Po bleskovej ofenzíve, ktorá trvala necelé dva týždne, rôzne skupiny povstalcov zvrhli Asadov režim. Najdôležitejšou postavou je líder radikálneho islamistického zoskupenia Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), Abú Muhammad Džúlání. Hoci sa mnohí Sýrčania tešia z ukončenia Asadovej vlády, zároveň majú oprávnené obavy z toho, čo prinesie nástup povstalcov k moci. Zoskupenie HTS pôvodne vzniklo ako sýrska odnož teroristickej siete Al-Kaidá, no jeho líder Džúlání sa v posledných dňoch snaží ubezpečiť náboženské menšiny v Sýrii, že chce zabezpečiť mierové spolunažívanie všetkých.
Odborník na terorizmus Tomáš Beňuška z Katedry bezpečnostných štúdií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici hovorí, že HTS sú takpovediac „staronoví hráči“ v sýrskej občianskej vojne. „HTS v zásade vzniklo z Frontu al-Nusra, ktorý bol v Sýrii známy nielen vďaka tomu, že šlo prakticky o sýrsku vetvu Al-Kaidá. Fungoval od roku 2011 do roku 2016, keď sa Džúlání rozhodol prerušiť väzby s Al-Kaidá a transformoval Front al-Nusra na HTS. Cieľ však ostal rovnaký – zvrhnúť Asadov režim,“ uviedol pre Pravdu Beňuška.
Podľa neho nie je jednoduché jednoznačne označiť HTS za teroristické hnutie. „Za teroristov ich považuje Západ aj Východ, keďže bojovali proti Asadovi, ktorého podporovalo Rusko a Irán, a vzhľadom na ich silné väzby na Al-Kaidá. Je pravda, že HTS sa v poslednej dobe snaží získať legitimitu a prejavuje snahy o umiernenie. Ich ideológia však stále vychádza z džihádizmu,“ vysvetľuje odborník.
OSN predpokladá, že vývoj v Sýrii, najmä obavy z vládnutia HTS, môže donútiť až 1,5 milióna ľudí opustiť svoje domovy. Riaditeľ Svetového potravinového programu OSN pre núdzovú koordináciu a humanitárnu diplomaciu Samer Abdel Jaber informoval, že od vypuknutia bojov koncom novembra sa vnútri Sýrie už presídlilo 280-tisíc ľudí. „Ak sa situácia bude naďalej vyvíjať rovnakým tempom, očakávame, že približne 1,5 milióna ľudí bude vysídlených a budú potrebovať našu podporu,“ dodal.
Zhoršenie situácie sa dá predpokladať aj pre hroziacu humanitárnu katastrofu, ktorá v Sýrii môže nastať už v najbližších týždňoch. Začiatkom decembra humanitárny úrad OSN informoval, že musel znížiť prídely potravín v Sýrii až o 80 % pre nedostatok financií. „Situácia v Sýrii nebola pred touto eskaláciou jednoduchá, takže sa pozeráme na krízu na vrchole krízy,“ zhodnotil Abdel Jaber.
Čítajte viac Čo príde po Asadovom režime a čo na to Rusko: dobrý a zlý scenár pre Sýriu
Vracajú sa do vlasti
Pri státisícoch utečencov, ktorých spomína vo svojej správe OSN, ide prevažne o obyvateľov severozápadnej časti krajiny, teda regiónu najviac zasiahnutého bojmi povstalcov s Asadovou armádou. Či však utečenci vyrazia aj za hranice, zatiaľ nie je jasné. Susediace Turecko hlási opačný trend – na hraniciach sa hromadia tisíce Sýrčanov mieriacich späť do svojej domovskej krajiny.
Niektoré európske krajiny dočasne pozastavili vybavovanie žiadostí o azyl pre sýrskych občanov, napríklad Nemecko, Rakúsko a susedné Česko. Otázkou teda zostáva, na aký vývoj sa má pripraviť Slovensko – očakáva sa prílev nových migrantov, utekajúcich pred islamistami z HTS, alebo sa skôr musíme pripraviť na to, že tisíce ľudí, podobne ako v Turecku, odídu z Európy späť do vlasti?
Foto: SITA/AP, Omar Sanadiki
Podľa Beňušku je vývoj v Sýrii skôr pozitívny. „Západ dlhodobo usiloval o pád Asadovho totalitného režimu, a jeho vláda – spolu s občianskou vojnou – bola dôvodom, prečo milióny Sýrčanov odtiaľ utekali,“ pripomenul. „Samozrejme, netreba mať ružové okuliare – v Sýrii sa nedostala k moci demokraticky zvolená liberálna vláda. Išlo o vojenský štátny prevrat vedený teroristickým hnutím. To môže pre Sýriu znamenať niečo pozitívnejšie ako Asadova vláda, ale latka bola nastavená tak nízko, že si len ťažko možno predstaviť niečo horšie,“ uviedol odborník na bezpečnosť.
Obnovia kontroly
Z údajov európskej pohraničnej služby Frontex vyplýva, že prílev Sýrčanov do Európy je v posledných rokoch na ústupe. Vlani na vonkajších hraniciach EÚ zaevidovali vyše 80-tisíc nelegálnych migrantov zo Sýrie, tento rok ich prišlo o polovicu menej. V porovnaní s číslami z najkritickejšieho roku 2015 ide až o 20-násobný pokles počtu utečencov.
Slovenské ministerstvo vnútra pre Pravdu uviedlo, že v súvislosti s novou možnou migračnou vlnou sa pripravuje na všetky scenáre. „Situácia v oblasti pohybov nelegálnych migrantov smerom k našim hraniciam je závislá vo veľkej miere od opatrení na vonkajších hraniciach EÚ, a najmä od opatrení krajín na západobalkánskej trase. Policajný zbor pozorne sleduje túto situáciu a bezodkladne prijme adekvátne opatrenia,“ reagoval rezort. V prvom rade pôjde o posilnenie policajných kontrol v prihraničných oblastiach a v prípade potreby aj o obnovenie dočasnej kontroly na hraniciach Slovenska so susednými krajinami.
Ak by vývoj v Sýrii spôsobil novú migračnú krízu, na slovenských hraniciach by sa to pravdepodobne prejavilo najskôr na jar. Naše územie leží na takzvanej západobalkánskej migračnej trase, ktorá je využívaná najmä v teplejších ročných obdobiach, teda od apríla do októbra. V zime sa migranti presúvajú cez štáty s teplejším podnebím.
Beňuška z Univerzity Mateja Bela však nepredpokladá, že na budúci rok bude Európa čeliť masívnemu prílevu migrantov zo Sýrie. „Očakáva sa skôr opačný trend – Sýria by sa mohla mať lepšie ako doteraz, takže by nemali vzniknúť nové dôvody na útek. Zároveň si ale nemyslím, že by sa Sýrčania začali masívne vracať zo Západu domov,“ domnieva sa odborník.
Zdôraznil však, že krajina je po rokoch občianskej vojny ekonomicky aj fyzicky zničená a v najbližších rokoch nie je pravdepodobné, že by v nej vznikli podmienky na kvalitný život. „Myslím si, že dobrovoľne sa ľudia vracať nebudú, no môže sa stať, že západné štáty začnú utečencov intenzívnejšie deportovať,“ upozornil.