V rozhovore ta3s prezidentom sa dozviete:
- prečo je potrebná reforma samospráv,
- ako by riešil situáciu s učiteľmi,
- ako vníma konanie rebelov z Hlasu,
- či je koalícia stabilná,
- či chystá úradnícku vládu,
- či schvaľuje cestu Fica a Danka do Moskvy.
Ľudia často hovoria, že politika je niekedy odtrhnutá od reality a pýtajú sa, kedy vláda začne riešiť ich problémy. Stretávate sa s tým, že by ľudia mali väčšie požiadavky, aby viac začala robiť pre ľudí?
Určite. Vidím posun. Kým od prvého mesiaca od nástupu vlády sa ukazovalo, že ide tvrdo po plnení programového vyhlásenia vlády, a každý mesiac prezentovala nejaké výsledky, mohla si odčiarknuť ďalší splnený cieľ z programového vyhlásenia vlády, posledný polrok mám pocit, že sa koalícia venuje viac sama sebe a že miera nestability, konfliktov vnútorne narastá. Akoby sa pozabudlo pokračovať v plnení sľubov, ktoré sú na začiatku programového vyhlásenia jasne napísané, aby sa na Slovensku ľuďom bezpečnejšie, kvalitnejšie a lepšie žilo. Áno, občan má oprávnený pocit, že síce sa politici do krvi hádajú v parlamente, ale že ich sa to bytostne netýka a nijako to neprispieva k zlepšeniu životnej úrovne. Nabádam aj ja vo svojich verejných vyjadreniach aj v osobných stretnutiach s ministrami, vráťme sa k riešeniu skutočných problémov ľudí. Nech tá vláda je čo najviac v regiónoch, nech tam rieši konkrétne problémy špecifické pre daný región. Ľudia to určite viac ocenia ako veľké kultúrne vojny alebo otváranie zbytočných tém, ktoré na týždeň zahltia mediálny priestor, ale Slovensko neposúvajú nijako dopredu.

Rozprávate sa o tom aj s vládou, aby sa viac peňazí delegovalo na samosprávy?
Chcem na začiatku roka zvolať veľké stretnutie slovenskej samosprávy do Prezidentského paláca, kde by som rád pozval aj príslušných ministrov. Musia prísť všetci, nie samostatne. V 5,5-miliónovej malej krajine sme všetci jedno Slovensko, jedna samospráva. Chcem ich pozvať, aby sme pokračovali v diskusiách, že nás čaká určitá reforma aj financovanie samosprávy. Pokiaľ naše mestá a obce budú financované len z daní z príjmu pracujúcich ľudí, tak je to úplne nezdravé, pretože ak vláda bude chcieť do budúcna uľaviť pracujúcim, aby im viac ostalo v peňaženkách, a znížiť im dane z práce, automaticky ochudobní naše správy, ktoré už potom skolabujú. Budeme musieť hovoriť o nejakom daňovom mixe, aby časť z DPH išla samosprávam, časť z dane z firiem a časť z dane pracujúcich, aby keď jedna daň má nejaký výpadok, tak tá druhá ich podrží a potiahne. Mestá a obce v tejto krajine obhospodarujú možno 80 % všetkých našich životných situácií. So štátom prídete do styku možno pri narodení dieťaťa, ale väčšinou vždy všetko riešite so svojím mestom, s dedinkou. Je dôležité, aby títo ľudia boli vypočutí. Zlepšenie efektivity fungovania štátu sa musíme pokúsiť priniesť partnerským princípom. Vláda nesmie centrálne rozhodnúť, že teraz takto pomeníme fungovanie našich miest a obcí, ale musí to ísť odspodu, v zhode, a potom sú aj tie zmeny a reformy podstatne odolnejšie proti zmenám vlády, ktoré majú tendenciu rušiť, čo tá predchádzajúca prijala.
Školskí odborári ohlásili vstup do štrajkovej pohotovosti. Požadujú valorizáciu platov približne o 10 % na roky 2025–2026. Minister školstva Drucker je nastavený na úroveň približne medzi 5–7 %. Ako sa pozeráte na túto situáciu, aby sa nezopakovalo to isté, čo v zdravotníctve?
