Dvaja poslanci Hlasu sa nezúčastnili hlasovania o športových zákonoch a Národná rada (NR SR) tak znova nebola uznášaniaschopná.
Ďalšia blokáda
Ako bude nespokojná dvojica z Hlasu počas štvrtkového doobedňajšieho hlasovania postupovať, avizoval Migaľ pol hodinu pred jeho začiatkom. Napriek tomu, že obaja spolu s Malatincom prístup ministra Keketiho ocenili, no na ich postoji to nezmenilo nič. Vládne návrhy SNS nepodporili. Podľa Keketiho dosiahli kompromis 4. decembra aspoň pri jednom zo zákonov, no deň na to pred hlasovaním sa dozvedel o ďalších podmienkach.
Čítajte viac Poslanci Hlasu zablokovali parlament, Danko musel so zákonom o športe ustúpiť. Na tlačovku priniesol koňa
„Týkali sa aj Fondu na podporu umenia. Snažili sme sa vyjsť maximálne v ústrety, no nestretli sme sa s pochopením,“ uviedol minister. Rokovania podľa Migaľa ešte uzavreté nie sú. „Nevieme všetky požiadavky poslanca Migaľa za 24 hodín realizovať,“ uviedol Keketi. Fond na podporu umenia (FPU) bol problematický pre Malatinca. V máji krátko po atentáte na Fica za neho napriek výhradám aj spolu s Ľubicou Laššákovou hlasoval. „Na našich požiadavkách trváme, pretože už sme videli, ako niektoré iné rozhodnutia zo strany nášho koaličného partnera (SNS, pozn. red.) dopadli a vidíme ich dnes v praxi,“ uviedol Migaľ o fungovaní FPU.
Malatinec dodal, že FPU nedodáva kultúrnym inštitúciám podporu, ktorú by mal. „Ja som po včerajšku (streda 4. 12., pozn. red.) presvedčený o tom, že fond nie je funkčný,“ ozrejmil. Pripomenul, že k legislatíve mal pripravený pozmeňujúci návrh. Na možných zmenách sa výmenou za podporu zákona Malatinec podľa svojich slov dohodol s Dankom ešte v prvej polovici tohto roka. Migaľ požiadal zastupujúceho predsedu NR SR Petra Žigu o odloženie hlasovania. To sa však nestalo a dvaja poslanci Hlasu svojimi hlasmi koalíciu pri vládnom návrhu o Fonde na podporu športu nepodporili. Danko len mávol rukami a ani po 15-minútovej pauze nebola NR SR uznášaniaschopná. Parlament tak bol znova pri hlasovaní zablokovaný.
Prešlo niekoľko hodín a pred novinárov sa postavil značne podráždený Andrej Danko. Oznámil, že parlament bude odblokovaný a dvoch poslancov Hlasu kritizoval. „Poslanci tu nemajú čo požadovať výhody pre svojich blízkych,“ povedal Danko a na tlačovku si priniesol rekvizitu – koňa na tzv. hobby horsing. Je to plyšová hlava koňa na paličke, na ktorej súťažiaci jazdia. „Priniesli sme skutočný predmet, za ktorý bojuje pán Migaľ,“ pokračoval. „Je to choré,“ povedal Danko a zo „strčenia tyče medzi nohy“ sa smial. Podľa Keketiho zastupuje Migaľ len asi 300 športovcov, a preto nevidí dôvod vytvárať osobitnú schému. Hlasovanie o týchto zákonoch bolo nakoniec presunuté na utorok 10. decembra.
Otázne je, prečo sa koalícia rozhodla, že hlasovanie neodloží, keď o postoji nespokojných poslancov Hlasu vedela. Politológ z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak si myslí, že ide o otvorený konflikt. „V hre je pozícia predsedu parlamentu, pričom cieľom Smeru aj SNS je oslabenie Hlasu. Je to boj o prestíž a v prípade Hlasu aj o subjektivitu. Po tom, ako sa Muňko stal členom frakcie SNS, si myslím, že nie je možné, aby SNS pri atakoch proti Hlasu mohla postupovať samostatne, bez tichej podpory vedenia strany Smer,“ hovorí.
