Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) však odhalila aj ďalšie nedostatky, na ktorých bude potrebné v ďalších rokoch pracovať. Dôležitou je v celom procese aj školská reforma, do ktorej bude od septembra zapojených už takmer 500 škôl.
Na kritické myslenie nie je vždy priestor
„Testovanie z roku 2023 len potvrdilo upadajúci stav gramotnosti našich mladých žiakov,“ zhodnotil výsledky testovania Drucker a pripomenul svoje slová o „národnej tragédii“, ktorými pomenoval výsledky testovania PISA. Išlo o ôsmy cyklus medzinárodného výskumu vedomostí a zručností žiakov 4. ročníka základných škôl (ZŠ) v matematike a prírodných vedách TIMSS 2023, do ktorého sa Slovensko zapája už od začiatku testovania – od roku 1995.
Čítajte viac Školskí zamestnanci sú pripravení riešiť svoju nespokojnosť aj inak, varujú odborári
Kým v prírodných vedách dosiahlo Slovensko výrazne vyšší výsledok ako je priemer a je porovnateľný s krajinami Európskej únie (EÚ) a aj OECD, v matematike žiaci značne zaostávajú. „Ukazuje sa, že výsledky sa zhoršujú,“ skonštatoval minister. Najzávažnejším problémom je nízka úroveň učenia žiakov v triedach. „A to napriek relatívne dobrým podmienkam na vzdelávania a dobre zostaveným školským vzdelávacím programom,“ vysvetľoval minister.
Pod nízkou úrovňou učenia rozumieme to, že sa žiaci nezapájali do výkladu učiva či diania na hodine. „Veľmi jednoducho – učiteľ hovorí a žiak pasívne prijíma. Pri marginalizovaných skupinách len 30 percent žiakov zažilo aktivizačné prvky,“ uviedla hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská. Správa ukazuje dve zásadné veci – že žiaci sú pomerne silní v memorovaní a výrazne slabí v kreatívnom myslení. „Analyzovať text, konfrontovať svoje poznatky so získanými informáciami či skúsenosťami dokázali žiaci len približne na dvoch tretinách (62,8 %) z pozorovaných hodín, na viac ako štvrtine hodín takúto možnosť nedostali, čo oslabovalo rozvíjanie ich čitateľských zručností,“ konštatuje inšpekcia v záverečnej správe.
Rozvíjanie analytického myslenia absentovalo na viac ako štvrtine hodín, hodnotiaceho na takmer dvoch tretinách a tvorivého myslenia na viac ako troch štvrtinách hodín. Nedostatky mali žiaci aj v komunikačných zručnostiach. Posúdiť text, vysloviť závery či hypotézy alebo riešiť úlohy na spájanie širších súvislostí dokázali žiaci len na menej ako tretine hodín (30,9 %) a až na takmer 61 percentách hodín sa žiaci k zaujatiu hodnotiaceho stanoviska, uvažovaniu a hodnoteniu informácií vôbec nedostali. Podľa Štofkovej Dianovskej najslabším článkom samotné učenie sa žiakov na hodinách. „Iba na každej druhej ZŠ, ktorú sme monitorovali, prebiehal vyučovací proces v aktívnej podobe. Teda aj žiaci sa sami na hodine niečo učili a neboli len pasívnymi prijímateľmi informáciami, ktoré na hodinu priniesol učiteľ,“ uviedla hlavná školská inšpektorka.
Až 40 percent žiakov na hodinách len „presedeli“ a boli pasívnymi prijímateľmi. „Prebieha frontálna výučba. Deti dostávajú hotové informácie. Nemôžu o nich diskutovať, objavovať či overovať ich. Informácie sa podávajú z pohľadu učiteľa ako niečo, o čom sa nediskutuje, niečo, čo sa nehľadá. To vytvára veľké riziko, že si deti tento spôsob prenesú aj do dospelého života a informácie, ktoré prvé prečítajú, berú ako pravdivé, lebo nie sú naučené na to, že prvá informácia by nemusela byť pravdivá. Je to veľká výzva pre spoločnosť,“ skonštatovala hlavná školská inšpektorka.
