Premlčanie Kažimírovho prípadu. Rozhodnú tri kľúčové veci, odborníci: Sudca nemusel rozhodnúť automaticky

Definitívu sa však ani jedna zo strán nakoniec v stanovený termín nedozvedela. Mularčík podal námietku zaujatosti a aktuálne sa čaká na rozhodnutie sudcu. V hre je aj možnosť položiť Súdneho dvoru Európskej únie (EÚ) tzv. prejudiciálnu otázku. Mal sudca rozhodnúť o premlčaní automaticky? Dosiahne obhajoba jeho výmenu?

Mularčík podal námietku zaujatosti až potom, čo sudca odložil pojednávanie na 9. decembra. Cisarik tak najprv rozhodne o námietke a až následne sa verejnosť aj obe procesné strany dozvedia, čo bude ďalej.

Rozhodnú tri kľúčové veci: či ostane Cisarik v korupčnej kauze sudcom aj naďalej, či sa následne sudca rozhodne obrátiť na súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, ale aj to s akou a poslednou vecou by bolo samotné rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ.

Kažimírov obhajca namieta zaujatosť sudcu

Po zjednocujúcom stanovisku NS SR sa očakávalo, že Kažimírova korupčná kauza bude premlčaná. Jeho obhajca trval na návrhu na zastavenie stíhania a považoval za nadbytočné pokračovať v záverečných rečiach. Prokurátor Peter Jenčík navrhol, aby súd ďalej pokračoval v nariadených úkonoch, kým nebude mať k dispozícii písomné stanovisko NS SR a až tak rozhodol. Sudca Cisarik nerozhodol ihneď, ale hlavné pojednávanie prerušil do decembrového termínu.

Čítajte viac Kľúčové rozhodnutie Najvyššieho súdu: Bude Kažimírova korupčná kauza premlčaná? Súd rozhodne v decembri

Obhajca tesne potom podal námietku zaujatosti voči sudcovi. Keďže jej obsahom boli údaje a okolnosti súkromných osôb vrátane maloletých osôb, požadoval, aby bola vylúčená aj verejnosť. „Sudca sa ňou musí zaoberať z toho dôvodu, že sa už sudca Cisarik nemôže javiť verejnosti, stranám a obvinenému ako objektívne nestranný,“ reagovala na tlačovke 3. decembra jedna z Kažimírových obhajkýň Eva Sihelniková.

Mularčík podal námietku preto, lebo krátko pred piatkovým pojednávaním (29. 11., pozn. red.) prijal zastupovanie v inom prípade, z ktorého námietka zaujatosti vyvstala. Čoho alebo koho konkrétne sa námietka zaujatosti, ktorá môže vyústiť do odstavenia sudcu z prípadu, týka, Mularčík nekomentoval. Zopakoval, že sa týka tretích osôb a maloletých detí. K tomu, či ide o rodinného príslušníka sudcu, sa nevyjadril.

Otázne teda je, či zastupovanie daného klienta nevzal účelovo, aby mohol sudcu Cisarika z prípadu odstaviť. „Viem to vylúčiť. Vedel by som vám na to odpovedať aj inak, ale asi by sa to dobre nepočúvalo,“ povedal Mularčík. „Každý má právo na právnu pomoc, bol som požiadaný, neboli žiadne okolnosti, podľa ktorých by som ja nemal prevziať zastúpenie. Za tým si stojím a viem si to odôvodniť,“ vysvetľoval. Nekomentoval však ani to, či to bolo, aj keď neoficiálne, súčasťou možnej dohody o vine a treste.

Cisarik nakoniec decembrový termín zrušil kvôli rozhodovaniu o námietke. „Samosudca rozhoduje o námietke zaujatosti. Po doručení uznesenia procesným stranám, budú mať tieto právo podať proti rozhodnutiu sudcu sťažnosť, o ktorej by rozhodoval Najvyšší súd SR. V súčasnosti preto nie je možné oznámiť, kedy bude súd vo veci ďalej konať,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