Tak, ako som ocenil aktívny prístup pána ministra Šaška, tak musím oceniť aj veľmi aktívny prístup pána ministra Druckera, ktorý intenzívne s odborármi rokuje. Podľa mojich posledných informácií sa dokonca pre rok 2025 snaží nájsť zdroje vnútri svojho rezortu, aby už počas roka dohodol s odborármi nejaké úpravy s tým, že nebude pýtať od ministra financií dodatočné zdroje, ale že ich nájde v rámci vnútorných úspor. Rok 2026 bude náročnejší, ale verím, že pán minister vyrokuje zdravý kompromis. Aj pri školských odboroch bolo veľké stretnutie v Prezidentskom paláci, kde boli odborári, kde bol pán minister a hľadali možnosti nejakého kompromisu a upokojenia situácie. Som naučený pracovať, a keď cítim, že je niekde problém, tak je mojou povinnosťou sa snažiť tú situáciu upokojovať, hľadať konsenzus a riešenie. Také stretnutie už malo byť dávno, už aj vo vedľajšej budove, lebo susedíme z druhej strany so záhradou Úradu vlády. Tam také stretnutie ani so zdravotníkmi, ani s učiteľmi nebolo.
Je to absencia premiérskej témy?
Keby som bol predsedom vlády dnes ja, tak tie rokovania so zdravotníkmi a s učiteľmi sú na Úrade vlády. Jednoducho, tak by to bolo, lebo tak to bolo, aj keď som bol premiérom, a je to tak, aj keď som v Prezidentskom paláci. Čo už je dôležitejšie ako zdravotníctvo a zdravie našich občanov, čo je dôležitejšie ako vzdelanie a budúcnosť našich ľudí. Je fajn venovať sa výstavbe novej jadrovej elektrárne, to je výborné. Ale tie výsledky budeme takisto vidieť možno o 10–15 rokov, bude to stáť veľa miliárd. No dnes musíme hasiť v krajine problémy, ktoré reálne túto krajinu trápia a ktoré vyvolávajú obrovské napätie. Tak ja už neviem, čo už má byť potom premiérska téma.
Nepozeráte sa možno na tak, že vláda ten rok ako keby prespala? Nemala tie konsolidačné opatrenia nastaviť precíznejšie, nemala na sebe viacej šetriť? Nehovoriac o tom, že v rámci dlhovej brzdy malo byť zmrazenie platov vlády. Vláda to obišla cez paušálne náhrady. Ako to vidíte?
Viete, ja nechcem byť teraz taký všeobecný kritik, lebo z paláca sa tak dobre kritizuje, to sme tu mali v minulosti, keď palác bol opozičné hniezdo, ktorý automaticky nič nerobil, len kritizoval vládu. Ja v tomto chcem byť naozaj spravodlivý, vyrovnaný. Musím uznať, že tie verejné financie vláda preberala naozaj v dezolátnom stave. Ja som pracoval ako štátny tajomník ministerstva financií aj chvíľku ako poverený minister financií, som ekonóm vzdelaním, tak viem, ako sa tvorí rozpočet aj v akej kondícii boli verejné financie. V zlej. Vláda musí dnes konsolidovať a musela hľadať cesty, ako to urobiť tak, aby tú obrovskú sumu peňazí, ktorou treba zalátať obrovský dlh, ktorý nám tu spravili predchádzajúce tri vlády, kde zadlžili Slovensko o tretinu viac alebo dokázali nás zadlžiť viac ako ostatné vlády sociálnodemokratické za 12 rokov. Tak inej cesty niet. Ak nechceme, aby štát skrachoval, vláda musela prijať aj takéto drastickejšie opatrenia a snažila sa hľadať taký mix, aby to nejakým spôsobom dopadlo na ľudí aj na firmy, ale aby to úplne nezahltilo náš hospodársky rast alebo výrazne neznížilo životnú úroveň obyvateľov. Preto aj tak nabádam, keď som podpísal rozpočet vlády, aby veľmi pozorne sledovala tie opatrenia, ako začnú fungovať od januára, či sa nám nejaká časť spoločnosti neprepadne do nejakej zložitej ekonomickej situácie a tam aby mala nejaké rezervy a pomohla nejakými opatreniam zachovať im tú životnú úroveň, aby nedošlo k zhoršeniu kvality života ľudí. Žiaľ, bez ťažkej konsolidácie to nejde a mal som možnosť navštíviť aj okolité krajiny. Takisto mnohí sú pod tlakom výraznej konsolidácie a tiež hľadajú ten priestor. Nie je to vôbec jednoduché.

Poďme teraz na stabilitu domácej politickej scény. Nie sú to len traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka, ale objavujú sa traja, štyria z Hlasu – koaliční poslanci Migaľ, Šalitroš, Malatinec, Ferenčák, ktorí z času na čas hlasujú inak. Dvaja hlasovali aj proti zákonu Kamila Šaška. Je podľa vás koalícia stabilná?
