Šoková terapia Huliakom aj vzbura v Hlase. Čo spôsobilo chaos v NR SR? Koalíciu čaká ťažký rok, scenárov je viacero

Po parlamentných voľbách sľubovala koalícia stabilitu, nakoniec však ukončila svoj prvý parlamentný rok niekoľko týždňov trvajúcim chaosom, ktorý vyústil do zablokovanej Národnej rady SR (NR SR). Plénum bolo niekoľkokrát neuznášaniaschopné najmä kvôli absentujúcim dohodám v koalícii na kľúčových zákonoch. Okrem toho sa naplnili prognózy odborníkov o nestabilite klubu SNS a turbulencie zažila vďaka štvorici poslancov aj strana Hlas. NR SR stále nemá predsedu, STVR nepozná zloženie rady ani vedenie, koalícia nemá zhodu na vládnych zákonoch o športe a na februárovú schôdzu sa presunulo viacero ďalších zákonov, ale aj odvolávanie Rudolfa Huliaka z postu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

18.12.2024 06:00
fico, šutaj, danko Foto: ,
Lídri koalície zľava Matúš Šutaj Eštrok, Robert Fico a Andrej Danko po schválení konsolidačného balíčka 3. októbra 2024.
debata (98)

Najbližších niekoľko týždňov bude koalícia hľadať kompromis, premiér Robert Fico (Smer) stále rokuje s huliakovcami a situáciu si musia vyriešiť aj v samotnom Hlase.

Migaľ: V Hlase máme na veci iné názory, emócie musia opadnúť
Video
Zdroj: ta3

Vládny valec zabrzdili prezidentské voľby

Spočiatku prechádzalo parlamentom všetko naozaj hladko. Prvý cieľ dosiahla koalícia pomerne jednoducho – veľká novela trestných kódexov prešla v skrátenom konaní a bez hlbšej diskusie odbornej verejnosti, za čo si vyslúžila kritiku nielen z radov opozície. Viacero výhrad mala aj Európska komisia (EK) a vláda tak musela zákony naprávať. Úrad špeciálnej prokuratúry, ale v auguste aj Národná kriminálna agentúra, ktorú nahradil Úrad boja proti korupcii, však nakoniec zrušili. Ficova štvrtá vláda si tak splnila svoje veľké predvolebné priania.

parlament, Čítajte viac Koaličná kríza naberá na obrátkach. Ďalšia blokáda, odklad zákonov a chýbajúce dohody. Hrozí rozkol aj v Hlase?

Rýchlo rozbehnutý vládny valec však začali spomaľovať prezidentské voľby, no vtedy ešte nikto netušil, ako veľmi. Vtedajší líder Hlasu Peter Pellegrini oznámil svoju kandidatúru 19. januára, no už pár dní predtým ho mal Danko v zuboch. V prvom kole podporu SNS nedostal. V druhom kole sa situácia zmenila a SNS spolu so Smerom Pellegriniho podporila, vďaka čomu sa mu podarilo dostať sa do paláca.

Podľa Danka sa však pomery v koalícii odchodom Pellegriniho zmenili a sám si začal nárokovať na uvoľnený post predsedu NR SR, ktorý zatiaľ riadi poverený podpredseda Peter Žiga (Hlas). Hlas však vytrvalo odmieta otváranie koaličnej zmluvy a trvá na tom, že sa pomery v koalícii nezmenili a post patrí im. Nominantom Hlasu ostáva podpredseda Hlasu a minister investícií Richard Raši. Danko sa preto do Hlasu navážal čoraz viac a terčom bola aj exministerka zdravotníctva Dolinková.

Pred letom sa koalícii podarilo zrušiť Rozhlas a televíziu Slovenska (RTVS) a zriadiť Slovenskä televíziu a rozhlas (STVR). Ani nová inštitúcia, z ktorej kvôli cenzúre odišlo viacero redaktorov, nepozná svoje vedenie a ani zloženie Rady STVR. Hlas totiž neskôr naviazal viaceré personálne voľby na hlasovanie o šéfovi NR SR, ktorého meno nie je ani po deviatich mesiacoch známe, aj keď chcel líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok vyriešiť túto do konca roka.

