Dokument s názvom Dlhodobý plán rozvoja Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR s výhľadom do roku 2035 vláda schválila minulý týždeň a obsahuje masívne zmeny. Do budúcna chce dislokovať vrtuľníky, založiť organizáciu na údržbu lietadiel a vybudovať priestory pre letecký útvar. Nakúpiť sa majú dva letúne na prevoz politikov a repatriačné lety a minimálne dva vrtuľníky pre políciu, hasičov a záchranárov.
Lietadlá leteckého útvaru sú využívané na prepravu najvyšších ústavných činiteľov - prezident SR, predseda vlády SR, predseda Národnej rady SR. Tiež sa používajú pre potreby ostatných ministerstiev a na vykonávanie iných letov ako napríklad repatriačné či humanitárne lety, lety za účelom záchrany ľudského života alebo reprezentácie štátu.
Štát toho veľa nevlastní
Ako z dokumentu vyplýva, najskôr by malo dôjsť k výmene lietadiel. Aktuálne má letka ministerstva dva letúne Airbus A319CJ (OMBYA a OMBYK) a dva letúne Fokker100 (OM-BYB a OM-BYC). Na „dôchodok“ majú ísť práve zastaralé fokkery, ktoré štát kúpil z druhej ruky v roku 2016 za necelých päť miliónov eur a s ich prevádzkou sa rátalo na päť až desiatich rokov. Slovenský letecký útvar je aktuálne ich posledným prevádzkovateľom v Európe.
Vymeniť ich chcú nielen pre vysoký vek – už v čase nákupu mali 25 rokov, no aj pre to, že je náročné sa dostať k náhradným dielom. „S ohľadom na nízky dolet, vysokú cenu za letovú hodinu pri nízkej kapacite a chýbajúcej modularite interiéru sú letúne Fokker100 pre ďalšiu prevádzku neefektívne, nehospodárne a neperspektívne,“ uvádza sa v pláne. V prípade väčšieho incidentu, ako je napríklad zrážka vtáka s motorom, sa podľa rezortu stanú okamžite neschopné letu na veľmi dlhú dobu, ak nie navždy.
Servis fokkerov na prvý kvartál 2025 by prevýšil podľa rezortu jeho zostatkovú hodnotu. „Letecký útvar preto plánuje ukončenie prevádzky minimálne jedného letúna typu Fokker100 začiatkom roku 2025, paralelne s príchodom a zavádzaním novej navrhovanej leteckej techniky do flotily leteckého útvaru,“ píše sa v pláne. Plán sa zdá byť teda ambiciózny aj preto, že prvý nový stroj by mal byť k dispozícii už o pár mesiacov.
Stroje v slovenských farbách sa prevádzkujú z Letiska M. R. Štefánika v Bratislave. Airbusy aktuálne slúžia najvyšším ústavným činiteľom a obchodným delegáciám pri diaľkových letoch, napríklad za Atlantik alebo do Číny, teda na lety sa doletom viac ako 8 300 kilometrov, čo predstavuje zhruba 11 hodín.
OMBYA odvezie 34 cestujúcich, má dva salóny s rozkladacou pohovkou a sprchou a 24 polohovateľných sedadiel a je schopný vzlietať aj z letísk s kratšou dráhou. OMBYK sa používa napríklad v krízových situáciách na evakuáciu väčšieho počtu ľudí a prepravu ležiacich pacientov. Prevezie 91 cestujúcich, má salón s rozkladacou pohovkou a 84 ekonomických sedadiel.
Vrtuľníková technika letky sa v porovnaní s rokom 1993 zoštíhlila na jednu štvrtinu. Po rozdelení Československa sme mali päť vrtuľníkov MI-2 a tri vrtuľníky Mi-8. Aktuálne máme tri vrtuľníky Mi-171E, BELL 429 a AW189 Augusta, ktorý nateraz nie je zavedený do prevádzky. Na jeden stroj pritom pripadá obslúžiť územie 16,35-tisíc kilometrov štvorcových a 1,82 milióna obyvateľov.
Na otázku, kedy sa ráta so zavedením vrtuľníka AW189 do prevádzky Neumann odpovedal, že sa čaká na ukončenie zástavbových prác v zmysle platnej zmluvy a dodatku k zmluve. „Práce sa dramaticky oneskorili v dôsledku neskôr zrušeného neodkladného opatrenia súdu,“ doplnil.