Akoby v školách sa zastavil čas
Rozvoj tvorivosti mierne klesol po pandémii koronavírusu a medzi hlavné aktivity patria práve tie, ktorými si deti memorujú veci. Na memorovanie sa využívajú dokonca aj interaktívne tabule. „Skoro nič sa z nich nevyužíva, žiaci si len opisujú poznámky,“ hovorí inšpektorka. Kritika smerovala aj do radu učiteľov. „Môžeme konštatovať, že síce učitelia absolvovali množstvo vzdelávacích aktivít, ktoré boli naviazané aj na inovácie v samotnom vzdelávacom procese, no na vyučovacích hodinách to vieme zaregistrovať len málokedy,“ uviedla Štofková Dianovská.
„To, čo učitelia získajú, na druhý deň ako keby zabudli a neprenášajú to do svojho pedagogického sveta. Príležitosť na rozvoj tvorivosti tak ani neprichádza. My ju nemôžeme rozvíjať, keď ani šanca na hodine nepríde,“ zdôraznila. „Neberme kritiku negatívne. Kritika je na to, aby nám dávala spätnú väzbu. Pokiaľ je pozitívne mienená k tomu, aby sme chápali, čo máme urobiť, tak ju máme vítať. Nemáme sa jej báť, nemáme okamžite hovoriť, že to tak nie je. Takto by sa ľudstvo nikam nedostalo. Ak by sme nerobili chyby, tak by sme sa z nich nevedeli poučiť,“ komentoval Drucker.
Problémom nielen pre učenie, ale aj pre rozvíjanie komunikačných zručností u detí je aj práca v tímoch či podpora činnosti v pároch. Tímové úlohy absentovali až v polovici sledovaných hodín a každým rokom ich počet klesá. „Pre mňa je to alarmujúce,“ hovorí Štofková Dianovská. „Je rozvíjaný tlak na jedinca a jeho výkon. Neučíme deti spolupracovať, neučíme ich súdržnosti a empatii. Učíme ich, že každý podáva výkon len sám za seba, čo súvisí s duševným zdravím, pretože čím väčší tlak na výkon, tým väčšia nepohoda,“ upozornila inšpektorka.
S tým môže súvisieť aj záškoláctvo, šikana a mnohé ďalšie problémy, ktoré musia školy riešiť už ako dôsledok nesprávne nastavených procesov. „Čo sa týka poznávacích kompetencií, v školách a triedach nám v podstate zastal čas. Je to veľmi priemerné. To, čo sme pripravovali za posledných šesť rokov nám nepriniesli žiadaný úžitok. Je to jeden z dôkazov, že musíme robiť reformu. Nie je otázka či áno, alebo nie, otázkou je, ako ju urobiť. Potrebujeme sa dopracovať k rastu dát. Potrebujeme, aby sa deti v triedach reálne učili,“ hovorí školská inšpektorka.
Zmena obsahu je kľúčová, no dôležití sú aj učitelia
Práve zavedenie kurikulárnej reformy na školách, ktorá sa orientuje na rozvoj zručností namiesto doterajšieho spôsobu vyučovania formou výkladu, by malo zlepšeniu úrovne podľa rezortu školstva aj hlavnej inšpektorky pomôcť. „Správa jednoznačne potvrdzuje to, že Slovensko potrebuje kurikulárnu reformu ako soľ,“ povedal Drucker s tým, že aktivity ministerstva sú zamerané primárne na to, aby sa kurikulum na základných školách menilo výraznejším spôsobom. Nejde však o výraznú zmenu obsahu, ale o spôsob a formu učenia.
Čítajte viac Kríza vzdelávania. Drucker pomenoval najvážnejší problém slovenských škôl
„Tvrdé memorovanie“ u detí musí skončiť. „Je dôležité, aby v triede neprevládal akcent učiteľa, ktorý trávi 90 percent času tým, že podáva informácie deťom, ale aby sa deti oveľa viac zapájali do procesu učenia a aby rozvíjali svoje zručnosti a kritické myslenie a aby sa im zvyšovala gramotnosť, chápanie učiva a písaného textu, ktoré potrebujú pri ďalších fázach vzdelávania aj v budúcom živote,“ uviedol Drucker. „Pracujeme aj s fakultami, ktoré pripravujú budúcich učiteľov, aby po novom realizovali spôsoby výučby,“ povedal.