Reakcia Danka na poslancov okolo Migaľa: Ak tu chcú ostať dlhšie a politika ich baví, takto by sa správať nemali
Video
Zdroj: TASR

Danko cez víkend v Sobotných dialógoch uviedol, že Pellegrini podľa neho nechápe, že je vo funkcii aj vďaka Smeru a SNS. „Nedoriešili sme si vzťahy,“ vyhlásil s tým, že sa ho so Smerom pýtali, ako sa im odmení za to, že je prezidentom. Viaceré personálne otázky sa tak odsunuli na najbližšiu februárovú schôdzu. Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek neverí, že vládna koalícia bude schopná svoje personálne otázky po 4. februári 2025.

Termínov, kedy sa mali veci vyjasniť, totiž bolo niekoľko. „Ukázalo sa, že dohody napokon neplatili. Vládne strany si v tajnom hlasovaní už navzájom neveria,“ uviedol pre Pravdu Řádek. Aj poslanec klubu SNS Roman Michelko v prípade odsunutia odvolávania Rudolfa Huliaka uviedol, že tajná voľba je v súčasnej situácii príliš riskantná.

Odchod huliakovcov…

Koalícia totiž oficiálne disponuje už len tesnou väčšinou – 76 poslancami. Rudolf Huliak, Ivan Ševčík a Pavel Ľupták najprv požadovali zmenu názvu klubu na SNS – Národná koalícia/Nezávislí kandidáti, čím by sa do názvu doplnila ich strana. Danko s tým nesúhlasil a hovoril o zrade. O tri týždne sa však Huliak rozhodol z klubu odísť. Prekážalo mu, že Danko si stále „dupká“ to svoje a nechce pristúpiť na voľbu šéfa NR SR a dištancovať sa chcel aj od „diletantského“ prístupu ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS). „Sám sa mediálne vyjadril, že nás v klube nepotrebujú,“ uviedol Huliak.

Huliak spolu so Ševčíkom a Ľuptákom odchádzajú z klubu SNS: Spájanie bol prospechársky projekt Andreja Danka
Video
Zdroj: NR SR

Ficovu vládu plánoval podporovať aj naďalej, no týkalo sa to len vládnych návrhov. Aj pri tých sa však občas neprezentovali a koalícia mala problém, v sále musela mať počas hlasovania všetkých poslancov. Prvýkrát zakopli už koncom októbra. Opozícia vytiahla pri procedurálnom návrhu koalície kartičky a okrem poslancov okolo Huliaka, ktorí odmietli hlasovať, chýbal koalícii aj poslanec Hlasu Ján Blcháč, ktorý bol PN a NR SR tak nebola uznášaniaschopná. O niekoľko dní neskôr sa v zápche zdržal poslanec Smeru Jaroslav Baška a kvôli „ľudskej chybe“ nehlasoval Ľubomír Vážny.

Klub SNS mal po odchode trojice vzbúrencov len sedem poslancov a mal tak oficiálne zaniknúť. Smer však stihol svojho koaličného partnera zachrániť a do klubu SNS formálne vstúpil Dušan Muňko. Naplnili sa tak predpovede mnohých politológov o nestabilite klubu SNS. Danko sa totiž pred voľbami spojil s niekoľkými menšími stranami, ktorých predstavitelia tvoria väčšinu klubu. „Šoková terapia Huliakom, ktorý dokáže priam v sekunde potopiť politického partnera, je niečo prisilné aj na slovenskú politiku. Rôznorodosť záujmov je prirodzená, ale jednoducho povedané – Huliak a jeho poslaneckí kolegovia nepochopili, kde je ich miesto,“ hovorí politológ s tým, že spôsob, akým klub opustili, oslabí SNS, ale aj jeho „ministranu“ – Národnú koalíciu.

… a rebeli v Hlase

Fungovanie parlamentu však začalo haprovať ešte pred otrasmi v SNS. V máji sa totiž dvaja poslanci Hlasu – Roman Malatinec a Ľubica Laššáková zdržali pri hlasovaním o zmenách vo Fonde na podporu umenia (FPU). Vládny zákon z dielne ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) síce prešiel druhým čítaním, no jeho osud bol neistý. Písal sa 14. máj a nikto ani len netušil, že sa deň na to odohrá v Handlovej atentát na premiéra Fica.