Kto ho využíva najviac
V rokoch 2019, 2020 a od roku 2022 do marca 2024 využívali letúne najviac ministri ( 45 %), trojica najvyšších ústavných činiteľov – prezident, predseda parlamentu a premiér (30 %) a repatriačné lety (20 %). V pandemických rokoch 2020 a 2021 sa politici nimi prevážali menej a viac sa letúne využívali na návraty Slovákov (38 %), ktorí uviazli v zahraničí.
Vrtuľníky za posledných päť rokov využila v 49 % polícia, v 21 % hasiči, v 15 % horskí záchranári a v rovnakom počte prípadov na výcvikové lety. Aktuálne sú vrtuľníky v prevádzke na dvoch základniach – v Bratislave a v Poprade.
Koľko nových letúnov potrebujeme
Z analýzy ministerstva vyplynulo, že Slovensko potrebuje vlastniť celkovo štyri letúny. Ekonomicky najlepším riešením je podľa neho zachovať flotilu airbusov a obmeniť fokkery za jeden veľkokapacitný letún a minimálne jeden stredne veľký prúdový letún (ideálne dva), čím sa zvýši prepravná kapacita a zachová súčasný počet techniky. Opatrenia majú usporiť na prevádzkových nákladov 15 % ročne.
Bývalý minister vnútra Roman Mikulec (Slovensko) hovorí, že počty vychádzajú z analýzy, ktorú pripravovala ešte minulá vláda a súčasná vláda si koncepciu len osvojila. „Tie počty sú absolútne adekvátne,“ uviedol pre Pravdu.
Logický je podľa neho aj výber strojov. „Fokkre, bohužiaľ, už keď boli kupované za ministra vnútra Kaliňáka (Smer, poz. red.) boli staré a teraz sú takmer po životnosti aj keď ešte lietajú, ale ich prevádzka a údržba je veľmi drahá,“ zhodnotil.
Ročne sa uvažuje s nalietaním flotily na úrovni 1200 letových hodín. Veľkokapacitný letún by mal byť v troch konfiguráciách a spĺňať by mal požiadavky ako lety pre minimálne 150 ľudí alebo 170 ľudí, preprava nákladu, deväť ležiacich pacientov a 70 sediacich. Prúdové letúne by mali mať kapacitu osem až deväť cestujúcich, pomocnú energetickú jednotku, obracače ťahu a dolet minimálne 2000 kilometrov.
„Najideálnejšie by bolo, aby to boli lietadlá, ktoré dopĺňajú tie súčasné, teda airbusy, aby aj do budúcna bolo zabezpečené, aby sa posádky nemuseli školiť na rôzne typy lietadiel, lebo na každé lietadlo je iný výcvik, iné skúšky,“ myslí si Mikulec. „Nemusia to byť nové lietadlá, závisí to od dostupnosti trhu,“ pokračoval.
Za fokkre dostaneme už len „drobné“
Najskôr útvar plánuje obstarať „minimálne jeden prúdový letún“, ktorý zachová počet aktuálnych kusov po vyradení prvého fokkeru a najneskôr pred ukončením prevádzky druhého fokkeru plánuje obstarať druhý letún.
Menšie lietadlo je navrhované, aby sa na kratšie vzdialenosti nemuselo lietať s veľkými strojmi. Lietadiel v tejto kategórii, ktoré by pripadali do úvahy, je podľa exministra viac. „Ešte do kapacity 12 osôb sa dá lietadlo zohnať tak, aby jeho prevádzka bola efektívna, pretože potom, keď sú to už lietadlá typu, ako chce teraz nakupovať minister Kaliňák do rezortu obrany, tak to už sú lietadlá, ktorých prevádzka, napriek tomu, že majú kapacitu do 50 ľudí, stojí presne toľko aké veľké dopravné lietadlá, čo sa mi nezdá ako efektívny nákup,“ podotkol Mikulec.