„Vnímam to skôr ako technické nedorozumenie vo vnútri vládnej koalície než ako spor oboch zmienených strán,“ hovorí politlóg z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek. Pri existujúcej politickej matematike podľa neho koalícia musí byť pripravená, že rokovanie parlamentu sa môže zaseknúť na akejkoľvek maličkosti, ktorá nebude dohodnutá. „Ak chce mať vládna koalícia funkčný parlament, musia zabrať najmä predsedovia poslaneckých klubov,“ uviedol.
Časti členov aj voličov Hlasu radikalizácia prekáža
Danko uviedol, že šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa mu za Migaľovo správanie ospravedlnil. Podobne sa v NR SR po hlasovaní vyjadril aj poslanec za klub SNS Roman Michelko. Ľudia v Hlase sú podľa neho „naštvaní a neschvaľujú takéto správanie“. Ministri za Hlas pritom niekoľkokrát uviedli, že ide o odlišný postoj niektorých poslancov, ktorý plne rešpektujú. Líder SNS zopakoval, že ide o hrubé porušenie koaličnej zmluvy.
Hovoril to už minulý týždeň, keď Migaľ údajne upozornil opozíciu, že nebudú hlasovať a tak sa ani poslanci „na druhom“ brehu neprezentovali. Objavili sa preto špekulácie, či nezakotví v niektorej z opozičných strán, napríklad v Progresívnom Slovensku (PS). Podľa Michelka sa Migaľova budúcnosť v strane skončila. „Uvidíme, či nezakotví v inom poslaneckom klube,“ dodal s tým, že v koalícii to určite nebude.
V Hlase to však podľa informácií Pravdy napäté v tomto smere nie je. Čo tým však poslanci Hlasu sledujú? Migaľ sa podľa Michelka rozhodol nehlasovať za zákon až vtedy, keď videl, že ani huliakovci nebudú hlasovať. „Malatinec a Huliak sa veľmi koordinovane a čudne správajú,“ povedal Danko. Spojenie poslancov Migaľ, Malatinec a Huliak v Dankovi vzbudzuje podozrenie o tom, či niekto nesníva o úradníckej vláde. „SNS túto vládu nerozbije a je si vedomá, že vláda Hlasu a Smeru je tým najlepším variantom,“ doplnil. Rozbíjať koalíciu však nechce ani Migaľ a verí v dohodu, no je z Danka a jeho sebestrednej politiky a vyhrážok unavený.
Čítajte viac Ako chce koalícia vládnuť? Fico problém nevidí, Huliakovi jeho sľub stačiť nemusí. Na test štátnym rozpočtom čaká aj Pellegrini
„Deväťdesiate roky sú, našťastie, za nami a NR SR nepotrebuje ďalšieho Slotu. Klamstvo, zavádzanie, osobné útoky, vyhrážanie sa, ješitnosť a ego, ktoré nezastaví ani semafor. Čo bude jeho ďalší krok? Fyzický útok? Šikanovanie mojej rodiny?“ uviedol Migaľ na sociálnej sieti. Dodal, že Danko si ho nekúpi a športovci si zaslúžia väčšiu ochranu a lepšie podmienky.
Podľa Marušiaka je v hre okrem otázky predsedu NR SR a ďalších priorít Hlasu aj niečo iné. „Myslím si, že časti členov a voličov Hlasu nevyhovuje radikalizácia vládnej politiky, ktorú presadzuje osobitne SNS. Predpokladám však, že ešte stále je možná nejaká dohoda, napr. formou odchodu časti rebelujúcich poslancov na pozície vo výkonnej moci, resp. v štátnej správe,“ povedal. Podľa Řádeka sa môže podobná situácia kedykoľvek zopakovať, keďže sa poslanci snažia o presadenie nielen straníckych, ale aj individuálnych záujmov. „V blízkej budúcnosti to pri dôslednejšej opozícii môže priniesť dlhodobejšie zablokovanie parlamentu. V dlhodobejšom výhľade to pri neústupčivosti niektorých poslancov môže priniesť aj vyslovenie nedôvery súčasnej vláde,“ skonštatoval.