Týždeň po atentáte prišli poslanci do parlamentu plný emócií a jednohlasne schválili uznesenie, ktorým tento čin odsúdili. Zmizli aj výhrady k zákonu o FPU, za ktorý zahlasovali všetci. Prešlo niekoľko týždňov, poslanci sa navzájom obviňovali z toho, kto burcuje spoločnosť, vyvoláva napätie a nenávisť, a situácia sa vyhrotila aj medzi Hlasom a SNS. Májové „zdržanie sa“ Malatinca a Laššákovej bolo len prvou lastovičkou toho, čo sa v Hlase udeje.

Ferenčák z Hlasu tiež nehlasoval o novele z dielne Smeru
Video
Zdroj: TASR

Keď koalícia prišla s návrhom na odvolanie lídra Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku, až do poslednej chvíle nebolo isté, či sa to podarí. Za jeho odvolanie hlasovala 17. septembra len tesná väčšina – teda 76 poslancov. Voľba prebehla spolu s tajnou voľbou predsedu osobitného kontrolného výboru pre SIS, ktorý bol od júna paralyzovaný kvôli odvolaniu poslankyne SaS Márie Kolíkovej z čela výboru. Koalícia zvolila za predsedu Samuela Migaľa. Svoje menovanie vtedy označil len za čisto formálne, aby mohol riadením poveriť niekoho z opozície, kto bude výbor zvolávať a riadiť ho.

No a práve Samuel Migaľ si spolu s Radomírom Šalitrošom a Malatincom nakoniec neprevzali hlasovacie lístky k odvolaniu Šimečku. Toto odvolávanie podľa nich ešte viac polarizovalo spoločnosť a dostatočné pre nich neboli ani dôvody. V parlamente tak vznikla ďalšia rebelujúca trojica. Danko to hneď využil a k útokom na Dolinkovú, ale aj ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas), ktorého niekoľkokrát označil za slniečkara, sa pridal útok aj na stabilitu klubu strany Hlas.

koaličná rada, Robert Fico, Andrej Danko, Matúš Šutaj Eštok, Čítajte viac Kríza aj vzdor v koalícii. Ako to vnímajú voliči? Vládne strany bojujú o prestíž, Hlas bude čeliť tlaku

Dolinkovú síce Danko dokázal dostať z postu šéfky zdravotníctva, no v októbri sa mu útoky na nestabilitu vypomstili po odchode huliakovcov. Trojica poslancov, ku ktorej sa občas pridal aj ich stranícky kolega Ján Ferenčák, spolu s poslancami okolo Huliaka predstavovali pre koalíciu pomerne veľký risk takmer pri každom hlasovaní. Aj preto muselo byť vopred všetko pevne dohodnuté a menili sa aj pravidlá pre posledné schôdze, ako aj hlasovacie časy.

V NR SR boli prvýkrát viac napätí a ubehaní koaliční než opoziční poslanci. Nahnuté to mal dokonca kvôli Dankovým požiadavkám aj konsolidačný balík, ktorý nakoniec prešiel. Predposlednú schôdzu koalícia zvládla, no tá posledná už mala väčšie problémy. Fico niekoľkokrát opakoval, že pokiaľ vládne zákony prechádzajú, koalícia funguje a krízu odmietal. Potom, čo koalícia schválila rozpočet 79 hlasmi premiér vypenil. „Od rána do večera klamete, zavádzate, vymýšľate a prekrúcate! Prestaňte, do riti, klamať túto verejnosť,“ odkázal médiám, ktoré podľa neho vytvárali nepravdivý obraz krízy a nefungujúceho parlamentu.

Ďalšie problémy vo fungujúcom raji

Zabudol však dodať, že už predtým bola NR SR niekoľkokrát neuznášaniaschopná. Už deň po Ficovom hromžení Migaľ a Malatinec nehlasovali za vládne návrhy ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (nom. SNS) a keďže huliakovci sa hlasovaní v tom čase už nezúčastňovali, parlament ostal zablokovaný. Nepomohli ani ďalšie rokovania. Kým o postoji k športovým zákonom v Hlase vedeli, pri zákone, po ktorého schválení by premiér nemusel povinne chodiť informovať eurovýbor o postoji Slovenska, ktorý bude prezentovať v zahraničí, sa už na klube Hlasu nepochopili.

