Lekárka v rozhovore hovorí:
- čo s telom robí prejedenie sa,
- čo ubrať a čo pridať na vianočný stôl,
- či je vianočný pôst dobrý pre telo,
- ako prežívajú Vianoce obézni ľudia,
- ako pripraviť vianočné jedlá zdravšie,
- prečo nie je dobré sa najesť a ľahnúť si.
Ako vyzerá štedrovečerný stôl u obezitologičky?
Prebrali sme zvyky z mojej aj manželovej rodiny. Máme šošovicovú polievku, manželovi ju varím aj so slivkami. Potom máme dva alebo tri druhy ryby – vysmážaného kapra, pečeného lososa a niekedy chce najmladšie dieťa aj rybie prsty. Čo sa šalátu týka, majonéza nevstúpila k nám domov 15 rokov, takže pripravujeme takzvaný mokrý šalát. Sú v ňom zemiaky, kyslá uhorka, cibuľka, citrónová šťava. V druhej verzii je v ňom smotana alebo jogurt. Potom máme vianočné oblátky, na stole je medík, tradičné koláčiky ako medovníčky, kolieska a plno toho, čo si moje deti a manžel zaželajú.
Slovenská vianočná kuchyňa sa skladá z údeného, vyprážaného, majonézy, množstva sladkého. Môže nášmu telu spôsobiť krátkodobý, ale intenzívny prísun jedál tohto zloženia šok?
Áno, pokiaľ na to človek nie je zvyknutý. Závisí to aj od množstva. Ak si dáte normálnu porciu, nemusí sa stať nič. Ide o to, že ak je jedla príliš veľa, a je ťažké, napríklad aj klobása, aj údené mäso, a nezabúdajme, že počas Vianoc sa pije aj viac alkoholu, potom sú o desať až dvadsať percent zaťažené urgentné príjmy a lekári na pohotovostiach. Ľudia majú problém s trávením, nevoľnosťami, podráždením žlčníka, dokonca až so zápalom žalúdka alebo akútnou pankreatitídou. Ľudia to zvyknú preháňať aj v kvantite, aj v kvalite. Stretávam sa aj s extrémnymi prípadmi, kedy mi pacienti priznajú, že nerobia veľkú misu šalátu, ale pripravujú ho do detskej vaničky a jedia ho potom týždeň. Neveriacky som kývala hlavou, že sa toto vôbec niekde deje.
Čítajte viac Zakrpatené orgány, šikana či zodrané kĺby, obezita u detí je na vzostupe. Odborník kritizuje jedálničky od „krajčírok“
Čo teda spôsobuje, že nás jedlo dostane až do nemocnice?
Je to aj kombináciou, aj zložením, aj množstvom. Ak sa k tomu pridá aj alkohol, ľudia sa nehýbu, sedia doma, majú dvojkolovú večeru, nemusí to dopadnúť dobre. Štedrá večera sa však môže skončiť aj absurdnosťami. Spomínam si aj na prípad so zaseknutou kosťou. Stal v rodine, kde otecko nakladal riad do umývačky a na synovom tanieri zostal kopček zemiakového šalátu. Otec ho zjedol a nevšimol som, že sú v ňom zapichnuté kosti z ryby. Skončil na pohotovosti pred polnocou.
Akú úlohu v tomto kontexte zohráva alkohol?
Jednak je plný žalúdok, a ak doň dostaneme veľa mastného jedla, na to, aby sa to natrávilo v žalúdku, trvá to niekoľko hodín, kým sa to dostane ďalej a vstrebe. Ak sa k tomu pridá ešte alkohol, prvé miesto, kde sa to vstrebáva, je pečeň, potom sa produkuje žlč a vznikne podráždenie žlčníka. Čím mastnejšie jedlo jeme, tým viac potrebujeme vyprázdniť žlče zo žlčníka, aby sa jedlo natrávilo. Ďalšia vec je, že pečeň je obrovsky nárazovo zaťažená a musí detoxikovať to, čo príde do organizmu. Tam môže nastať veľké zaťaženie, ktoré príde. Alkohol sa musí meniť alkoholdehydrogenázou na ďalšie produkty, ktoré pôsobia až toxicky. Toto celé môže spôsobovať kaskádu vecí, ktoré sa spustia. Popíjanie alkoholu môže spôsobiť až podráždenie a zápal žalúdka. Videla som prípady, kedy to spôsobilo až krvácanie zo žalúdka. Nie je to nezanedbateľné, obzvlášť, ak je to niekto, kto je chronický konzument alkoholu, a niekto, u koho je to nárazové pitie.
