Schválený návrh zákona hovorí o novom dôvode na vyhlásenie mimoriadnej situácie, a tým bude kritická nedostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov. „Predložený návrh reaguje na situácie, keď môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí, teda k ohrozeniu jedného zo základných ľudských práv uvedeného v čl. 40 Ústavy SR, ktorý ustanovuje právo každého na ochranu zdravia a právo občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť,“ píše sa v správe k návrhu.
V praxi to znamená, že ak v niektorom regióne nastane akútny nedostatok lekárov, vláda v ňom vyhlási mimoriadnu situáciu a zdravotníkom uloží povinnosť pracovať, a to aj napriek podanej výpovedi. Ak lekár odmietne počas trvania tohto stavu nastúpiť do práce, hrozí mu rok odňatia slobody. Ak neplnením svojich povinností ohrozí život alebo zdravie pacienta, sankcia bude prísnejšia – až päť rokov väzenia. Mimoriadnu situáciu pre nedostupnosť zdravotnej starostlivosti bude možné vyhlásiť na 60 dní a vláda by ju následne mohla predĺžiť o ďalších 60 dní, ale iba jedenkrát.
Takto v skratke znie návrh zákona, ktorým vláda chce vyriešiť súčasnú krízu v zdravotníctve. Začiatkom januára totiž začnú platiť výpovede vyše tritisíc lekárov a chod mnohých nemocníc by tak bol ohrozený. Ministerstvo zdravotníctva, ktoré predložilo novelu do vlády, navrhuje, aby ju parlament prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní a zákon by vstúpil do platnosti ešte do konca roka.
Vláda rokovala o zákone mimoriadne v nedeľu predpoludním. Premiér Robert Fico (Smer) spolu s ďalšími ministrami totiž v noci odletel na oficiálnu návštevu do Brazílie a vráti sa až vo štvrtok. Čas na riešenie lekárskych výpovedí sa však kráti – do konca roka zostávajú tri týždne a novela zákona by mala poputovať do Národnej rady (NR) SR čo najskôr.
Účinnejšie riešenie
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) po rokovaní vlády vysvetlil, že vyhlásenie mimoriadnej situácie pre kritický nedostatok lekárov je miernejšie, ale zároveň účinnejšie riešenie. Zdôraznil, že návrh nezavádza nútenú prácu lekárov a deklaroval, že zdravotníci budú mať všetky svoje práva zachované. Dosah mimoriadnej situácie by po novom bolo možné územne obmedziť, a to určením dotknutého územia alebo konkrétnej nemocnice, v ktorých by bolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti najviac ohrozené.
„Medzi mimoriadnou situáciou a núdzovým stavom sú zásadné rozdiely. Nebudeme obmedzovať žiadne práva či povinnosti občanov. Nebudeme vyhlasovať žiadne obmedzenia v rámci celého štátu, ale len tam, kde takýto problém v skutočnosti môže vzniknúť,“ argumentoval Šaško. Podľa neho ide o nevyhnutný krok v súčasnej situácii, keď lekári hrozia hromadnými výpoveďami. „Aby sme mali v rukách nástroj, že o zdravie občanov sa bude mať kto postarať,“ povedal.
Foto: Ivan Majerský
Doplnil, že zákon musí obsahovať aj sankcie za prípadné porušenie uloženej povinnosti nastúpiť do práce. „Tieto sankcie sú však rádovo nižšie, ako by to bolo za núdzového stavu, a lekári aj naďalej, v rámci prípadnej mimoriadnej situácie, budú mať všetky svoje práva vrátane práva na oddych, práva na OČR a všetko, čo s tým súvisí,“ dodal.
Šaško tiež uviedol, že podľa dát a informácií, ktorými disponuje ministerstvo zdravotníctva, by vyhlásenie mimoriadnej situácie hrozilo v 12 z celkovo 79 okresov na Slovensku. „Verím, že sa to napokon nebude týkať ani jedného okresu,“ vyhlásil. Obrátil sa zároveň na lekárov, aby zvážili, či trvajú na podaných výpovediach v kontexte celospoločenskej situácie.
Ktoré okresy sú ohrozené?
Minister na tlačovej konferencii neodpovedal na otázku, v ktorých regiónoch je vyhlásenie mimoriadnej situácie pre kritický stav v zdravotníctve najpravdepodobnejšie. Ide totiž o nemocnice, v ktorých počet a štruktúra podaných výpovedí môže ohroziť až zastaviť ich chod. Šaško počas vyhlásenia spomenul nemocnice v Banskej Bystrici, Martine a Poprade, kde výpovede podala takmer polovica lekárov. Či sú tieto nemocnice na zozname kritických okresov, však nepovedal.
Podpredseda vlády Tomáš Taraba (nom. SNS) tiež uviedol, že na nedeľňajšom rokovaní vlády sa spomínal Ružomberok a výpovede lekárov tamojšej vojenskej nemocnice. Ako doplnil, približne v päťdesiatich okresoch síce desiatky lekárov podali výpovede, no po ich odchode by poskytovanie zdravotnej starostlivosti nebolo ohrozené. Ministerstvo zdravotníctva do uzávierky nereagovalo na žiadosť Pravdy oznámiť plný zoznam okresov, kde rezort považuje situáciu s výpoveďami za kritickú.