Ferenčák ich podľa svojich slov o svojom postoji informoval a vyzval ich, aby hlasovali rovnako. Na čele tohto „hniezda odporu“, ako to nazval poslanec SNS Roman Michelko, stál práve Ferenčák, ktorý sa zdržal spolu s Migaľom a Šalitrošom. Koalícia na oplátku nepodporila pozmeňujúci návrh Migaľa, ktorým chcel rozšíriť uznesenie k politickému extrémizmu, ktorým koalícia odsúdila opozičné protesty. Nakoniec neprešlo nič. Presunula sa zmena zákona týkajúca sa eurovýboru, hlasovanie o uznesení, personálne voľby, ale aj odvolávanie Huliaka z postu šéfa výboru.

Migaľ prvýkrát prehovoril aj o tom, že v Hlase je napätie a už niekoľko dní nebol ani na klube strany. Puci pre Aktuality uviedol, že nespokojní poslanci pôjdu na koberček už v januári. Najprv by ich mal riešiť líder Hlasu Šutaj Eštok a tak by sa mali vysporiadať s poslancami na klube. Objavili sa aj úvahy, že by mohli nespokojní poslanci z klubu Hlasu odísť, to však Migaľ poprel. Danko „vzbúrencov“ obvinil, že pred hlasovaním o športových zákonoch upozornili opozíciu, že nebudú hlasovať, a práve preto vytiahli kartičky rovnako, ako aj huiakovci, v SNS hovorili aj o ich možnom odchode do opozície.

Šimečka: Poďme sa rozprávať o predčasných voľbách
Video
Zdroj: TASR

Politológ však neočakáva, že sa budú angažovať v inej strane. „Paradoxne môže ich rebélia v nejakom scenári Hlasu aj pomôcť udržať si vlastnú politickú identitu. Prieskumy naznačujú, že práve voliči Hlasu sú zatiaľ najmenej spokojní s fungovaním vlády. Rebélia časti poslancov preto do istej miery nie je proti záujmom ich voličov. A to je hlasná politická priorita na ktorú sa musí Hlas orientovať,“ myslí si Řádek.

Okrem toho Hlas stále zápasí aj s odchodom Pellegriniho a jeho nástup priniesol v poslednom polroku podľa Řádeka nový politický fenomén – prezidentskú stranu. „Šútaj Eštok nepôsobí ako plnohodnotný líder vládnej strany a súčasne z politických kuloárov prenikajú informácie, že na chod vládnej koalície má namiesto neho skutočný vplyv pán prezident,“ zhodnotil. Cez víkend svoje útoky posunul práve do podobnej roviny aj líder SNS, ktorý hovoril, že za vládnou krízou je práve prezident Pellegrini, ale aj minister školstva Drucker a ich cieľom je úradnícka vláda.

Pellegrini to odmietol s tým, že má inú prácu a nie organizovať z paláca puč. „Nemyslím si, že Hlas má záujem o vznik úradníckej vlády – nič by tým nezískal. Ale súčasne si viem predstaviť, že pán prezident v skutočnosti môže byť v súčasnej vládnej koalícii zaangažovaný rovnako ako pred parlamentnými voľbami,“ uviedol Řádek s tým, že spory o tom, či by bol Pellegrini prezidentom bez podpory SNS a Smeru sú irelevantné, lebo Smer svojho kandidáta nemal a SNS podporila pred prvým kolom iného kandidáta.

Ďalší rok bude ťažký, politológ hovorí o rekonštrukcii i menšinovej vláde

Faktom však ostáva, že koalíciu nečaká príjemný rok. „Príklady zo zahraničia naznačujú, že z nedobrej sociálno-ekonomickej atmosféry ťaží krajná pravica. Perspektívne by som to nevylučoval ani u nás,“ hovorí politológ. Pre súčasný obraz fungovania NR SR vidí dve hlavné príčiny. „Dohoda SNS s menšími národniarskymi stranami o spoločnom postupe do parlamentných volieb 2023 a rozhodnutie strany Hlas o vstupe do vládnej koalície so stranou Smer a SNS,“ uviedol.