Sudca nemusel hneď rozhodnúť

Mularčík sa pred novinárov na pokyn Kažimíra posadil už druhýkrát. Jeho hlavnou tézou je, že sudca Cisarik sa pokúša o umelé predlžovanie korupčnej kauzy na súde a nerešpektoval stanovisko kolégia Najvyššieho súdu v prípade sporných otázok ohľadom premlčacích dôb, ktoré vyplynuli z novely trestných kódexov. „Zlomil tak zaužívané právne princípy cez koleno. Je to šokujúce,“ uviedol. Podľa zjednocujúceho stanoviska NS SR by mal byť prípad premlčaný, pokiaľ sa netýka finančných záujmov EÚ, na ktoré sa premlčanie nevzťahuje. Podľa Mularčíka však malo byť trestné stíhanie okamžite zastavené, keďže stanoviskom je viazaný každý súd na Slovensku. O zastavenie stíhania z dôvodu premlčania sa Kažimírova obhajoba pokúšala už v minulosti.

Čítajte viac V procese s Kažimírom bude možno rozhodovať Súdny dvor EÚ, jeho obhajca v tom však vidí naťahovanie

V tomto prípade sa teda v právnickej aj mediálnej obci začalo špekulovať, či sa sudca nerozhodne podať na Európsky súdny dvor tzv. prejudiciálnu (predbežnú) otázku. Trestné konanie by sa po predložení otázky prerušilo až do jej zodpovedania, čo spravidla trvá mesiace, pokiaľ nie je dôvod na skrátené alebo naliehavé konanie. „Domnievam sa, že presne o toto by v takomto prípade šlo – umelo natiahnuť proces, ktorý už dávno nemal byť,“ vyhlásil Mularčík. Inštitút prejudiciálneho konania predstavuje v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ spojovací prvok medzi národnou úrovňou a úrovňou EÚ a je považovaný za „chrbtovú kosť“ práva EÚ. Prokurátor síce má možnosť odstúpiť od obžaloby, no v tomto štádiu viac ako dva roky od začatia pojednávania by to bolo z jeho strany nelogické.

Podľa profesora Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Tomáša Strémyho predstavuje prijímanie zjednocujúcich stanovísk predstavuje zo strany Najvyššieho súdu spôsob zjednocovania súdnej praxe. „Ide o abstraktné výkladové stanoviská, ktorých obsahom je zhodnotenie aplikácie konkrétnej právnej normy pred súdmi a o názory zjednocujúceho súdu na túto ich interpretáciu,“ uviedol.

Stanoviská sú zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a nie sú formálne záväzné. „Ale ipso iure (silou samotného práva, pozn. red.) normatívnu silu majú, a to vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi senátmi najvyššieho súdu navzájom). Inak povedané, stanoviská Najvyššieho súdu sú záväzne voči súdom a senátom Najvyššieho súdu pri svojej rozhodovacej činnosti,“ vysvetľuje Strémy.

„Ak sú naplnené podmienky premlčania takým spôsobom, ako je vymedzené v stanovisku Najvyššieho súdu, sú súdy povinné premlčanie zohľadniť a trestné stíhanie zastaviť,“ zhodnotil Strémy. Právnik a člen Súdnej rady Peter Šamko súhlasí, že zjednocujúce stanoviská sú pre sudcov všeobecných súdov záväzné. Strémy však poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. mája 2014, podľa ktorého existuje možnosť, aby všeobecný súd (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne právny dialóg.

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

Ondrej Mularčík Ondrej Mularčík, obhajca Petra Kažimíra, Eva Sihelníková a Ondrej Mularčík ml.

„V tomto prípade vo svojej podstate argumentačnej záväznosti sa môže súd nižšieho stupňa odkloniť od príslušného súdneho rozhodnutia (rozhodnutí) Najvyššieho súdu za predpokladu predloženia kritickej konfrontácie jeho dôvodov, podľa ktorých sa nemohol v obdobnej skutkovej a právnej situácii s predmetným rozhodnutím stotožniť,“ citoval uznesenie s tým, že tento prístup sa preto nepovažuje za porušenie princípu právnej istoty.

Premlčanie sa však aj podľa rozhodnutia NS SR nevzťahuje na také trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ. „Ak chce teda sudca dôsledne postupovať podľa zjednocujúceho stanoviska o premlčaní, musí si pred zastavením trestného stíhania pre premlčanie vyriešiť otázku, či prejednávaný prípad spadá pod trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ,“ uviedol Šamko pre Pravdu. Ak nie, trestné stíhanie by sa malo zastaviť, ak áno, potom trestné stíhanie pokračuje ďalej a súd rozhodne o vine alebo oslobodení. „Ak má sudca relevantné pochybnosti o tom, či prejednávaná vec patrí pod trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ, potom by sa mal obrátiť s prejudiciálnymi otázkami na Súdny dvor EÚ,“ hovorí člen Súdnej rady.