Čítajte viac Šaško: Lekári na výpovede nemajú dôvod. Minister predkladá neprejdené návrhy, požiadavky nie sú splnené, reaguje LOZ
Nie je teda vylúčené, že mimoriadna situácia by mohla byť vyhlásená práve v týchto štyroch okresoch alebo nemocniciach. Zdravotnícky analytik portálu Ozdravne Šimon Jeseňák predpokladá, že nové opatrenie vlády sa dotkne väčších miest a veľkých štátnych nemocníc. „Myslím si, že sa to dotkne okresov, respektíve nemocníc ako sú Bratislava, Martin, Košice, Banská Bystrica a Prešov. A to vzhľadom na počty podaných výpovedí, je ich tam najviac,“ uviedol analytik.
Šaško tiež argumentoval, že opatrenie vlády, podľa ktorého by výpovede lekárov neboli v januári platné, je pre zdravotníkov prospešné. „Ak návrh bude v parlamente schválený, tak je to ústretový krok pre samotných lekárov, pretože stále budú mať garantované všetky svoje práva, ale predovšetkým budú mať garantované aj svoje pracovné miesto. Je potrebné si uvedomiť, že v opačnej situácii by o túto pozíciu po Novom roku prišli,“ uviedol.
Podľa Jeseňáka by vláda mohla v tomto, naopak, pritvrdiť a využiť situáciu na riešenie prezamestnanosti v štátnych nemocniciach. „Predovšetkým v univerzitných a vo fakultných nemocniciach je obrovská prezamestnanosť. Počet lekárov stúpa a počet sestier klesá. Tým nemocniciam by prospelo, ak by odišlo väčšie množstvo lekárov. Výpovede majú riešiť v prvom rade riaditelia. Oni majú rozhodnúť, koho chcú vziať späť a koho nie,“ zdôraznil.
Čítajte viac Prieskum SANEP: Väčšina ľudí považuje platy lekárov za dostatočné a nesúhlasia s krokmi odborárov
Slepá ulička
„Miesto riešenia problémov nášho zdravotníctva vláda nariadila nútené práce tým, ktorí tieto riešenia od vlády žiadajú. Minister Šaško nám počas rokovaní ani len nestanovil termín ďalšieho stretnutia, ale vláda už vyhlásila nútené práce,“ reagoval na schválený materiál predseda LOZ Peter Visolajský. Ministrom odkázal, že všetci lekári stiahnu výpovede, ak vláda začne dodržiavať dohody, ktoré podľa jeho slov porušila. „Vláda by nemala robiť hanbu našej republike v zahraničí, lebo nútené práce boli zrušené a k medzinárodnému Dohovoru o zrušení nútených prác sa Slovenská republika zaviazala,“ doplnil.
Premiér Fico aj minister Šaško podľa svojich vyjadrení nepovažujú rokovania s LOZ za produktívne. Predseda vlády v relácii STV Sobotné dialógy uviedol, že lekári prekročili určitú červenú líniu. „Na konci roka dajú výpovede a myslia si, že nás vydierajú. Viete, o čom sa bavíme? Bavíme sa pri plate 3000–4000 eur v čistom o zvýšení o 60 eur,“ vyhlásil Fico.
Šaško v nedeľu doplnil, že vláda pristúpila na viaceré požiadavky odborárov a väčšina bodov memoranda, ktorých plnenie LOZ vyžaduje, je už v riešení alebo boli splnené. Kabinet ustúpil aj pri hlavnej požiadavke LOZ a schválil dokument, podľa ktorého sa zaviazal nemeniť štátne nemocnice na akciové spoločnosti. „Napriek týmto reálnym výsledkom však LOZ deklaruje, že lekári trvajú na svojich výpovediach,“ skonštatoval minister.
Opozícia návrh nepodporí
Na rade sú poslanci NR SR, ktorí majú návrh urýchlene prerokovať a hlasovať o ňom v najbližších dňoch. Prejde však parlamentom bez problémov? Vláda totiž má v NR SR len tesnú väčšinu a už sa viackrát stalo, že pre rozpory medzi koaličnými stranami neboli schválené viaceré zákony. Opozičné strany sa jasne postavili proti vládnej novele. Podľa najsilnejšieho opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) vláda namiesto dohody s lekármi zvolila represiu. „Teraz sa vyhráža trestami tým, ktorí v často nedôstojných podmienkach a s obrovským nasadením zachraňujú zdravie nás všetkých. Takýto prístup jednoznačne odmietame,“ uviedol predseda PS Michal Šimečka.
Podľa SaS navrhované legislatívne zmeny predstavujú rukojemnícky zákon a sú dôkazom, že exekutíva nezvládla situáciu s lekármi. „Pocítia to všetci. Mimoriadna situácia ešte viac prehĺbi krízu v zdravotníctve a spôsobí oveľa väčšiu frustráciu medzi lekármi,“ vyhlásil predseda SaS Branislav Gröhling. Šéf liberálov zároveň deklaroval, že poslanci SaS za takýto zákon nebudú hlasovať.
Ostrý nesúhlas s nedeľňajším krokom vlády týkajúcim sa zdravotníkov vyjadrilo aj opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Podľa neho reštrikciami a hrozbou sankcií kabinet prekročil červené čiary. „Považujeme to za zneužitie moci, nekompetentnosť vlády a jej nominantov prichádzať s koncepčnými zmenami v zdravotníctve a neschopnosť viesť konštruktívny dialóg s lekármi. Týmto vláda posúva Slovensko aj v tejto oblasti k diktátorským režimom,“ vyhlásil predseda KDH Milan Majerský.