Premiér priznal, že nečakal taký priebeh summitu, a to najmä, čo sa týka diskusií o Ukrajine.
Z ostatných tém pripomenul stredajšie diskusie o rozširovaní EÚ, ktoré podľa neho priniesli pekné reči a skôr sklamanie pre západobalkánske krajiny. Tvrdí, že sklamané môže byť napríklad Srbsko, ktoré podľa Fica pomáha Európe s bojom proti migrácii, má sľubné ložiská lítia a zaslúži si urýchliť proces prijímania do EÚ.
Okrem debát o Ukrajine Fico spomenul aj rokovania o situácii na Blízkom východe, v Gruzínsku a Moldavsku či o súčasnej ústavnej kríze v Rumunsku, ktorú bližšie objasňoval rumunský prezident Klaus Iohannis.
Pri debatách o migrácii Fico ocenil prácu Európskej komisie, ktorá podľa neho vyústila tento rok do podstatného poklesu počtu nelegálnych migrantov. Pripomenul, že lídri hovorili aj o tom, čo sa môže ďalej diať v Sýrii po páde režimu Bašára Asada.

„Vracajú sa tam mnohí ľudia, ale hlavne kvôli svojim nehnuteľnostiam. Vítam opatrnosť, pokiaľ ide o nový režim v Sýrii, aby to nedopadlo ako v Iraku či vo Venezuele, treba dbať na racionalitu,“ opísal situáciu premiér.
Fico sa kriticky vyjadril k neformálnej večeri, ktorá nasledovala po summite. „Mali sa na nej zúčastniť predstavitelia Európskej rady, teda premiéri a hlavy štátov spolu s premiérmi a prezidentmi, ktorí tvoria región západného Balkánu. A nepovažujem za správne, keď v polovičke takejto večere sa polovička premiérov a prezidentov postaví a odíde preč,“ povedal.
Podľa jeho slov odišli na stretnutie ohľadom otázky vyslania vojsk na Ukrajinu. „Myslím si, že ostali horké sliny v ústach predstaviteľov západného Balkánu. Možno ich sklamanie bolo o to ešte väčšie, keď takto skončil ich výlet,“ vyhlásil s tým, že nie je politická vôľa na okamžité rozširovanie.