„Reforma sa už pýta sama,“ hovorí inšpektorka. V tomto školskom roka sa do reformy zapojilo takmer 40 škôl, od toho ďalšieho sa pripojí viac ako 400 škôl a od školského roka 2025/2026 by už mali byť zapojené všetky školy. Drucker tak nadviazal na aktivity svojich predchodcov – Branislava Gröhlinga, Jána Horeckého a Daniela Bútoru. Kurikulárna reforma je však len jedným z viac ako 40 projektov, ktorým sa rezort školstva venuje.
„Musíme aj naďalej pokračovať v Programe zmien, ktorý obsahuje viac ako 40 projektov. Jedna z kľúčových oblastí je aj racionalizácia siete škôl,“ hovoril minister s tým, že tento rok sa sústredili na optimalizáciu siete stredných škôl, ďalšími na rade budú základné školy. Pri optimalizácii sa vytvárajú „robustnejšie celky“, viac škôl sa združí do jednej tak, aby to malo zmysel a vytvára sa tak priestor na kvalitnejšie vzdelávanie. „Jedna vec nevyrieši problémy slovenského školstva. Musí to byť súhra opatrení, trpezlivosť a komunikácia a postupný systém zmien,“ uviedol.
Podľa odborníka na vzdelávanie Juraja Hipša je zmena obsahu vzdelávania krok správnym smerom. „Musíme si ale zároveň uvedomiť, že školské reformy prinášajú ovocie v horizonte mnohých rokov. Od roku 2026 budú do reformy zapojené všetky základné školy a prvých žiaci, ktorí sa budú učiť po novom nám zo škôl vyjdú v roku 2035. Zanedbali sme dlhé roky v oblasti zlepšovania vzdelávania a dnes žneme často nelichotivé výsledky,“ uviedol pre Pravdu. Samotná zmena obsahu však stačiť nebude. „Kľúčovým prvkom sú vždy učiteľky a učitelia. Akých ľudí dokážeme do školstva pritiahnuť, akú im vieme dať podporu a samozrejme aj adekvátne finančné ohodnotenie,“ uviedol.
Čo vyrieši generačnú chudobu?
Na kvalitu samotného vzdelávania však najviac vplýva práve socioekonomický status, teda prostredie, z ktorého deti pochádzajú a v ktorom vyrastajú. Riešením v celom procese je preto podľa Druckera aj vzdelávanie od rannejšieho veku. „Rodičia, ktorí neabsolvovali ani len povinnú školskú dochádzku – v takýchto uzatvorených skupinách nemajú deti šancu sa dostatočne pripraviť na vzdelávanie od piatich rokov,“ povedal minister. Inšpekcia sa preto zamerala aj na marginalizované rómske komunity (MRK). Väčšina žiakov z tejto komunity nepreukázala dostatočne rozvinuté čitateľské zručnosti, ich čítanie nebolo plynulé, čo im neumožnilo súčasne vnímať aj obsah čítaného textu, v prečítanom texte sa nedokázali orientovať a vyhľadávať v ňom požadované informácie a potrebovali výraznú pomoc učiteľov.
Úroveň vzdelávania škôl, ktoré majú aj viac ako 60 percent detí z marginalizovaných komunít, ukazuje, že pri poznávacích schopnostiach sa na Slovensku nachádzame pomaly v nevyhovujúcej úrovni. Príprava detí je slabá, keď prídu do 1. ročníka nerozumejú učiteľkám. „Tam tento graf ukazuje alarmujúce čísla, pretože prepad pri deťoch z nevýhodného socioprostredia znamená absolútne mínus v štarte,“ hovorí hlavná inšpektorka.
