Hoci sa tlmočníci objavujú na obrazovkách televízií už dlhšie, do širšej pozornosti verejnosti sa dostali najmä po vypuknutí pandémie covidu. S priesvitnými tvárovými štítmi oblečení v čiernom boli súčasťou takmer každej tlačovky vtedajšieho premiéra Igora Matoviča (Slovensko) a jeho ministrov. Nepočujúcim tlmočili ešte aj počas finálneho odpočtu úradníckej vlády Ľudovíta Ódora.
Po predčasných parlamentných voľbách z tlačoviek Úradu vlády zmizli a tlmočia už len tlačové besedy niektorým šéfom rezortov. Pravda zistila, že z pätnástich majú nateraz zmluvy s tlmočníkmi do posunkového jazyka len štyri ministerstvá – vnútra, práce, obrany a školstva. Zvyšné tlmočníkov zazmluvnených nemajú.
Šéfka Asociácie Nepočujúcich Slovenska Jana Barčák Filipová podotýka, že aj nepočujúci majú právo na informácie. Na druhej strane, v čase, keď sa na úrade tlmočilo, sa nie všetky preklady podľa nej zaobišli bez defektov. Stávalo sa totiž, že tlmočník niekedy nebol po celý čas na obrazovke.
„Nepočujúci teda dostávali len čiastkové informácie a aj tie boli dosť nedostupné, keďže väčšina sa vysielala v pracovnom čase. Nepočujúci sa pýtali, prečo sa zrušilo tlmočenie a my sa stále snažíme v rámci spolupráce so štátnou správou a inštitúciami hľadať riešenie,“ priblížila Barčák Filipová.
Čítajte viac Jana Filipová: Nepočujúci nechcú byť na príťaž spoločnosti
Šetrenie dôvodom nie je
S otázkami či využíva tlmočníkov a aký bol prípadný dôvod na prerušenie spolupráce, sme sa obrátili priamo na Úrad vlády. Podľa informácií Pravdy tlmočníkom oznámil, že s nimi už v roku 2024 nerátajú vedúci Úrad vlády Juraj Gedra, no dôvod sa nedozvedeli. Úrad vlády potvrdil, že momentálne ich služby nevyužíva. Dôvodom je, že sa na Slovensku skončila vyhlásená mimoriadna situácia. „Po jej skončení došlo aj k ukončeniu spolupráce s tlmočníkmi,“ spresnil Úrad vlády s tým, že aktuálne nemá uzavreté zmluvy so žiadnymi z nich.
Podľa viacerých tlmočníkov, s ktorými sa Pravda zhovárala, je otázne, či ide o korektný prístup voči komunite nepočujúcich, ktorá prišla o prístup k informáciám v reálnom čase tak, ako ich má každý iný občan. Keď už mnohí očakávali, že tlmočenie na Úrade vlády sa stane automatickým pravidlom, nestalo sa tak. Z najvyšších štátnych predstaviteľov má ešte tlmočníkov prezident Peter Pellegrini.
V prípade tlačoviek na Úrade vlády, na ktorých tlmočníci už skoro rok absentujú, sa úrad odvoláva na celoštátne televízie, vrátane verejnoprávnej, ktoré svoje spravodajstvo buď tlmočia do posunkového jazyka, alebo nepočujúcim ponúkajú možnosť skrytých titulkov.
Informačná izolácia
Pravda v tejto súvislosti oslovila aj Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. „Za posledných päť mesiacov neevidujeme podnety, v ktorých by podávatelia namietali netlmočenie tlačových konferencií do posunkového jazyka,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa úradu Štefánia Kačalková. Keďže žiadne podnety neprešetrujú, zatiaľ nevyvíjajú v tomto smere ani žiadne aktivity.