Pravda sa s otázkami o budúcnosti fokkerov obrátila na ministerstvo vnútra. „Prvý vyradený stroj využijeme ako zdroj náhradných dielov, aby sa minimalizovali náklady na údržbu druhého stroja. Po vyradení druhého sa s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde cestou znaleckého posudku pre určenie zostatkovej hodnoty a zvážia sa všetky možnosti – vrátane odpredaja, odstúpenia do múzea a podobne,“ uviedol Pravde hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann s tým, že predmetom posudku o ich hodnote budú obe lietadlá až po vyradení.
Ak ich štát uzemní a pokúsi sa ich zbaviť, podľa Mikulca za ne veľa nedostane. „Jediný spôsob, ako sa ich zbaviť, je ich odpredaj. Netreba očakávať veľké sumy za tie lietadlá. Bohužiaľ, boli nakúpené veľmi draho a už vtedy boli staré,“ predpokladá. Oba fokkre by štát mohol predať podľa neho dnes už len za zostatkovú cenu na úrovni jednotiek miliónov. „Možno dva a pol až tri milióny eur,“ domnieva sa.
Čítajte viac Ceny leteniek z Bratislavy do Košíc sú známe. Vláda ale nevie, či túto leteckú linku naozaj spustí
Koľko nových vrtuľníkov potrebujeme
Čo sa vrtuľníkov týka, rezort plánuje navýšiť ich počty na pôvodných osem kusov, pretože Mi-171E nebude možné dlhodobo prevádzkovať. „Tie vrtuľníky boli letu schopné až do roku 2027, ale z dôvodu sankcií uvalených na Ruskú federáciu po vypuknutí vojny na Ukrajine sa nedajú zohnať náhradné diely a nedajú sa zabezpečiť garančné opravy,“ skonštatoval Mikulec.
Keďže letecký útvar nie je pripravený okamžite zabezpečiť osem strojov, stanovil si ako minimum vlastniť štyri kusy. S ôsmimi vrtuľníkmi sa však počíta do budúcnosti. Rozmiestnené by boli v Bratislave – nový vrtuľník a vrtuľník AW189 a Poprade – druhý nový vrtuľník a Bell 429. „V tomto koncepte sa neuvažuje s prevádzkou Mi-171E, ktoré navrhujeme odpredať za účelom zníženia investičného bremena,“ uvádza sa.
Najvýhodnejší by bol predaj zrejme do krajín, kde ešte takéto vrtuľníky lietajú a vedeli by ich prevádzkovať. „Plánujeme zabezpečiť znalecký posudok na ich hodnotu a následne zvážime ďalšie možnosti, pričom budeme vychádzať aj z prieskumu trhu,“ priblížil Neumann.
Mikulec pripomenul, že vrtuľníky potrebujú nielen policajti, ale aj hasiči a horskí záchranári. „Každá činnosť si vyžaduje špecifické parametre vrtuľníka. Preto sme sa snažili aj nákupom vrtuľníka AW189 Augusta, ktorá už mohla dávno lietať nebyť neschopnosti ministra Šutaja Eštoka a jeho spolustranníkov, nastaviť parametre tak, aby boli vrtuľníky multifunkčné, a aby boli použiteľné pre každú jednu zložku,“ poznamenal.
Nové vrtuľníky pre potreby polície by mali byť schopné prepraviť okrem dvoch pilotov 12 pasažierov a mať zdvíhacie zariadenie s nosnosťou minimálne 250 kg. Stroje pre potreby horských záchranárov bez možnosti medzipristátia zase 15 pasažierov a byť schopné letieť s 3 500 kilovým nákladom v podvese. Stroj musí byť minimálne dvojmotorový a umožňovať jednopilotnú aj dvojpilotnú prevádzku.
Na značky výrobcov, ktoré by zodpovedali technickým požiadavkám v pláne, sme sa pýtali aj ministerstva. Zatiaľ sme odpoveď nedostali. Nákup vrtuľníkov by mal podľa Mikulca byť parametrovo a výkonnostne príbuzný napríklad vrtuľníkom Augusta alebo Bell. Exminister podotkol, že vrtuľník, ktorý v minulosti ponúkala firma Bell a pre ktoré žalovala ministerstvo, nespĺňal kritériá na multi-prevádzkové podmienky.