Aj odborník na vzdelávanie hovorí, že výsledky testovania ukazujú alarmujúci fakt, ktorý potvrdzujú aj iné medzinárodné merania. „Náš vzdelávací systém nevie pomôcť chudobným deťom. Patríme v tejto oblasti medzi najhoršie krajiny. Rozdiel v dosiahnutých výsledkoch medzi deťmi z bohatších rodín oproti deťom zo socioekonomicky slabšieho prostredia je priepastný a radí nás na tretie najhoršie miesto v oblasti matematiky a druhé v oblasti prírodných vied v rámci EÚ,“ skonštatoval Hipš.
„Toto je vážny problém slovenského školstva, pretože nám zo škôl vychádza tisíce funkčne negramotných detí nielen v matematike, ale aj v čitateľskej gramotnosti,“ zhodnotil. Riešením je podľa Hipša zamerať sa na školy, ktoré navštevujú deti zo socioekonomicky slabšieho prostredia a poskytnúť im adekvátnu podporu vrátane finančnej. „Aj OECD nám odporúča, aby sme práve do týchto škôl pritiahli špičkových učiteľov a učiteľky. Sú to tie najlepšie investované peniaze, ktoré ako krajina môžeme použiť. Inak nám zo škôl budú vychádzať negramotné deti, z ktorých sa stanú frustrovaní dospelí. To nie je pre žiadnu krajinu lichotivá vízia,“ uviedol Hipš.
Čítajte viac Od národnej tragédie k nežnej revolúcii: Drucker hodnotí prvý rok vo svojom rezorte
Deti z chudobnejšieho prostredia musíme viac podporovať aj podľa analytika z Centra vzdelávacích analýz Michala Rehúša. „Okrem toho v oblasti matematiky vyplynulo, že žiaci a žiačky dosiahli horšie výsledky v zobrazovaní údajov. Ide tak o oblasť, ktorej by sme mali venovať vyššiu pozornosť,“ uviedol. Minister školstva preto hovorí o povinnom predprimárnom vzdelávaní pre detí oo troch rokov. Koncept chce predstaviť už budúci rok. „Účinnosť zrejme nebude od najbližších školských rokov, ale je to trend, ktorý aj ostatné krajiny, napríklad Estónsko, sledujú. Vzdelávanie je potrebné priblížiť deťom v čo najrannejšom veku, predovšetkým skupinám, ktoré majú v domácom prostredí obrovský problém dostať vzdelávacie návyky a je to jedno z kľúčových opatrení aj vo vzťahu k marginalizovaným rómskym komunitám,“ uviedol.
S ministrom práce Erikom Tomášom (Hlas) sa rozprávali aj o vzdelávaní od dvoch rokov. „Pripravujeme kompletnú zmenu kurikula pre predprimárne vzdelávanie, nie preto, aby sme tie deti učili pomaly písať a čítať v škôlkach, ale aby sme ich vybavili základnými zručnosťami a keď prídu do škôl, aby sa mohli od 1. ročníka plne sústrediť na proces vyučovania. Práve deti z tohto slabšieho socioekonomického alebo slabšieho prostredia nemajú základné návyky. Uniká im vlak, nestíhajú a prepadávajú a potom sa vracajú do pôvodného prostredia, čomu hovoríme tzv. generačná chudoba,“ uviedol.
V rámci toho je potrebné vybudovať aj kvalitnú sieť materských škôl, na čo využili aj prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR a rezort rokuje s Európskou komisiou aj o ich ďalšom navýšení. Ďalším krokom je prechod financovania materských škôl pod štát od 1. januára 2025. „Tým sa nám bude dariť zameriavať predovšetkým na chudobnejšie regióny – tam, kde máme najväčšie rozdiely vo výsledkoch,“ hovoril Drucker. „Verím, že je to správny krok smerom k lepšej budúcnosti aj vo vzdelávaní aj pre úspešnosť detí. Potvrdzujem, že budeme pokračovať v kontinuálnom spôsobe a prístupe postupných zmien. Nejdeme nič búrať. Budeme sa precízne venovať krokom, ktoré vieme v danom čase realizovať. Nebudeme prichádzať s bombastickými víziami. Ideme to robiť postupnými krokmi, aby sme dokázali zlepšovať naše školstvo,“ dodal.