Rezort zdravotníctva považuje za tri hlavné výzvy úpravu systému DRG, zmenu vo vzdelávaní lekárov a rozhodnutie o novej národnej nemocnici. Odborníci považujú za dôležité vyrovnať sa s narastajúcimi nárokmi pacientov aj lekárov a na druhej strane s obmedzenými kapacitami, ale aj zastaviť zadlžovanie nemocníc.
Minister má konkrétny plán
Zdravotníctvo je roky jednou z najdôležitejších oblastí, v ktorých je kumulovaných množstvo problémov, na ktoré je potrebné hľadať riešenia. Medzi jednotlivými vládami a ministrami však často chýba kontinuita a každé štyri roky vidíme iné predstavy a ciele. Nehovoriac o tom, že životnosť ministra nie je dlhá, a to ani v rámci jednej vlády. Bývalá ministerka Dolinková nenašla dostatočnú podporu u premiéra a ani u koaličného partnera SNS.

Nahradil ju Šaško, pre ktorého je ako pre manažéra v tejto chvíli kľúčové a nevyhnutné, aby čo najrýchlejšie zabezpečili „skokovitý rozvoj a reštart fungovania celého systému zdravotníctva“. Najprv je však potrebné dosiahnuť kompromis a dohodu s lekármi. Tá sa podarila v piatok 20. decembra. Minister ustúpil a lekári dostanú platy spred konsolidácie. „Súčasťou vyjednávaní je konkrétny plán systémových a štrukturálnych zmien, ktorých splnenie je kľúčové,“ povedal minister pre Pravdu s tým, že ak sa podarí splniť jeho plány, slovenské zdravotníctvo by malo šancu posunúť sa dopredu skokovo.
„Či už hovorím o zvyšovaní efektivity tokov v systéme, o investičných projektoch, ktoré sú na stole a budú zásadným spôsobom navýšené, napríklad v kontexte revízie plánu obnovy,“ povedal šéf zdravotníctva s tým, že posilniť plánujú aj politiku prevencie. „Pre mňa ako manažéra sú nastavené konkrétne mechanizmy kontroly. Toho, či sa to deje, alebo či to znova nie je len na papieri, ale sa to aj reálne deje,“ uviedol.
Rezort pripravil 30 systémových opatrení rozdelených do šiestich oblastí – štandardizácia platieb za zdravotnícke výkony, optimalizácia nákladov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, štandardizovanie podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti, financovanie systému, zníženie administratívnej záťaže a digitalizácia a riadenie ľudských zdrojov naprieč rezortom. „Našim prvoradým cieľom je priniesť také riešenia, ktoré posilnia stabilitu a zabezpečia rozvoj sektora,“ uviedol rezort.
Aké sú tri hlavné priority do roku 2025? Odpovedal rezort zdravotníctva:
1. DRG systém
- Pre potreby implementácie procesu štandardizácie zmlúv medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami sme pripravili splnomocňovacie ustanovenie pre MZ SR, ktorým sa zabezpečí spôsob a forma zverejnenia výšky úhrady v rámci zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pre aktívnejšiu implementáciu DRG sme navrhli splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa vydajú podmienky úhrad podľa klasifikačného systému pre definovanú časť DRG skupín. Doplnili sme aj legitímnu možnosť úpravy aktuálne platného systému DRG. Ide o situácie, kedy sa napríklad predpokladané skutočnosti pri príprave systému v realite výrazne odlišujú alebo sa pri aktualizácii systému vniesli do systému chyby, ktoré nie je možné implementovať v praxi.
Čo je DRG?
- DRG (z ang. Diagnosis Related Group, teda skupiny súvisiacich diagnóz) je klasifikačný systém, ktorý umožňuje zaradiť hospitalizačné prípady podľa diagnóz, diagnostických a liečebných výkonov do skupín s podobným klinickým priebehom a s podobnými ekonomickými nákladmi.
2. Zmena vo vzdelávaní lekárov
- Zavedieme do praxe aj novinku v systéme vzdelávania. Umožníme zdravotníckym pracovníkom v období prerušenia špecializačného štúdia alebo certifikačnej prípravy z dôvodu materskej alebo otcovskej dovolenky pokračovať v teoretickej časti vzdelávania. Je však naším eminentným záujmom neustále zlepšovať podmienky zdravotníkov, pracovné prostredie aj atraktivitu povolania.
3. Národná nemocnica
- Na koncovú bratislavskú nemocnicu sa čaká dlhé roky. Ale rozhodovania nie sú jednoduché. Národná nemocnica je naďalej predmetom mnohých diskusií a MZ SR sa ňou zaoberá. Ako minister zdravotníctva avizoval, rozhodnutie o novej národnej nemocnici v Bratislave urobí v I. kvartáli 2025.