Danko: Migaľ nemal žiadnu výhradu, až keď videl, že ani huliakovci nebudú hlasovať
Video
Zdroj: TASR

Postupom času sa podľa neho ukazuje roztrieštenosť rôznych národniarskych zoskupení a individualít a čoraz menej vidieť aj odlišnosť politického štýlu Hlasu s väčšinou koalície. „Súčasne musím dodať, že ak by sa Hlas rozhodol pre koalíciu s PS, SaS a KDH – aj v tejto koalícii by existovalo napätie a konflikty. Pri troche ochoty by ich však lídri týchto strán boli schopní riešiť kultivovanejšie a v krajine by bola iná spoločenská atmosféra,“ zhodnotil.

Zo sporu medzi Hlasom a SNS vychádza podľa politológa zatiaľ víťazne Hlas. „Má ministerské rezorty v náročnej situácii – zdravotníctvo, školstvo, vnútro a hospodárstvo. Riešenia problémov v týchto oblastiach navrhované ich nominantami sú kritizovateľné, ale v politickej rovine sa dajú chápať ako pragmatické a konsenzuálne, čo im v súčasných prieskumoch verejnej mienky prináša aspoň stagnáciu ich volebných preferencií. SNS sa naopak pôsobí veľmi konfliktne, čo sa tiež dá chápať ako racionálne správanie najmenšieho člena vládnej koalície, ale s negatívnym dopadom na ich popularitu,“ skonštatoval Řádek.

Šutaj Eštok prosí poslancov okolo Huliaka, aby sa vrátili za rokovací stôl s Dankom
Video
Zdroj: TASR

Po poslednej schôdzi tak musí koalícia vyriešiť okrem situácie v Hlase aj situáciu aj s huliakovcami. Huliakovci chcú jeden z rezortov SNS a podpis memoranda o spolupráci. Rokujú pritom priamo s Ficom a vraj sú na „dobrej ceste“. Smer sa v spore vyhlásil za jediný stabilný prvok koalície a problémy necháva na Hlase SNS, aj keď sa Fico niekoľkokrát postavil na stranu Danka, čo je podľa politológa pragmatické rozhodnutie. „Smer je z mocenského hľadiska stále najstabilnejším politickým subjektom, ktorý drží pokope celú koalíciu, a to práve nekonečným opakovaním toho, že koaličná kríza nie je, hoci ju všetci vidia a riešia. Premiér sám tému politickej neistoty a nestability otvoril na slávnostnom sneme svojej strany,“ ozrejmil Řádek.

Ak by sa však Fico o budúcnosti svoje štvrtej koalície vyjadroval rovnako aj naďalej, legitimizoval by úvahy o páde vlády, aj keď možnosť predčasných volieb naznačil práve na spomínanom sneme. „Nie je to v jeho záujme a tak jednoducho celú krízu odmieta,“ hovorí. Predčasné voľby podľa neho nie sú vo výhľade, no možno sa Slovensko blíži k vysloveniu nedôvery vláde parlamentom. „Medzi týmto momentom a predčasnými voľbami je ešte niekoľko politických možností. Prvá: že v prípade pádu vlády, môže teoreticky pán prezident dočasne poveriť Roberta Fica alebo iného predstaviteľa Smeru vedením vlády, ale tí o vedenie menšinovej vlády nemusia mať prakticky záujem,“ hovorí politológ.

„Druhá je, že politické strany sa môžu pokúsiť dohodnúť na rekonštrukcii vlády. Do úvahy prichádza aj tretia možnosť – úradnícka vláda, ale to je najmenej želaný stav. Ak sa vyčerpajú tieto možnosti, potom prídu na rad rokovania o predčasných voľbách, na ktorých sa napokon musia dohodnúť poslanci ústavnou väčšinou,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 98 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Robert Fico #koalícia #Andrej Danko #Peter Pellegrini #Matúš Šutaj Eštok