Stretla som sa v súvislosti s prejedením sa s výrazom „sčemeriť sa“. Čo sa vtedy s organizmom deje?
Je to ľudový výraz, keď sa človek preje. Medicínsky tento pojem neexistuje, čo sa však v tele stane je, že nie je schopné spracovať potravu, ak je veľmi mastná. Tuky sa potom veľmi rýchlo vstrebávajú do obehu a že vraj problém môže byť vidno na koži.
Ako si navariť vianočné jedlá v zdravšej verzii?
Vynechať majonézu. Neodporúčam ani veganské majonézy, tie sú čistý olej plný saturovaných tukov, čo tiež nie je dobré. Odporúčam ju nahradiť jogurtom alebo urobiť iný typ šalátu, variácií je viac. Ak máme mať vysmážanú rybu, dávam pod ňu dve-tri papierové utierky a vysajem tuk z povrchu.
Povedali sme si, čo ubrať z vianočnej kuchyne, čo by ste však do nej pridali? Hodia sa na vianočný stôl zelené listy šalátu?
Zeleninový šalát musí byť na stole tiež. Ideálne miska ľadového šalátu s citrónovou šťavou. O tom sa ani nebavme, to je samozrejmosť. Zelenina musí byť na stole vždy, nielen pri štedrej večeri. Tretina taniera by mala tvoriť zelenina.
Čím to je, že ak sa cez rok stravujeme striedmo, cez Vianoce sa až takto dokážeme odviazať?
Pre mňa je to nepochopiteľné, prečo sa niekto potrebuje prejesť. Ja osobne sa chcem cítiť dobre, nechcem aby mi bolo zle, nevoľno, ťažko. Ľudia môžu mať výhovorku – veď sú sviatky, tak si dajme, nevedia jesť s mierou. Na druhej strane sa stretávam s tým, že mi moji pacienti hovoria, že Vianoce sú o pohode, majú dovolenku, majú čas na seba a čas si jedlo vychutnať, normálne si navariť. Niektorí vtedy chudnú. My máme vo zvyku na Štedrý deň držať pôst, jeme len ovocie alebo maximálne trošku cestovín s tvarohom. Mäso vôbec nie, potom sa je večera, niekto si dá kúsok sladkého, a je to vybavené.
Je pôst na Štedrý deň pre organizmus dobrý?
Áno, a nielen na Štedrý deň, nezaškodí postiť sa na pravidelnej báze.
Foto: Pravda, Robert Huttner
Zohráva úlohu aj psychika?
Všade sa hovorí o tom, že Vianoce sú sviatkami pokoja, no podľa mňa sú skôr v mnohých rodinách sviatkami nepokoja. Ľudia majú veľmi vysoké očakávania, vysoko nastavenú latku, veľa chcú stíhať na konci roka. Veľa vecí sa nakopí, plus, nastáva efekt dobiehania. Sú vyčerpaní, unavení z celého roka. Majú ďaleko viac očakávaní a nastavenie, že treba veľa stihnúť, umyť okná, upratať, napiecť 10 druhov pečiva, nakúpiť, všetko oprať, ožehliť, vyzdobiť, … Potom sa to vyvinie do zbytočných hádok v rodine. Ľudia potom môžu zajedať tieto stresové situácie. Toxické vzťahy v rodine sa práve pri sviatkoch, keď majú byť ľudia spolu a tešiť sa, môžu prevaliť do „plnej parády“ napätia a konfliktov. Toto sa môže stať kľúčové a problematické. Dokonca v tomto období sa eviduje vyšší počet samovrážd. Podľa štatistík Ligy za duševné zdravie zažíva ich Linka psychologickej pomoci Nezábudka najväčší nápor práve počas vianočných sviatkov. Ide najmä o osamelých ľudí alebo tých, ktorí sa už dlhšie potýkajú s duševnými problémami.