Odborníci pomenovali kľúčové problémy
Aj odborníci hovoria o tom, na čo by sa zdravotníctvo malo sústrediť v roku 2025. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského sa stalo zastavenie zadlžovania štátnych nemocníc ešte urgentnejším než doteraz. „A to aj vďaka rozsudku európskeho súdu o nedodržiavaní splatnosti faktúr. Jednoduchým, ale drahším a dlhodobo neudržateľným ‚riešenímʻ je zvýšiť tempo dolievania peňazí. Systémovým riešením je rekapitalizácia a transformácia nemocníc, externý audit ich fungovania, vyrokovanie úhrad s väčším dôrazom na produkciu (s pomocou, ale nie výhradne cez DRG), prizvanie ďalších inštitúcií k rozhodovaniu o niektorých štátnych nemocniciach (regióny, univerzity), zosieťovanie zvyšných čisto štátnych nemocníc, nastavenie cesty pacienta do dlhodobej starostlivosti, aby akútne lôžka neslúžili ako domovy sociálnych služieb…,“ uviedol pre Pravdu.
Ďalšou prioritou by mali byť podľa analytika INESS úpravy kompetencií naprieč celým systémom. Vlachynský hovorí aj o lepšom využití siete lekární v rámci zdravotného systému aj nad rámec výdaja liekov. „Umožnenie predaja niektorých liekov bez receptu mimo lekárne podľa českého vzoru, otvorenie dvier pre telemedicínu, najmä administratívne (vytvorenie príslušných výkonov). Je to podsektor, ktorý rýchlo napreduje a predstavuje veľký potenciál na udržanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ uviedol.
Poslednou dôležitou vecou je podľa Vlachynského intenzívnejšie budovanie nároku pacienta, čo zahŕňa pokračovanie v meraní čakacích dôb, vytváraní štandardov, zreálnení minimálnej ambulantnej siete (nerátať len ‚zmluvyʻ, ale aj reálnu produkciu ambulancie v rámci siete) či zadefinovanie finančnej spoluúčasti pacienta. „Toto je dôležitý krok k tomu, aby v blízkej budúcnosti vznikol priestor na pripoistenie o otvorenie toku súkromných zdrojov do zdravotníctva, ktoré v ňom chýbajú,“ dodal analytik INESS.

V spojitosti s pacientmi hovorí o kľúčovej výzve aj riaditeľ INEKO Dušan Zachar. Budúci rok bude podľa neho potrebné sa čo najlepšie sa vyrovnať s nerovnováhou, ktorá vzniká rastúcimi nárokmi pacientov, ale aj zdravotníkov. „Starnutím obyvateľstva na jednej strane a na tej druhej obmedzenými zdrojmi a kapacitami,“ uviedol riaditeľ INEKO s tým, že práve obmedzené zdroje budú ešte viditeľnejšie v dôsledku priškrcovania ekonomického rastu kvôli konsolidácii verejných financií a „suboptimálnej hospodárskej politike“ súčasnej vlády. „Prvým krokom k riešeniu, nie k vyriešeniu, je odhodiť populizmus nabok, začať verejnosti hovoriť pravdu a nekriesiť v nej predstavu o bezodnej studnici zdrojov a neobmedzených nárokoch,“ hovorí Zachar.
Výzvou podľa neho bude aj pokračovanie v začatých projektoch optimalizácie siete nemocníc, výstavby nemocníc z Plánu obnovy (pričom budúci rok bude kľúčový, čo sa týka (ne)stíhania plnenia míľnikov), verejnej minimálnej, resp. optimálnej siete ambulantných poskytovateľov vrátane nového katalógu výkonov. „Tu treba nastaviť funkčný projektový manažment a tiež komunikáciu dovnútra sektora, ale aj v rámci širokej verejnosti a nastaviť merateľné ukazovatele monitorujúce mieru dosahovania želateľného stavu,“ uviedol riaditeľ INEKO.
V neposlednom rade sa podľa Zachara opäť vraciame aj k slovám o novej národnej nemocnici, o ktorej hovorila aj Dolinková. Aj Šaško chce „absolútne definitívne“ rozhodnúť o lokalite novej koncovej nemocnice. „Ak to má zasa raz prebehnúť narýchlo, direktívne, bez širokej odbornej a verejnej diskusie, na základe spochybňovaných analýz a zrazu budeme všetci postavení pred ‚hotovúʻ vec a novú nepoznanú lokalitu a jej problémy, vrátane financovania, tak také rozhodnutie nebude určite zodpovedné a udržateľné,“ dodal Zachar.