej Seneckej ceste. Vplyv na plynulosť dopravy mala zrejme aj uzávera cestného mosta v bratislavskej Vrakuni, ktorý v piatok 29. novembra kvôli plánovanej rekonštrukcii pre automobilovú dopravu uzavreli.
Dôvodom dvoch víkendových uzáver a obmedzení bolo postupné napájanie vetiev diaľnice D4 na D1. Najskôr diaľničiari sprevádzkovali úsek v smere z Jaroviec na Trnavu a naposledy v smere z Trnavy do Rače. „Ak sa rozhodnete z diaľnice D1 napojiť priamo na D4, a to aj pri vjazde do Bratislavy, stačí, ak sa vám podarí odbočiť na Raču. Potom sa tam otočíte a môžete sa pripojiť priamo na D4 na južný obchvat Bratislavy,“ uviedol cez víkend šéf rezortu dopravy Jozef Ráž (nom. Smeru). Doplnil, že napriek avizovanému uzatvoreniu diaľnice do nedeľňajšej noci bola diaľnica vrátane nového prepojenia prejazdná už o čosi skôr.
Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti k skoršiemu otvoreniu prepojenia pomohlo nasadenie pracovníkov, no aj suchá a slnečná sobota. Budúcoročnou etapou sa podľa nej začne obnova mostných objektov a zvyšku diaľnice D1, čo sa dotkne aj motoristov.
„Pre zaistenie prác dôjde k presmerovaniu dopravy na kolektory, obchádzkové vetvy a na práve napojené vetvy z Jaroviec na Trnavu či z Trnavy na Raču a Stupavu,“ uvádza diaľničná spoločnosť na svojom webe. Vo finále vznikne na úseku štvorpruh. Daňových poplatníkov vyjde celý projekt zhruba 110 miliónov eur.
Mala stáť už pred piatimi rokmi
Od sobotného večera sa tak dá plynule prejsť z jednej diaľničnej tepny na druhú. Nultý obchvat a prepojenie D1/D4 začali pred rokmi stavať, pretože premávka na bratislavskom mestskom obchvate prestala kapacitne stíhať.
„Tak ako máte pražský, viedenský alebo budapeštiansky obchvat, aj Bratislava rátala s tým, že raz bude mať tento obchvat,“ uviedol pre Pravdu dopravný konzultant Maroš Palesch. Išlo podľa neho o riešenie, ktoré malo nielen odkloniť tranzitujúcu dopravu z hlavného mesta, no uľaviť aj jeho stredu.
„Prepojenie D4/D1 pomôže tiež odľahčiť premávku aj v obciach Ivanka pri Dunaji, Bernolákovo a ďalších satelitoch, pretože na obchvat sa dá napojiť z viacerých smerov,“ podotkol Palesch.
Súčasťou južnej časti nultého obchvatu Bratislavy je nielen D4 medzi Jarovcami a Ivankou pri Dunaji, ale aj rýchlostná cesta R7, ktorá vedie z Bratislavy do Dunajskej Stredy. Posledný úsek D4 z Rače až do Rakúska otvorili na jeseň pred tromi rokmi. Obchvat Bratislavy zavŕši Tunel Karpaty na trase Rača – Záhorská Bystrica. Svojou dĺžkou 11,76 kilometra sa má zaradiť medzi najdlhšie tunely na Slovensku.
Na prepojenie diaľnic čakali vodiči roky, na čom majú svoj podiel viny každá z vlád od roku 2016. Mimoúrovňovú križovatku D1/D4 mal štát postaviť už v roku 2019. Keďže sa projekt viackrát menil, pôvodne mala cesta D4 prechádzať ponad diaľnicu D1, celý obchvat sa predražil a napokon križovatku zabudli zahrnúť do projektu.
Testovacia jazda
Prepojenie diaľnic sme otestovali v oboch smeroch. Testovaciu jazdu sme odštartovali krátko po desiatej hodine neďaleko Národného futbalového štadióna. Z Bajkalskej ulice sme sa vybrali smerom na Prievoz, za ktorým sme sa napojili na rýchlostnú cestu R7, odtiaľ križovatkou na diaľnicu D4, kde sme sa vydali na smer Žilina. Privádzačom popod rýchlostnú cestu sme sa dostali na poloprázdne pokračovanie nultého obchvatu.
