"Namietame aj samotné skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo odôvodnené ako reakcia na pokus o atentát na Roberta Fica (Smer). Prijatá novela však upravuje právne normy, ktoré s tým absolútne nijako nesúvisia, či už ide o doživotnú rentu premiéra alebo obmedzenie zhromaždení vo všeobecnosti.
Zároveň namietame aj nesúlad jednotlivých prijatých zmien s Ústavou SR – všeobecné obmedzenie zhromažďovacieho práva na určitých miestach či celkovú rezignáciu štátu na jeho pozitívny záväzok chrániť pokojné zhromaždenia pred protidemonštráciou," skonštatovala Plaváková.

Števulová hovorila o lex atentáte ako o nebezpečnom nástroji. „Jeho široké oprávnenia umožňujú tejto vládnej koalícii v tom najhoršom prípade znemožniť konanie protestného zhromaždenia, a preto máme všetky dôvody domnievať sa, že v skutočnosti lex atentát mohol len pripraviť pôdu pre možné obmedzenia akýchkoľvek kritických protestov v praxi,“ podotkla.
Spolu s Plavákovou kritizovali aj novelu infozákona, ktorú do parlamentu vrátil prezident Peter Pellegrini a poslanci o nej majú na aktuálnej schôdzi rokovať. Taktiež poukázali na jej možný nesúlad s Ústavou SR.

Lex atentát, teda balík niektorých opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, schválili poslanci NR SR v júni tohto roka. Rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.
Právnou úpravou sa zaviedli nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Najvyšším ústavným činiteľov zase legislatíva priznala na základe stanovených podmienok nárok na doživotnú rentu a právo na nehnuteľnosť.