Množstvo podnetov podľa nej dostávali počas pandémie, najmä na začiatku, kedy dôležité tlačové konferencie týkajúce sa pandémie tlmočené neboli. „Vtedy sme to riešili, došlo k náprave,“ priblížila s tým, že úrad komisára „pri predmetných podnetoch prešetruje, či došlo k porušeniu práv osôb so zdravotným postihnutím v zmysle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím“. Zabezpečenie prístupnosti je pre zdravotne postihnuté osoby pritom jedným z ich základných ľudských práv.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Na chýbajúcich tlmočníkov sa doteraz nikto nesťažoval ani u ombudsmana Róberta Dobrovodského. „Takýto podnet v Kancelárii verejného ochrancu práv neevidujeme,“ uviedla pre Pravdu Júlia Kosorínová, radkyňa pre vnútorné a zahraničné vzťahy. Či ide v prípade zrušenia tlmočených tlačoviek o porušenie práva na poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, sa kancelária ombudsmana vyjadriť nevedela. Najskôr by totiž podľa Kosorínovej na to potrebovala mať právnu analýzu.
Tlmočníci zmizli aj z obrazoviek viacerých televízií, kde ich vystriedala umelá inteligencia. Ani to však nie je plnohodnotné riešenie. Šéfka asociácie podotkla, že hoci ich nahradili automatickými titulkami, ktoré „zabezpečia“ preklad hovorovej reči, umelá inteligencia stále nie je na takej úrovni, aby strojový preklad zastúpil človeka.
„Musíme si aj uvedomiť, že ide o dve rôzne služby – nepočujúci odkázaní na komunikáciu prostredníctvom posunkového jazyka potrebujú tlmočníkov z a do posunkového jazyka, pretože text v titulkoch nedokážu správne pochopiť (napríklad cudzie slová, abstraktné pojmy) a tí, ktorí neovládajú posunkový jazyk (ide prevažne o seniorov, ktorí v dôsledku veku prichádzajú o sluch a tých, čo majú načúvacie aparáty), zas nezachytia celé texty,“ skonštatovala Barčák Filipová. Dôležité podľa nej je aj technické spracovanie titulkov, aby sa neprekrývali a boli kvalitné.
Odkazujú ich na archív a tlačové správy
Viaceré rezorty na otázku, ako sa nepočujúci môžu dostať k informáciám, ktoré zaznievajú na verejných vystúpeniach ministrov, v odpovediach uviedli, že ich nájdu na webových sídlach vo forme oficiálnych tlačových správ, ktoré sú informačným súhrnom v písanej forme alebo na sociálnych sieťach.
„Z každej tlačovej konferencie a podujatia, ktoré organizujeme alebo sa na ňom zúčastňujú predstavitelia ministerstva, vydávame tlačové správy a na sociálnych sieťach zverejňujeme videá, ktoré titulkujeme,“ odpovedalo Pravde ministerstvo investícií. Na sociálnej sieti Facebook sme na profile rezortu však našli otitulkované len niektoré z dátumovo starších záznamov.
Len „výcuc“ z tlačoviek nepočujúcim nestačí. Tlmočníci, s ktorými sa Pravda zhovárala, podotkli, že nepočujúci až na výnimky nečítajú s porozumením. Slovenčina je totiž pre nich cudzím jazykom tak, ako pre Slováka poľština alebo slovinčina. Hoci zväčša rozumejú slovám v základnom tvare, napríklad – ja – spolu – ty – zajtra – návšteva – bude – stretnúť – mama, ale nerozumejú vzťahom a kontextu, teda nečítajú s porozumením.
Ako nám jeden z tlmočníkov povedal, i keď si ľudia bežne myslia, že nepočujúci majú problém s komunikáciou, oveľa väčším problémom je informačná bariéra, ktorá spôsobuje, že majú obrovsky obmedzený prístup k informáciám. Často si to neuvedomujú ani pracovníci na úradoch práce či v poisťovniach.
Tlmočníkov si zazmluvňujú nateraz len ministerstvá práce, školstva, obrany a vnútra. Rezort školstva má dohodu o vykonaní práce s tromi tlmočníkmi, ministerstvo obrany má na obdobie 1. januára až 31. decembra rovnaký počet a rezort práce má dohody s dvoma tlmočníkmi.
Ministerstvo vnútra zase reagovalo, že má tlmočnícke služby do posunkovej reči upravené od roku 2021 rámcovo. Viaceré ministerstvá sa vyjadrili, že v prípade potreby tlmočníka dokážu zabezpečiť alebo, že sú možnosti tlmočiť do posunkového jazyka otvorené. Ministerstvo hospodárstva sa zase vyjadrilo, že v tomto roku už má vyčerpaný finančný rámec zmluvy o poskytovaní prekladateľských a tlmočníckych služieb a v súčasnosti uzatvára novú.