Samozrejme, že z titulu týchto ukazovateľov je dnes stabilita koalície krehká. Nie je taká silná. Veď už samotný vznik koalície, pri zrode ktorej som bol, bolo len 79 poslancov, to je naozaj len veľmi malá väčšina, ktorá pri chorobe alebo nejakom nešťastí môže načas paralyzovať vládnu koalíciu. Do toho prišli tieto nezhody v SNS a v Hlase. Musím povedať, že ako človeka, ktorý Hlas založil, ktorý týchto ľudí na kandidátnu listinu dal, ktorý ich ako líder kandidátky do parlamentu všetkých doviedol, ma veľmi mrzí, keď sa pozerám na to, k akej erózii v poslaneckom klube dochádza. Že páni poslanci či už traja, alebo štyria zrazu sa nechcú nejakým spôsobom podieľať na jednote poslaneckého klubu Hlasu. Pozerám sa teda ako ten „otec“ zakladateľ na to s nevôľou a so sklamaním, že takto to tam funguje a že nie je nové vedenie schopné klub znovu dať dokopy. Dúfam, že vianočné sviatky a nasledujúci nový rok možno trošku vytvoria časový priestor, aby sa to upokojilo, aj na jednej strane, aj na druhej strane. Pán premiér určite musí hľadať možnosti, ako upokojiť tú situáciu, pretože musí garantovať väčšinu. Ja ani Prezidentský palác nemáme záujem o destabilizáciu tejto vládnej koalície, veď som bol pri jej zrode. Nepodnikám žiadne aktivity ani nepodporujem žiadne vzbury či už v jednom, alebo v druhom tábore, pretože si nemyslím, že v tejto ťažkej dobe momentálne potrebujeme vládnu krízu, pád vlády. Neplánujem a ani nemám chuť, a ani nemám v pláne nijakým spôsobom sa chystať na nejakú úradnícku vládu, pretože som presvedčený, pokiaľ by, nedajbože, niekedy, to je jedno aká vláda padla, tak pokiaľ sa nenájde 90 hlasov na vypísanie predčasných volieb, tak musí vládnuť tá, ktorá stratí dôveru a bude mať akurát nižšie kompetencie, ale bude pokračovať ďalej.
Ale parlament bude nefunkčný, ak nenájde podporu v opozícii.
No tak preto ich to potom hádam donúti vypísať predčasné voľby, ale to nie je teraz otázka. Ja nemám záujem dnes o pád vlády a odmietam slová pána predsedu Andreja Danka, ktorý toto má na dennom poriadku, pretože on už asi nemá témy, ktorými chce zaujať svojich voličov. Každý deň ma atakuje, že chcem pád vlády a že si chystám úradnícku vládu. Nechystám, nechcem pád vlády. Vláda si musí vyriešiť tento problém nestability. Odkazujem mu, že ak vôbec niekto začal eróziu tejto vládnej koalície, kedy sa začala rozpadať, a kedy sa začala nespokojnosť, začínajúc v jeho politickej strane, tak je to pán Andrej Danko, ktorý sa po mojom odchode začal správať tak, ako sa správal, provokoval jednotlivých koaličných partnerov a teraz sa čuduje, že dochádza k erózii vládnej koalície. On jediný je pôvodcom tejto nestability, tak nech sa preberie a nech skúsi urobiť všetko pre to, aby sa stabilita vrátila naspäť a nie hádzať špinu na mňa a na Prezidentský palác, ktorý s tým nemá vôbec nič spoločné. Nech si vstúpi do svojho svedomia, nech si pozrie, čo narobil za posledného trištvrte roka, že či toto mohlo alebo nemohlo mať vplyv na stabilitu poslaneckých klubov v parlamente.
Neplánujete si aj v tejto súvislosti zavolať koaličných lídrov, ako mienia túto situáciu vyriešiť, aby vedela vláda jednoducho vládnuť a prijímať zákony?