DPH by mohlo byť finančným záujmom EÚ

Práve túto skutočnosť Mularčík odmieta potom, čo zachytil, že sudca by mohol Súdnemu dvoru EÚ podľa podľa neho „manipulatívnu prejudiciálnu otázku“, že ak prípad súvisel s protiprávnym konaním ohľadom DPH, takéto konanie týkalo finančných záujmov EÚ. „Ak by bola prejudiciálna otázka položená takto, resp. podobne, súdny dvor by musel odpovedať, že áno. A o to podľa mňa v tejto zvrátenej úvahe aj ide,“ vyhlásil obhajca.

Čítajte viac Kažimírova partnerka si kúpila za 1,5 milióna eur vilu vo Francúzsku, peniaze prišli cez Cyprus od Brhela. Späť ich nežiadal

„Zo strany môjho klienta nikdy o protiprávne konanie ohľadne DPH nešlo. Ale keď vidím, čoho je sudca schopný, musím na túto absurdnú možnosť vopred upozorniť,“ uviedol na tlačovke. „Tento prípad je prostý a nie je jednoznačné, že by mal akokoľvek Peter Kažimír čo i len trošku niečo spoločné s nejakými neoprávnenými žiadosťami o vyplatenie DPH, že by poškodzoval záujmy už len Slovenska, nie to ešte EÚ,“ hovoril Mularčík.

„V prípadoch firiem Loject 1 až Loject 6 išlo o to, že tieto firmy sa súdili s Finančnou správou, ktorá im neoprávnene zadržiavala vratky DPH. Oprávnenosť ich nárokov uznal Najvyšší súd, čiže protiprávneho konania sa dopúšťala Finančná správa. A táto protiprávnosť bola napravená verdiktom NS SR a tým to skončilo, môj klient a jeho prípad s tým nemal a nemá nič spoločné,“ povedal obhajca. „Nikdy žiadne protiprávne konania ohľadne DPH v tejto kauze nebolo preukázané a nebolo vedené trestné stíhanie,“ pokračoval obhajca.

„Ak by niekto chcel riešiť prejudiciálne otázky v Luxemburgu, tak by to bolo len predlžovanie o dlhé mesiace a možno aj roky,“ uviedol s tým, že položenie prejudiciálnej otázky podľa neho nie je na mieste. V korupčnej kauze Kažimíra sa však rieši to, že guvernér NBS podplatil exprezidenta Finančnej správy a korunného svedka Františka Imreczeho v súvislosti so spomínanými firmami a to, či im dá NS SR za pravdu pri vratkách, je v tomto prípade irelevantné. Otázka je, či niekto za to dal úplatok. Ide teda o dve kompletne odlišné veci, čo uznal aj Mularčík.

„Nie je podstatné to, aby sme riešili niekde v tomto prípade, či DPH je chránené v rámci záujmov EÚ a či ide o poškodzovanie záujmov EÚ, pretože o tom DPH bolo rozhodnuté a bolo vyplatené v konečnom dôsledku lege artis, čiže to s tým nemá nič spoločné,“ uviedol. Otázkou by však bolo či úplatok v súvislosti s vyplatením nadmerného odpočtu nie je vecou, ktorú má chrániť EÚ. Mularčík dodal, že podľa novej úpravy premlčacích dôb je síce korupcia v súvislosti s poškodzovaní záujmov EÚ trestným činom, no nikde tam nie sú spomenuté trestné činy, ktoré sa týkajú DPH. „Vychádzam z našej právnej úpravy a z toho, že DPH ako také nie je nikde vo vzťahu k trestnej činnosti v par. 87 ods. 7 ani len spomenuté. Nikde, ani v náleze ústavného súdu ani v stanovisku NS SR,“ dodal.

