Najstaršia slovenská univerzita prešla preventívne ešte začiatkom mesiaca do režimu online výučby len na Fakulte sociálnych a ekonomických vied. Aj keď je riziko komunitného šírenia nízke, zhruba 1 200 študentov sa zostane učiť z domu do konca výučbovej časti zimného semestra. Žltačku typu A diagnostikovali jednej zo študentiek, ktorá však podľa univerzitnej hovorkyne Evy Kopeckej nebýva na internátoch. Pravda zisťovala, či sa od zistenia infekcie vyskytli aj ďalšie prípady. „Aktuálne nemáme informácie o ďalších prípadoch v rámci univerzity,“ uviedla hovorkyňa.
Študenti sú na dištančnej výučbe nielen pre zamedzenie šírenia choroby a zohľadnenie inkubačnej doby, no aj pre odporúčanie na kompletnú dezinfekciu priestorov fakulty. Univerzita im zároveň zaslala aj odporúčania. Medzi nimi, aby si častejšie a dôkladnejšie umývali a dezinfikovali ruky, nepoužívali rovnaký príbor, nepili z jednej fľaše, a ak by spozorovali akékoľvek príznaky, aby kontaktovali lekára.
Pozrite si archívne zábery z výskytu žltačky v obci Lesíček
V obci Lesíček momentálne prešovskí hygienici zaznamenali najviac prípadov žltačky typu A.
Nešíri sa vzduchom, ale z rúk do úst
Okrem hepatitídy A existujú ešte ďalšie štyri typy, ktoré sa líšia prenosom, inkubačnou dobou, priebehom či možnosťou zaočkovania. Podľa údajov, ktoré Pravde poskytol Odbor epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, je aktuálne na celom Slovensku najviac prípadov hepatitídy typu A (3951), z toho najviac v Košickom kraji (2012) a najmenej v Banskobystrickom kraji (13). V Bratislavskom kraji je aktuálne celkovo 62 nahlásených prípadov.
Koľko prípadov máme aktuálne na Slovensku?
BSK | TTSK | TSK | NSK | ZSK | BBSK | PS | KSK | SR celkom | |
VHA | 62 | 78 | 21 | 20 | 25 | 13 | 1720 | 2012 | 3951 |
VHB | 4 | 4 | 3 | 3 | 1 | 3 | 2 | 3 | 23 |
VHC | 1 | 0 | 6 | 0 | 3 | 3 | 1 | 8 | 22 |
VHE | 18 | 7 | 11 | 8 | 9 | 19 | 49 | 46 | 167 |
VHD | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
Celkom všetky typy | 4163 |
Zdroj: ÚVZ
Ako uviedol pre Pravdu lekár Peter Sabaka z Kliniky infektológie a geografickej medicíny, v praxi sa s hepatitídou A stretáva len sporadicky, pretože jej výskyt je u nás mimo epidémií veľmi malý. „Väčšinou sa vyskytuje ako importovaná nákaza, keď si ju privezú dovolenkári, prinesú ju z krajín s vyššou incidenciou. Potom sa s ňou zriedkavo stretávame u ľudí z vylúčených komunít alebo marginalizovaných skupín,“ vysvetlil.
Podotkol, že epidémie hepatitídy A sa môžu objaviť aj v rozvinutých krajinách. Vznikajú medzi ľuďmi bez domova alebo medzi užívateľmi drog. Vírus sa šíri nie vzduchom, ako napríklad covid-19 či chrípka, ale neumytými rukami, preto sa žltačke zvykne hovoriť aj choroba špinavých rúk.
„Pacient vylučuje vírus v stolici a môžu sa mu kontaminovať ruky, kontaminuje potom rôzne predmety ako kľučky a iné povrchy. Vírus vie na povrchoch prežiť veľmi dlho, je veľmi odolný voči faktorom vonkajšieho prostredia. Keď sa toho chytí niekto druhý, a potom je alebo pije a zanesie si vírus do úst, tak sa môže nakaziť. Takto sa epidémie dostanú do ostatnej populácie,“ priblížil Sabaka.
Takáto epidémia prebieha na východe Slovenska a teraz aj v hlavnom meste, kde sa začala najprv šíriť najmä medzi užívateľmi drog a teraz sa už zrejme „preliala“ aj do väčšinovej populácie. Okrem hepatitídy typu A, poznáme aj typy B, C, D a E. Ako Sabaka vysvetlil, ak majú v nemocnici pacienta s podozrením na „áčkovú žltačku“, odoberú mu krv a testujú, či v nej má pozitívne protilátky.