Odhadovaná cena veľkokapacitného letúnu je podľa údajov ministerstva 25–30 miliónov eur, kde sa uvažuje nad nákupom už lietanej techniky, pretože nová by stála zhruba 60–70 miliónov eur. Prúdový letún by mal stáť zhruba 15–20 miliónov eur.
Pre vrtuľníky spĺňajúce parametre bola cena odhadovaná na úrovni 20 miliónov eur. V materiáli sa uvádza, že k zakúpeniu novej vrtuľníkovej techniky by malo dôjsť podľa harmonogramu bezodkladne. Znamená to, že nové stroje sa budú nakupovať už budúci rok? „Ministerstvo vnútra v najkratšom možnom čase plánuje vyhlásiť verejné obstarávanie. Viac detailov aktuálne nie je možné poskytnúť, keďže prebiehajú prípravné práce vrátane predbežných trhových konzultácií,“ spresnil Neumann.
Výcvik pilotov aj základne
Letecký útvar momentálne disponuje desiatimi pilotmi vrtuľníka. Celkovo je na Slovensku aktuálne 74 pilotov, ktorí majú potrebné kvalifikácie, pričom až 20 percent z nich už dosiahlo alebo v tomto roku dosiahne vek 65 rokov a ďalších 42 percent dosiahne tento vek počas nasledujúcich 15 rokov.
Letecký útvar ministerstva aktuálne nemá možnosť cvičiť pilotov vo vlastnej réžii, čo by sa podľa plánov mohlo zmeniť zriadením organizácie ATO, ktorá sa má kreovať dvojfázovo. Najskôr sa založí samotná organizácia a v druhej fáze by sa mal kúpiť pre výcvik kadetov s nulovými skúsenosťami nový ľahký vrtuľník. Útvar ráta so šetrením nákladov už po jednom výcviku na úrovni desiatich percent ročne, pri dvoch výcvikoch so zhruba 50 percentami.
Foto: Vladimír Benko, MV SR
Aby boli nové nasadené vrtuľníky čo najefektívnejšie, plán ráta so zriadením mobilných základní na letiskách – jedna by mala vzniknúť v Spišskej Novej Vsi a druhá v Kamenici nad Cirochou. Na dobudovanie základní má ísť pol milióna eur.
Nový vládny terminál
Dlhodobý plán okrem toho počíta s výstavbou vlastných administratívnych a prevádzkových budov a tiež so zriadením vládneho terminálu pre odbavovanie letov v štátnom záujme a zahraničných delegácií. Stáť by mohli už o šesť rokov. Ministerstvo v pláne ráta s tým, že budova bude slúžiť ako „moderná – krajinu reprezentujúca vstupná brána počas nadchádzajúceho Slovenského predsedníctva Rady Európskej únie v roku 2030, ktorá má odkazovať na kultúru a vydvihovať historické dedičstvo Slovenskej republiky“.
Ako uviedol hovorca ministerstva, letecký útvar v minulosti iniciatívne vysporiadal pozemky pod svojimi budovami, čo mu dnes umožňuje rokovať s letiskom o umiestnení a podobe nového vládneho terminálu, ktorého súčasťou budú aj kancelárske priestory vládnej letky. „Takisto skompletizoval všetky požiadavky budúcich používateľov, vrátane rezortu diplomacie, úradu ochrany ústavných činiteľov či kancelárie prezidenta, a doručil ich ekonomickému pracovisku MV SR,“ pokračoval Neumann.
V čase, kedy máme šetriť, nemusí podľa Mikulca výstavba vyznieť ako akútna potreba, ale do budúcna podľa neho nie je na škodu. „Z pohľadu vykonávaných činností leteckého útvaru je to dobrá vec. Samozrejme, je otázne a treba o tom diskutovať, či je to priorita v súčasnej dobe, ale do budúcna určite áno,“ vysvetlil.
Ako Pravde uviedlo bratislavské letisko, o zámere už vie. „Letisko M. R. Štefánika eviduje zo strany Ministerstva vnútra SR zámer výstavby odbavovacieho terminálu pre štátne lety a delegácie tretích krajín a k tomu prislúchajúceho administratívneho zázemia a zázemia pre umiestnenie leteckej techniky,“ potvrdila Pravde hovorkyňa letiska Veronika Demovičová. „Keď budú detaily projektu známe, budeme vedieť poskytnúť viac informácií o vplyve projektu na prevádzku letiska,“ dodala.