Akú prvú pomoc doma zvoliť, ak nám zostane z jedla ťažko? V slovenskej kultúre si zvykneme dávať štamperlík tvrdého alkoholu na trávenie alebo bublinkovú vodu. Pomáha to vôbec?
Ak by ste sa spýtali gastroenterológa, tak ten by vám tiež povedal, že štamperlík to určite nie je. To nie je cesta. Je pravdou, že bublinkové nápoje môže napomáhať mechanicky tráviť, pretože, keď sa človeku odgrgne, strava sa v tele pohne. Viem, že niektorí ľudia si dávajú trocha koly, ale ja hovorím, že radšej sa neprejesť. Potom sú recepty ako sóda bikarbóna na druhý deň alebo podobne. Niektorí idú do takých extrémov, že sa najedia do popuku, a aby mohli pokračovať, tak si dajú pankreolan. To mi príde už úplne scestné, pretože to sú tráviace enzýmy určené pre tých čo majú chronický problém s trávením, napríklad ochorenia pankreasu.
Nie je vhodnejším domácim liekom, ísť sa prejsť na polhodinovú prechádzku?
To rozhodne. Pohybom sa pohnú črevá. Najhoršia vec je najesť sa, ostať sedieť alebo ležať na gauči a nehýbať sa.
Ktoré skupiny pacientov by si mali dávať pozor na to, čo cez sviatky zjedia?
Všetci bez výnimky. Od detí po dospelú populáciu v strednom veku až po seniorov. Neviem prečo si niekto prepojil Vianoce s jedlom. Nie sú to sviatky brucha, ale ducha. Absolútne sa zabúda na úplnú podstatu Vianoc – byť spolu ako rodina, tešiť sa, prežiť duchovný rozmer. Malo by to byť o iných veciach a nie uspokojovať základné biologické potreby ako zvieratko.
Kto končí častejšie v nemocnici po prejedení sa? Deti alebo dospelí?
Obávam sa, že dospelí to viac preženú, pretože u nich zohrá úlohu aj alkohol. Zväčša pohotovosti pre dospelých praskajú vo švíkoch, no vyskytujú sa aj adolescenti, kde rovnako môže zohrať úlohu alkohol. Potom sú to starší ľudia vo vyššom veku. Stretla som sa s fenoménom, že si ľudia nedali lieky, napríklad na cukrovku alebo hypertenziu (vysoký krvný tlak), aby si mohli dať alkohol. Potom sa to skomplikuje. Toto nie je dobrá cesta.
Máte všeobecné odporúčanie, ako zvládnuť Vianoce z pohľadu stravy?
Základom je jesť a piť v striedmosti. Stôl môžeme mať bohatý, mať na ňom rôzne typy jedál, ale nepreháňať to. Jesť primerané množstvá, prijímať každý deň zeleninu a ovocie a nezabúdať sa hýbať.
Pracujete s obéznymi pacientmi. Ako prežívajú Vianoce?