Na prepojenie diaľnic nás upozornilo viacero dopravných značení, najmä biela tabuľa s veľkým nápisom „Vjazd na D1 smer Žilina v prevádzke“. Kým rovno sme sa mohli dostať na trasu smer Pezinok a bratislavské mestské časti Rača a Vajnory, tabuľa vpravo nás naviedla k diaľnici D1 v smere na Žilinu, Senec a Ivanku pri Dunaji. Odbočku na Ivanku a Senec sme minuli a pokračovali sme smerom na Žilinu. Spomalili sme na 60-kilometrovú rýchlosť a z D4 sme zúženým pruhom značeným žltou farbou zišli k ostatným vozidlám migrujúcim ďalej na sever od Bratislavy.
Foto: BSK
Plynule zo Šamorína do Trnavy
Diaľničná spojka však nepomôže len kamiónom, ale aj obyvateľom z okolia Bratislavy. Marián cestuje raz týždenne na služobnú cestu zo Šamorína do Trnavy. Prepojenie diaľnic si prvýkrát vyskúšal v pondelok a pochvaľuje si ho. „Zo Šamorína idem po ceste R7. Do minulého týždňa som prechádzal cez Ivanku pri Dunaji. Zdržiavalo ma to a často tam bývali zápchy. Teraz to mám do Trnavy napriamo,“ uviedol pre Pravdu.
Palesch pripomenul, že od augusta platí pre osobné autá bezplatné užívanie celej dĺžky bratislavského diaľničného obchvatu. Na nultom obchvate podľa konzultanta začína byť cítiť zmenu vodičských návykov a premávky na ňom.
Dopravné značenie Marián považuje za dostatočné, zmätočné bolo len na začiatku, pretože si trasu nepozrel na mape pred cestou a nechal sa ňou viesť počas cesty. „Na druhej strane, ak by som nepoužíval mapu a sústredil sa len na značky, cestu by som zvládol aj bez nej,“ skonštatoval.
Cestu späť – z Trnavy do Šamorína – Marián už takisto vyskúšal a použil prepojenie D1 a D4. I keď mu spojka skrátila trasu domov, prekvapilo ho, že sa musel ísť otočiť až do bratislavskej Rače. „Myslím, že sa to oplatí aj vodičom kamiónov. I keď si máličko nadbehnú, obídu celú Bratislavu, čo je v čase zápchy na nezaplatenie. Takto dokážu ísť diaľnicou D1 plynule až do Maďarska alebo Rakúska,“ priblížil.
Čítajte viac Doprava na diaľnici D2 zo Záhoria kolabuje, zdržanie v kolónach je aj hodinové. Kedy sa tento stav skončí?
Otočka v Rači
Podobnú trasu sme využili aj počas testovacej jazdy. Na D1 sme sa napojili v Senci a pokračovali okolo zjazdu pri Bernolákove smerom na Bratislavu. Cestou sme míňali ťažké stroje a staveniská, kde sa pripravujú takzvané kolektory. Na blížiacu odbočku na Raču nás upozornilo žlté vodorovné značenie na vozovke s veľkými písmenami A a H, ktoré nás navádzalo odbočiť vpravo. V jednom pruhu sme sa dostali z D1 na D4, pokračovali sme popri zjazde na Chorvátsky Grob a Bratislava-Vajnory až do Rače. Na konci diaľnice sme sa otočili pod Malými Karpatmi do opačného smeru.
„Je to zatiaľ čiastkové riešenie. Časom by mal byť spravený aj priamy zjazd z D1 na D4 tak ako je z D4 na D1 v smere z Jaroviec na Senec a Trnavu, aby sa naň napájali tranzitujúce kamióny na úrovni križovatky,“ spresnil dopravný konzultant. „Buďme radi, že sa to sprejazdnilo aspoň takýmto spôsobom.
Viem, že zachádzka na Raču je komplikovaná, ale je to zatiaľ jediné miesto, kde sa môžu bezpečne najmä veľké kamióny otočiť,“ podotkol. Kamióny už podľa neho začínajú využívať diaľnicu D4, čo je podľa neho vidno obojsmerne na parkoviskách odpočívadiel. Palesch podotkol, že časť kamiónov tranzituje smer Maďarsko a Rakúsko a časť smer Česko. Domnieva sa, že „lievik“, ktorý sa doteraz tvoril na Prístavnom moste, sa bude čiastočne vytvárať na Moste Lanfranconi.
Čo Mariána prekvapilo, bolo, že úsek po otočke v Rači smerom na Ivanku pri Dunaji bol s výnimkou niekoľkých automobilov prázdny. „Je to úplne čerstvá vec. Myslím si, že nie všetci pozerajú správy a nie všetci sú nonstop pripojení na internete, tak o tom ešte nemusia vedieť. Vodičov, ktorí budú prepojenie využívať, bude podľa mňa časom pribúdať, najmä ak si novinku budú vodiči šíriť medzi sebou,“ pokračoval.