Aktualizácia 13. 12.
Prezident Peter Pellegrini nepodpísal novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú už predtým vetoval. Keďže poslanci Národnej rady SR v utorok 10. decembra prelomili jeho veto, zákon, pôvodne schválený 7. novembra, bude platiť aj bez prezidentovho podpisu.
„Tým, že Národná rada Slovenskej republiky prelomila veto prezidenta Slovenskej republiky, považujem teraz za svoju povinnosť zabojovať za zachovanie vysokej úrovne práva obyvateľov na prístup k informáciám. Podám návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby, okrem iného, posúdil, či je ústavne súladné, aby napríklad ministerstvo alebo obec mohli v nejednoznačných prípadoch spoplatňovať informácie a podmieňovať zaplatením úhrady významné politické právo obyvateľov Slovenska,“ uviedol Dobrovodský.
Novela zákona podľa neho otvorí cestu k odradzovaniu obyvateľov pýtať si informácie. Ombudsman dodal, že po jej nadobudnutí účinnosti by obyvatelia Slovenska stratili prístup k informáciám, ktorý Slovensku závidia po celom svete. „Návrh na ústavný súd podám tak, aby ústavný súd stihol rozhodnúť o prípadnom odklade účinnosti novely,“ podotkol ochranca práv.
Predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva Lucia Plaváková (PS) očakáva, že prezident sa obráti aj na Ústavný súd SR, informovala Tereza Mikáčová z mediálneho oddelenia Progresívneho Slovenska. „My práva ľudí na prístup k informáciám určite na Ústavnom súde brániť budeme,“ uviedla Plaváková. Podanie podnetu na ústavný súd už avizoval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Čítajte viac Pellegrini odmietol Dankovu novelu k infozákonu: Vytvára priestor pre svojvôľu úradníkov
Schválenú novelu zákona vetoval prezident. Poslanci ju v Národnej rade SR opätovne schválili v utorok a veto hlavy štátu tak prelomili.
Poskytovanie informácií cez infozákon tak bude môcť byť spoplatnené. Za novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám stoja poslanci za koaličnú SNS, ktorí úpravu odôvodňovali potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.
„Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií,“ poznamenali predkladatelia.
Čítajte viac Mimovládky vyzvali Pellegriniho vetovať infozákon: Je protiústavný
V prípade, že povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, musí to spolu s výškou úhrady oznámiť žiadateľovi v lehote do piatich pracovných dní. „Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená,“ píše sa v novele. Žiadateľ bude môcť proti vyčísleniu úhrady podať námietku. O nej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba námietke nevyhovie.
Poslanci za SNS argumentovali, že vychádzajú z českej praxe, kde sa obdobná úprava premietla do eliminácie zneužívania infozákona. Novelizovaná legislatíva prinesie tiež predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií z ôsmich na 12 pracovných dní. Predkladatelia to odôvodnili tým, že sa tak pre povinné osoby vytvorí priestor na právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí povrchnému vybavovaniu žiadostí.
Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. marca budúceho roka.
Prezident nesúhlasil napríklad s novým inštitútom v novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ spojené s možnosťou žiadať od občanov osobitný poplatok.