Poľovníci, ale aj tí, čo jedia klobásky
Druhé miesto v počet prípadov majú v štatistike epidemiológovia ÚVZ žltačka typu E (celkovo 167), najviac prípadov je takisto na východe v Prešovskom (49) a Košickom kraji (46). „Hepatitída E sa prenáša buď ako hepatitída A, ale častejšie sa prenáša tak, že človek zje nedostatočne tepelne upravené mäso zo zvierat, ktoré boli nakazené vírusom hepatitídy E, čo je najmä zverina. Trpia ňou najmä poľovníci alebo ľudia, ktorí jedia klobásky z diviny a podobne,“ opísal uznávaný lekár.
Tretí najvyšší výskyt má aktuálne hepatitída typu B (23). Kým žltačka A sa prenáša z čreva stolicou, typom B sa človek môže nakaziť najmä krvou, pri operáciách, podaním transfúzie, sexuálnym stykom, no aj z matky na dieťa, čo je však v krajinách ako je Slovensko zriedkavé.
Podľa aktuálnych počtov prípadov je štvrtý najvyšší počet infekcií pri „céčku“. Takisto sa prenáša krvou a najčastejšie sa šíri medzi ľuďmi, ktorí si pichajú injekčnými striekačkami drogy. U nich je tento druh ochorenia podľa lekára veľmi častý. „Prechádza do chronickej infekcie u viac ako polovice nakazených a potom môže za desať alebo 20 rokov vyvolať cirhózu pečene alebo rakovinu pečene,“ spresnil lekár.
Typ D sa prenáša podobne ako B a infekciu vie vyvolať len spolu s typom B. „Na Slovensku sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Hepatitída D v našich podmienkach ani nestojí za reč,“ uviedol infektológ. Jeho slová potvrdzujú aj štatistiky hygienikov. Dáta ukazujú nula prípadov naprieč všetkými krajmi.

Bledá stolica, tmavý moč
Žltačka, ktorá je na Slovensku nateraz najviac rozšírená – typ A, sa spočiatku môže javiť ako celkom iné ochorenie. Má dlhú inkubačnú dobu a človek od nakazenia nemá žiadne príznaky. Tie sa začínajú na začiatku prejavovať podobne ako pri chrípke. Malátnosť strieda únava, horúčka alebo zvýšená telesná teplota medzi 37 a 38 stupňami Celzia. Vyskytnúť sa môže aj nechutenstvo či zvracanie.
„Za niekoľko dní sa potom môže objaviť žltačka. Človeku najprv ožltnú očné bielka, voláme to subikterus, a neskôr zožltne celý, to voláme ikterus, alebo žltačka. Títo ľudia majú tiež neprimerane tmavý moč a neprimerane bledú stolicu, čo je príznak ikterického štádia typu A,“ opísal detaily Sabaka.
Hepatitída A je podľa lekára najmenej nebezpečná a spolu s typom E je jedna z najmenej nebezpečných. „Nevyvoláva chronickú infekciu, lebo hepatitída B, C a D vyvoláva aj chronickú infekciu. Pri hepatitíde A je spomedzi týchto hepatitíd relatívne malé riziko zlyhania pečene. Veľmi ťažký smrteľný priebeh sa vyskytuje v dospelej populácii asi v jednom percente prípadov,“ ozrejmil.
Žltačka nie je chrípka, ktorá prejde „do týždňa“, a kým sa pacient znova cíti fit trvá to dlho. Ľudia sú pri nej zoslabnutí, musia držať diétu, no podľa infektológa väčšinou prebehne bez dlhodobých následkov a získa na ňu doživotnú imunitu. Špecifické lieky na žltačku neexistujú, liečba je len symptomatická a zvyčajne trvá sedem a 14 dní.
„Pokiaľ sa človek lieči a dodržiava liečebný režim, tak je len veľmi malé riziko, že by sa u neho vyvinulo zlyhanie pečene a následky z toho vyplývajúce. Pri najhoršom môže hepatitída A, asi jedného percenta nakazených dospelých, prerásť do zlyhania pečene a teoreticky je potom treba napríklad transplantáciu pečene, čo, samozrejme, má svoje následky. Ale to sú extrémne prípady,“ ozrejmil. Do chronického štádia môžu prerásť typy B a C, ktoré môžu vyústiť do cirhózy pečene alebo rakoviny pečene. Nakaziť sa však dá aj dvoma typmi naraz.
Zlaté pravidlo? Prevencia
Ak človek navštevuje priestory, kde by sa teoreticky mohol žltačkou nakaziť, je nutné si umývať dôkladne ruky a prípadne si ich ešte potom vydezinfikovať alkoholom. Ako prevencia slúži aj očkovanie. Kým vakcinácia proti typu B je na Slovensku povinná, očkovanie proti áčku je dobrovoľné. Podľa Sabaku ľudia väčšinou ani nevedia, že sa proti nemu môžu takto chrániť, keďže je u nás vzácna.