Vládnuť sa dá aj s inou podporou
Poslanec Michelko však odmieta, že by šlo o spor medzi SNS a Hlasom. „To je koalícia kontra jeden, respektíve dvaja nespokojní poslanci,“ hovorí. Cez víkend sa k téme predčasných volieb, ktoré by sa podľa niektorých mohli konať už v budúcom roku, vrátil aj premiér Fico. Ich prognóza je podľa neho nulová. „Boli prijaté všetky zákony, bol prijatý štátny rozpočet na rok 2025. Ak sa ma pýtate na perspektívu predčasných parlamentných volieb v roku 2025, odpovedám, že je nulová perspektíva,“ skonštatoval v Sobotných dialógoch STVR.
Opätovne odmietol, že by bola parlamentná alebo vládna kríza. Veci bude potrebné riešiť až vtedy, keď vládna koalícia stratí väčšinu. Politické rozhovory budú podľa neho pokračovať, no vydierať sa nenechajú. Na margo stále neobsadeného postu šéfa parlamentu povedal, že ho táto téma „absolútne nezaujíma“. Zo strany SNS prišlo aj na vyhrážky generálnym prokurátorom.
„Myslím si, že niektorí poslanci, či je to Huliak alebo Migaľ, si neuvedomujú, že ak si verejne pýtaš nejakú výhodu alebo povieš, že chceš za svoje hlasovanie niečo, tak už je to na hranici nielen etiky,“ povedal Danko. „Títo ľudia sa asi neprestanú báť, kým ich Žilinka prvýkrát nezavolá na výsluch,“ dodal. Rovnako sa na adresu huliakovcov vyjadroval aj Fico. „Varujem každého, a je mi jedno, či to bude niekto z vládnej koalície alebo ktokoľvek iný, ak začnú chodiť informácie o kupčení, nasadím všetky spravodajské služby,“ hovoril 30. októbra, keď parlament deň predtým prvýkrát pri odvolávaní ministrov Borisa Suska a Martiny Šimkovičovej pocítil krehkosť sedemdesiatšestky.
Politológ Marušiak hovorí, že hlasovanie o štátnom rozpočte i zvolenie predsedu branno-bezpečnostného výboru NR SR ukazuje, že sa takto fungovať dá. „Len je to veľmi podobné tomu, ako fungovala vládna koalícia počas druhej Dzurindovej vlády, resp. vláda Petra Pellegriniho, ktorá musela na niektoré zákony hľadať ad hoc podporu v parlamente aj naprieč politickým spektrom,“ uviedol. Aktuálne má s koaličnými stranami niekoľko spoločných tém KDH. Líder hnutia Milan Majerský však odmietol, že by bol náhradou v prípade nefungujúcej koalície.
„Názorová rôznorodosť členov akejkoľvek koalície je prirodzená a s istou mierou asertivity a konštruktívnosti sa dá zvládnuť,“ skonštatoval Řádek. Zaujímavý je podľa neho postoj Fica, ktorý tému jednoty vládnej koalície a krízy otvoril neobvykle sám. „To prirodzene zvýšilo záujem médií. Premiér následne začal obviňovať médiá z klamania, akoby on sám nič v tejto téme nepovedal. Suma summarum – premiér je trochu rozčúlený sám na seba,“ myslí si.
Ako vnímajú vzdor voliči?
Hlas sa chcel už od začiatku odlišovať od Smeru, no niekoľko mesiacov pred kampaňou začal strácať potrebnú asertivitu a viac neurčoval tón kampane. Hlas bol po voľbách pomyselných jazýčkom na váhach skladania koalície a príklonom k Smeru sklamal aj časť voličov. Ďalší zlom prišiel, keď „otec zakladateľ“ Peter Pellegrini odišiel do Prezidentského paláca.