Koľko je tlmočníkov a koľko nepočujúcich
Tlmočníci do posunkovej reči sa rátajú v desiatkach. Pre porovnanie, v Nórsku ich je minimálne 600. Ako Barčák Filipová vysvetlila, sú medzi nimi rôzne skupiny podľa znalostí posunkového jazyka. Aktívnych súdnych tlmočníkov s dokladom o svojej kvalifikácii je na Slovensku približne osem. Ďalej existujú tlmočníci tlmočníckej služby, ktorí sú registrovaní na vyšších územných celkoch a tlmočníci, ktorú robia osobnú asistenciu.
„A ešte evidujeme skupinu tých, ktorí ovládajú komunikáciu nepočujúcich na rôznych úrovniach, nemajú certifikáty, ale v praxi pôsobia, tých je asi najviac. Jednotná evidencia všetkých na Slovensku nie je,“ podotkla.
V rámci úradov majú nepočujúci zabezpečenú osobnú asistenciu a tlmočnícku službu – terénnu aj online. „Je pravda, že tlmočníkov je už niekoľko rokov veľmi málo, keďže podmienkou je certifikát, ktorý už viac ako 10 rokov nikto nevydáva, ale zákon ho vyžaduje. Veríme, že zmena zákona o sociálnych službách v tejto oblasti bude pre nepočujúcich pozitívna.
Presný počet nepočujúcich na Slovensku nie je známy, existujú len odhady, ktoré hovoria o približne piatich tisícoch. Ľudí s poruchami sluchu je však u nás zhruba 250-tisíc. Štatistiky z posledného sčítania obyvateľov na Slovensku v roku 2021 hovoria, že slovenský posunkový jazyk je materinským jazykom 1 835 obyvateľov. Skutočne posunkujúcich ľudí však môže byť podľa Romana Vojtechovského z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave oveľa viac, ako ukázalo sčítanie.
Barčák Filipová hovorí, že nepočujúci narážajú na informačnú bariéru všade tam, kde je potrebná komunikácia. „Ja osobne som dosť aktívna v rôznych oblastiach života a vždy keď potrebujem, tlmočníka si vyžiadam a mám ho dostupného. Pri súkromných a osobných záležitostiach si každá nepočujúca osoba môže tlmočníka zabezpečiť cez osobnú asistenciu alebo registrovaných tlmočníkov cez neverejných poskytovateľov sociálnych služieb,“ opísala.
Nie je slovenčina ako slovenčina
Kačalková z úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím podotkla, že okrem bariér pri priamej komunikácii, ľudia so sluchovým postihnutím čelia bariéram aj pri písaní a čítaní zložitejších textov. „Slovenský jazyk a slovenský posunkový jazyk majú odlišnú gramatiku, čo spôsobuje, že osoby so sluchovým postihnutím často nerozumejú komplexnejším textom a zároveň, nevedia komunikovať gramaticky správnou písanou slovenčinou,“ priblížila.
Slovenský posunkový jazyk je prirodzeným jazykom spoločenstva slovenských nepočujúcich. Na rozdiel od hovoreného jazyka je založený na vizuálnom vníma, informácie sa teda produkujú namiesto zvukov pohybmi rúk, hornej časti tela a mimiky. Slovenský posunkový jazyk má vlastnú posunkovú zásobu aj gramatiku vrátane skladby viet, pričom posunky sa správajú ako slová.
Čo však treba rozlišovať je posunkovaná slovenčina a slovenský posunkový jazyk. Posunkovaná slovenčina používa gramamtiku zo slovenského jazyka, tiež posunky prevzaté zo slovenského posunkového jazyka, ale aj umelo vytvorené posunky, ktoré sa posunkovej zásobe slovenského posunkového jazyka nenachádzajú.
Vojtechovský ešte dávnejšie pre TASR podotkol, že nie všetky videonahrávky, ktoré sú voľne dostupné na internete či sociálnych sieťach, sú produkované v slovenskom posunkovom jazyku. Niektoré sú len v posunkovej slovenčine.