„Napríklad sa proti nej očkujú ľudia pred cestou do krajín, kde je viacej hepatitídy, najmä tropické a rozvojové krajiny. Pred návštevou týchto krajín sa ľudia očkujú veľmi ochotne. Zdravotnícki pracovníci, ktorí pracujú s pacientmi s hepatitídou A, sú tiež očkovaní proti hepatitíde typu A,“ vysvetlil. Očkovať sa proti typu A sa odporúča aj ľuďom, ktorí boli vystavení riziku infekcie na pracovisku, v kolektíve alebo aj doma. „Vtedy sa to rozhodne odporúča aj keď človek už môže byť v inkubačnej dobe, ale napriek tomu časti infekcii sa zabráni,“ doplnil.
Očkovacia látka proti áčkovej žltačke je dvojdávková a dostať ju môžu už aj deti od jedného roka do 18 rokov. Cena jednej dávky je približne 20 eur. Zvlášť je potom vakcína pre dospelých , takisto dvojdávková, pričom jedna dávka stojí zhruba 32 eur. Iná vakcína je zase proti béčku, pri tej sú potrebné až tri dávky. Preočkovávať sa podľa infektológa netreba, pretože človek je už chránený natrvalo. Ako priblížil epidemiológovia, od roku 1988 sa očkujú novorodenci, ktorí mali na typ B pozitívnu matku a od 1998 je očkovanie proti typu B zaradené do povinného pravidelného očkovania detí.
Stručný prehľad šírenia hepatitíd
- VHA a VHE – prenos fekálno-orálnou cestou, kontaminovanými predmetmi a kontaminovanou vodou. Najčastejšie sa vyskytuje v detských kolektívoch a v komunitách žijúcich v prostredí s nízkym hygienickým štandardom.
- VHB a VHC – prenos krvou a telesnými tekutinami – vnútrožiloví užívatelia drog, osoby s viacerými sexuálnymi partnermi, atď. Môže dôjsť aj k tzv. vertikálnemu prenosu z matky na dieťa. Od roku 1988 sa očkujú novorodenci HBsAg pozitívnych matiek a od 1998 je očkovanie proti VHB zaradené do povinného pravidelného očkovania detí.
- VHD – má rovnaký prenos ako VHB a vyskytuje sa vždy spolu s VHB
- VHE – u nás ide predovšetkým o importované (dovezené) ochorenia u cestovateľov. Prenos je hlavne fekálno-orálnou cestou, ale môže byť aj krvou.
Zdroj: ÚVZ
Prípady v Turci aj na východe
S epidémiou žltačky zápasia hygienici aj pacienti už viac ako rok na východe Slovenska. Regionálnym epidemiológom v Košiciachnahlásili nový prípad z obce Nižná Myšľa v piatok 13. decembra u 10-ročného dieťaťa.
„Všetkým osobám, ktoré sa s chorými kontaktovali, bol nariadený lekársky dohľad pozostávajúci zo sledovania zdravotného stavu a podania očkovacej látky proti vírusovej hepatitíde typu A. Úzke kontakty boli zároveň poučené o pravidlách sprísnených preventívnych opatrení, medzi ktoré patrí najmä osobná hygiena s dôrazom na časté umývanie rúk,“ informovali. Aktívne ohniská sú tam nateraz v obciach Blažice (kumulatívny počet od 23.9.2024 je 27 ochorení), Slanec (kumulatívny počet od 22.10.2024 je 8 ochorení) a Nižná Myšľa (kumulatívny počet od 3.12.2024 je 9 ochorení).
Ochorenie je tu problém najmä v komunitách, kde nemajú tečúcu vodu alebo kanalizáciu. Ako upozornil portál tvnoviny.sk, ľudia v ohniskách sa nedávajú ani očkovať, hoci im to zákon prikazuje. Začiatkom októbra sa tak žltačka rozšírila aj do dvoch spišskonovoveských škôlok.
Na východe Slovenska sa nakazili prípady, ktoré sa zase objavili v regióne Turca. V tomto roku tam lekári zistili tri infikované deti do 14 rokov a päť dospelých. Hepatitída A sa tam rozšírila okrem jedného prípadu u neočkovaných osôb.
Ak by sa rozšírila medzi deti, o protiepidemických opatreniach a zatvorení škôl by rozhodovali regionálni hygienici alebo epidemiológovia príslušného úradu verejného zdravotníctva. „Obvykle sú nariaďované opatrenia pre kolektívne zariadenia, ako napríklad zákaz hromadných podujatí v priestoroch školy, školskej jedálni, vylúčenie účasti na hromadných podujatiach všetkých osôb podliehajúcich lekárskemu dohľadu, dezinfekcia priestorov a plôch, zabezpečenie zvýšenej osobnej hygieny,“ dodali epidemiológovia ÚVZ.