Stretla som sa s extrémnym prípadom, kedy prejedanie nebolo o pôžitku pri jedle, ale preto, aby obézneho pacienta bolelo brucho a mal tráviace ťažkosti. Tým, že mu bolo zle, odklonila sa mu psychická bolesť do fyzickej. Obézni pacienti si počas Vianoc jednoznačne musia dávať pozor. Nie je to tak, že môžu diétu vynechať. Pacientov sa snažíme učiť, že sa majú snažiť dodržiavať zdravú životosprávu na princípe 80:20. To znamená, že ju na 80 percent dodržiavajú a na 20 percent si dajú niečo nezdravé ale „chutné“, napríklad koláč, vysmážanú rybu ale normálnu porciu. Musia si to predstaviť tak, že normálna porcia je to, čo by dostali v školskej jedálni na druhom stupni základnej školy. Neprehnať to. Treba ich upozorniť, že aj v alkohole je veľmi veľa kalórií. Jedno pivo je hneď 120–200 kalórií, adekvátne k tomu je dva deci vína alebo 0,4 cl tvrdého alkoholu. Nehovoriac o sladených nápojoch, ktoré tiež počas Vianoc tečú potokom a nie je to potrebné.
Ak sa pozrieme na druhú stranu na ľudí s anorexiou alebo bulímiou, aké sú pre nich Vianoce?
Pravdu povediac s týmto fenoménom ja neprichádzam do kontaktu. Len výnimočne mám pacientov s PPP. Záleží však od toho, v akej fáze sa nachádzajú, pretože liečba porúch príjmu potravy trvá štandardne tri až päť rokov. Oni si však musia dávať pozor celý život. U nich je opačný problém – vedia, že počas Vianoc sú tam nástrahy a majú problém si dovoliť vôbec niečo zjesť a urobiť výnimky.
Veľa ľudí by vás so zeleným šalátom na vianočnom stole odmietlo. Ako na nich?
Pozorujem tento problém, keď sa niekto chce stravovať zdravo, zíde sa rodina, ale zopár členov, ja ich nazývam „štrajkokazi“, budú frflať na to, že by mali zjesť niečo zdravšie. Málokomu sa chce robiť viac alternatív. Druhý extrém je, keď sa chcete stravovať zdravo, k rodičom prídu dospelé deti a ponúka sa im – veď si daj, sú sviatky, a pritom vedia napríklad, že dcéra sa snaží chudnúť, napriek tomu ju podpichujú. Ak mám rada svojich blízkych, nebudem ich naschvál nútiť a citovo vydierať. Ďalšia vec je netolerancia, keď niekto povie „nepijem“, „toto nejem“. Pozerajú sa na vás ako na čudáka. Mali by sme sa naučiť tolerovať iných. Netolerujeme sa v triviálnych veciach. Aj v tom, že niekto povie „nie, ďakujem, ja si neprosím takýto majonézový šalát“ alebo „nedám si alkohol“. Mali by sme byť tolerantný a podporovať sa. Ak niekto bojuje so závislosťou, tak mu nebudem podrývať autoritu a jeho chabučkú snahu, ale naopak, ho podporím. Lepšie je sa spýtať: „čo ti uvarím, čo by si si dal?“.
Čítajte viac Vianoce na vojenskej základni. Ako ich prežijú naši vojaci? Niektorí neboli doma na sviatky už tri roky
Ako sa pozeráte na novoročné predsavzatia vo forme športových výziev, ktoré nasledujú po prejedených Vianociach?
Asi sa s každým zhodneme, že spomedzi top rebríčka zdravie, rodina, práca je zdravie najdôležitejšou vecou v živote. Druhá vec je, ale koľko sme ochotní preň urobiť. Pre zdravie musíme robiť niečo každý jeden deň. Koľko času denne venujete svojmu zdraviu? Toto musí byť na mysli aj počas sviatkov. Jeden deň je Štedrý deň, prečo by sme potom na ďalší deň nemohli mať prechádzku, zdravší obed, zeleninový šalát? Na toto treba myslieť a mať stále na pamäti, že ak je to pre mňa tak dôležité, tak to musí byť každý deň. Pozrieť sa na to, koľko času by som tomu mohol venovať v porovnaní s nezdravými aktivitami. Nečakať do nového roku. Z takého fatalistického pohľadu, nevieme či sa zajtra vôbec zobudíme. Môžeme ovplyvniť jedine prítomnú chvíľu a tento daný deň. Nič viac.