Podľa Zmluvy o fungovaní EÚ bojujú členské štáty bojujú proti podvodom a „akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam, ktoré poškodzujú finančné záujmy únie“. Strémy poukazuje aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, prostredníctvom trestného práva. Pod finančnými záujmami podľa nej rozumieme všetky príjmy, výdavky a aktíva, ktoré sú pokryté rozpočtami „Únie alebo inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie zriadených v súlade so zmluvami alebo rozpočty nimi priamo alebo nepriamo spravované a kontrolované“.

„Jedným zo zdrojov rozpočtu EÚ sú tzv. vlastné zdroje EÚ. Vlastné zdroje EÚ sú založené (okrem iného) aj na DPH. Sadzba 0,3 % sa vzťahuje na harmonizovaný základ DPH každej krajiny EÚ, ktorý je obmedzený na 50 % jej hrubého národného dôchodku (HND), a výnosy sa prevádzajú v prospech EÚ. Môžeme teda povedať, že DPH predstavuje finančný záujem EÚ, a teda z uvedeného vyplýva, že aj úplatok v súvislosti s vyplatením nadmerného odpočtu DPH sa môže považovať za predmet ochrany EÚ,“ vysvetlil docent právnickej fakulty. K tomu, ako tento prípad nakoniec dopadne, tak môže byť ešte dlhá cesta. Rozhodnutie súdneho dvora by však bolo pre ŠTS záväzné.

Ponuka, vila aj Kažimírove majetky

Mularčík pred novinármi zopakoval aj to, že svedecké výpovede Lenky Wittenbergerovej a Daniela Čecha sa vôbec nezhodujú s výpoveďou svedka Imreczeho. Sudcovi Cisarikovi opätovne vytkol vydanie trestného rozkazu voči Petrovi Koščovi. „Sudca má vydať trestný rozkaz, iba ak skutkový stav je dôkladne preukázaný, v tomto prípade nebol spoľahlivo preukázaný,“ doplnil Mularčík s tým, že bol postavený len na výpovedi jedného svedka – Imreczeho.

Obhajoba novinárom vysvetľovala aj ponuku prokurátora Mikuláša. Kažimírovi mal počas neoficiálnej časti výsluchu ponúknuť ukončenie prípadu s tým, že sa prizná, zaplatí pokutu 20-tisíc eur a odstúpi z funkcie guvernéra, čo Kažimír odmietol. „Na stretnutí bol pán vyšetrovateľ, pán prokurátor, pán Kažimír a ja,“ hovoril Mularčík. Napriek tomu, že išlo o riadny výsluch, ponuka prebehla pred oficiálnou časťou.

„Kým sa formálne spíše zápisnica a začne sa takýto úkon dokumentovať, je možné, že sa udejú rozhovory, a to sa stalo aj v tomto prípade. Nič sa do zápisnice nezapísalo,“ povedal obhajca. Na otázku, prečo nepožiadal o formálny zápis takejto ponuky odpovedal ďalšími otázkami a tým, že nechcel „vyskakovať do prokurátora“. „Netvrdím, že vtedy v tej chvíli niekto konal nezákonne. Takéto slová tam odzneli, takto si ich pamätá pán Kažimír a takto ich zverejnil,“ dodal.

Denník N okrem iného informoval aj o tom, že Kažimírovej partnerke Kataríne Koreckej patrí vila vo Francúzsku. Požičať si na ňu mala 1,5 milióna eur od cyperskej schránkovej firmy a peniaze mali pochádzať od oligarchu, Kažimírovho dlhoročného známeho a jedného z údajných mecenášov Smeru Jozefa Brhela. Korecká poprela, že Brhela pozná a za veriteľa považuje Romana Fečíka, čo potvrdil aj jej otec.

Nielen vila vo Francúzsku sa spája s cyperskou schránkou, na ktorú má väzby Kažimír. Pochybnosti vzbudzuje aj milión eur, ktorý dostala v čase rokovaní s Jaguarom. Peniaze údajne prišli z firmy s prepojením na Ondreja Ščurku, ktorý zarobil na pozemkoch pre automobilku. Kažimír sa síce k vile v blogu na Hospodárskych novinách vyjadril, že ju nevlastní, no pozadie pôžičky a ani to, či a ako požičal Brhel Koreckej peniaze, nekomentoval. Obhajca jeho majetok nekomentoval. „K majetku iných osôb sa vyjadrovať nebudem, majetok pána Kažimíra bol niekoľkokrát preverený,“ dodal.