Odvtedy súperí Hlas s dvoma rovinami – snahou odlíšiť sa od Smeru, no na druhej strane je Šutaj Eštok, ktorý má k Ficovej rétorike o dosť bližšie, ako jeho predchodca. Podobne to podľa Marušiaka vnímajú aj voliči Hlasu. Hoci väčšine by užšia spolupráca so Smerom podľa politológa SAV zrejme nevadila, ich časť by preferovala samostatnejšiu politiku. „Tento konflikt môže v konečnom dôsledku prispieť k rozkladu strany, pokiaľ nenastane nejaká nepredvídateľná okolnosť, napr. vnútorná kríza v Smere, podobná tej okolo roku 2018,“ dodáva.
Podľa šéfa a sociológa agentúry Ipsos Jakuba Hankovského je ťažké odhadnúť či je dvojitý postoj pre voličov Hlasu mätúci. „Vzhľadom k štruktúre elektorátu Hlasu nepredpokladám, že by spomínaný vzdor (nespokojných poslancov, pozn. red.) mal potenciál byt sympatický väčšej často voličstva Hlasu, pripadne, že by dokonca pritiahol voličov strán, ktorí nesúznia s vládnou koalíciou,“ konštatuje.
Podľa Řádeka však v súčasnosti nevidieť nespokojnosť voličov s Hlasom. „Jeho pozíciu pomáhajú udržiavať bývalí voliči Smeru a neprekáža im ani dlhodobý konflikt s SNS. Celkové pôsobenie Hlasu vo vládnej koalícii je stabilizujúce a preto zatiaľ ich voliči nemali vo väčšej miere na nespokojnosť vyjadrenú odchodom k iným stranám, hoci práve medzi nimi je najmenej spokojných voličov s celkový pôsobením vládnej koalície,“ zhodnotil.
Politológ predpokladá, že Hlas môžu čakať ťažké časy, pretože jeho nominanti zastávajú pozície v kritických rezortoch zdravotníctva, vnútra, školstva a hospodárstva. „Do budúceho roka nie je jasné ako budú vyriešené požiadavky lekárskych odborárov, ako bude fungovať polícia bez odídených policajtov, či budú ďalej protestovať učitelia a ako si štát poradí s cenami energií. Zvládnuť tieto témy nebude pre Hlas komunikačne jednoduché a môže to už budúci rok vytvoriť tlak na jeho popularitu,“ dodal Řádek.
Čo sa týka ochoty voličov vládnych strán, tá sa aktuálne podľa sociológa a šéfa agentúry Ipsos Jakuba Hankovského od volieb znížila a časť ich voličov, najmä strany Smer, by sa dnes volieb nezúčastnilo. „Časť voličov Hlasu sa po voľbách a odchode Petra Pellegriniho do funkcie prezidenta presunulo k iným stranám vrátane Progresívneho Slovenska, pričom ich súčasný elektorát ma výrazne vyšší presah s elektorátom Smeru než tomu bolo pred voľbami,“ uviedol.
SNS zas dlhodobo klesá na úkor Smeru a Republiky. „Čiastočne sa teda elektoráty prelievajú medzi vládnymi stranami a Republikou, čiastočne sa ich elektoráty demobilizujú,“ hovorí Hankovský. Presuny medzi koaličnými a opozičnými stranami sú dnes minimálne. „Po odchode časti voličov Hlasu napr. k PS vidíme najmä spomínané prelievanie medzi vládnymi stranami a Republikou alebo, v prípade nesúhlasu, tzv. odchod medzi nevoličov,“ hovorí šéf Ipsosu.
Z minulých prieskumov je známe, že viaceré rozhodnutia vlády nie sú populárne ani medzi voličmi koalície. „Najvýraznejším je zvýšenie platov členov vlády, ktoré má paradoxne skôr symbolicky význam, než reálny dopad na verejne financie. To, či tento deklarovaný nesúhlas reálne spôsobuje zmenu preferencie voliča nie je isté,“ dodal.