Čítajte viac Kaliňák: Kúpili sme náhradu za S-300, nové systémy budú chrániť elektrárne a mestá. Dokážu zničiť aj balistické rakety
Nakupovať chce aj Kaliňák
Vo všeobecnosti Mikulec považuje navrhované modernizačné opatrenia za potrebné, najmä v prípade vrtuľníkov. „Pre letku ministerstva vnútra áno, pretože v súčasnej dobe má naozaj k dispozícii dve lietadlá, ktorými boli aj počas krízových situácií prepravované repatriačné lety,“ skonštatoval.
K nákupu na ministerstve vnútra má však dôjsť v čase, kedy chce nové lietadlá zaobstarať aj minister obrany Robert Kaliňák. Mikulec podotkol, že aj z pohľadu obyvateľov je nákup vrtuľníkov v čase konsolidačných opatrení prioritnejší, pretože sa využívajú na pátranie aj hasenie.
Časové obdobie od nákupu vrtuľníka po jeho sprevádzkovania nie je podľa Mikulca vec mesiacov, ale rokov. „Nie je to určite klasické verejné obstarávanie typu, že si obstaráte do tlačiarne náplň, a vrtuľníky sa väčšinou nevyrábajú na sklad. Od vyrobenia a dodania minimálne jeden rok trvá zavedenie takého vrtuľníka alebo leteckej techniky do prevádzky, pretože s tým súvisia rôzne certifikácie, výcviky pilotov, skúšky,“ priblížil s tým, že to platí aj pre zánovné stroje. Ak by išlo o vrtuľník rovnakého typu aký je už v letke už zavedený, tak sa doba môže skrátiť, pretože posádka je naň už vycvičená.
Ako sú na tom Česi, Maďari a Poliaci
Rezort vnútra sa v koncepcii opiera o počty letúnov a vrtuľníkov v krajinách V4. Pre porovnanie, Česko si vystačí práve s dvoma kusmi Airbusov A319, ktoré by zostali po uzemnení fokkerov aj Slovensku. Praha pritom do roku 2020 prevádzkovala až päť letúnov. Nový tender začala ešte vlani a počet strojov chce navýšiť na minimálne štyri. Čo sa týka vrtuľníkov, česká letecká služba disponuje 15 vrtuľníkmi. Na jeden kus vrtuľníka pripadá 0,7 milióna obyvateľov a 5,26 kilometra štvorcového.
Maďarská vláda prevádzkuje zase dva Airbusy A319 a dva letúne Dassault Falcon. Všetky z druhej ruky. Do roku 2023 mali naši južní susedia k dispozícii 15 kusov vrtuľníkov, vlani v septembri jeden havaroval. Na jeden maďarský vrtuľník pripadá 0,7 milióna obyvateľov a 6,65 kilometrov štvorcových.
Najviac strojov na prepravu VIP cestujúcich má Poľsko, ktoré má dva Boeingy BBJ2, jeden Boeing 737–800 NG a tiež dva Gulfstream G550. Na prepravu používa aj letúne typu ERJ170ER prevádzkované LOT Polish airlines.
„V porovnaní s okolitými štátmi je teda Slovenská republika poddimenzovaná približne trojnásobne, čo korešponduje aj s vývojom počtu dostupnej techniky a síce zníženia pôvodného počtu vrtuľníkovej techniky z 8 kusov na dnešné tri,“ uvádza sa v pláne.
Plán sa zaoberá aj komerčnými letmi namiesto nákupu nových strojov, problémom by však boli najmä bezpečnostné opatrenia. Bez dlhodobej rezervácie by nielen neboli schopné garantovať, že sa let uskutoční v termíne, no prípadná celoročná rezervácia by bola zase finančne náročná. V prípade ad-hoc letov objednaných vopred by sa zrejme zase nedalo zmeniť čas odletu a smerovanie.
Navyše, pri letoch „najvyššej trojky“ je na palube personál, ktorý má bezpečnostnú previerku a špecifický výcvik, čo od súkromných spoločností nemožno vyžadovať, keďže sa tam okrem posádky nachádzajú aj neznámi pasažieri.