Ja som s pánom premiérom v kontakte, my sme sa stretli, máme aj neoficiálne stretnutia, nie sú všetky na oficiálnej úrovni. Odmietam aj to, keď niekto hovorí, že my s premiérom nekomunikujeme. My komunikujeme presne tak, ako treba medzi prezidentom a premiérom a veľmi otvorene si vieme hovoriť. Riešili sme aj túto aktuálnu situáciu a pán premiér ma uistil, že ide sa snažiť urobiť všetky kroky na stabilizovanie koalície. Vlastne stabilita tej koalície sa vždy prejaví, keď treba prijať pre vládu zásadný zákon v parlamente. Teraz je čas možno mesiac, dva do nasledujúcej schôdze, aby sa tá situácia upokojila. Ja pevne verím, že aj v Hlase sa diskusiou nakoniec dokážu zhodnúť na tom že z dlhodobého hľadiska robiť nejakú revolúciu, revoltu nemá význam a pre chvíľkové opojenie sa z reflektorov, ktoré potom časom vyprchá, to môže mať väčšie škody ako osoh. Teraz je to na strane pána premiéra, strane SNS, na strane pána Huliaka ako sa nakoniec dohodne alebo nedohodne s vládnou koalíciou. Pretože zatiaľ dodržujú veľmi striktne svoj prísľub, že sa nezúčastňujú hlasovania a nezvyšujú kvórum. Na druhej strane pán predseda Matúš Šutaj Eštok a vedenie Hlasu musia nájsť nejakú reč so štyrmi alebo s tromi nespokojnými poslancami, aby v zásadných otázkach vládnu koalíciu podržali a aby jasne deklarovali v novom roku, že im nejde o pád vlády. Zatiaľ to deklarovala aj skupina okolo Rudolfa Huliaka, aj skupina nespokojných z Hlasu, ktorí povedali, že im nejde o pád vlády. Ide im skôr o intenzívnejšiu diskusiu a viacej o rozoberanie zákonov, takže si nemyslím, že je momentálne na stole pád vlády alebo vládna kríza. Slovensko nepotrebuje vládnu krízu.
Očakávate, že by mohlo dôjsť k nejakej rekonštrukcii vlády, k výmene na nejakých postoch ministrov?
Pán premiér má na to právomoc. Ja mám v zmysle ústavy nejaké kompetencie, ale pán premiér, ak príde s návrhmi na výmenu nejakého člena vlády a nahradenie relevantným ministrom, tak, samozrejme, v zmysle ústavy ako prezident budem súčinný a tieto výmeny navrhované pánom premiérom, pokiaľ nástupca bude spĺňať minimálne kritériá…
Keby napríklad prišiel so zmenou pána Huliaka, nebola by to nejaká prekážka? Bola to napríklad prekážka u pani Čaputovej.
Ja si nemyslím, že pán Huliak má záujem byť ministrom a k personálnym nomináciám, akýmkoľvek, sa budem vyjadrovať, keď to príde, ale avizujem, že pán premiér má právo prísť kedykoľvek, navrhnúť odvolanie ktoréhokoľvek ministra a má právo navrhnúť akéhokoľvek nástupcu a už je to potom na našej dohode, či sa tak stane, alebo nie.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa trikrát stretol so svojím náprotivkom s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie pánom Lavrovom. Vyvolalo to rozporuplné reakcie, pretože iní ministri, s výnimkou pána Szijjártóa, sa nestretávajú so svojím ruským náprotivkom. Ako to čítate?
Ja som rád, že sme podpísali s pánom premiérom aj s vedením parlamentu deklaráciu, že Slovensko je jasne ukotvené v EÚ aj v NATO. To je náš životný priestor. Slovensko ako malá ekonomika by neexistovalo, nedokázalo by fungovať bez prístupu na otvorený trh EÚ a iných štátov. Na druhej strane, je vcelku rozumné, a vždy nás to ctilo, že sme dokázali robiť politiku na všetky strany. Aj ja keď som bol premiér, tak sme cestovali aj do Bieleho domu a bol som aj v Moskve, Číne, Mongolsku, Kazachstane.

Podporujete cestu premiéra a predsedu SNS Danka do Moskvy?
Netvrdím, že podporujem, skôr interpretujem tú plánovanú cestu pána premiéra Fica, a hovorím to dlhšie, že ju nevnímam, že tam ide prejaviť podporu režimu a vojnovému konfliktu na Ukrajine, ale že pri 80. výročí skončenia tej najhoršej vojny, ktorú sme zažili, ide dúfam s úmyslom pokloniť sa tým 10 000 000 obetí Sovietskeho zväzu, obyvateľov civilných aj tých vojenských. Ešte tam nie je. Uvidíme, možno už vtedy nebude vojnový konflikt, možno atmosféra bude iná, možno nakoniec zváži to svoje rozhodnutie. Riešiť v októbri alebo v novembri cestu, ktorá sa má začať v máji, to je presne ako taký typický nástroj politiky, že zahltiť, aby sa zabudlo, že stále sa nám nedarí vyriešiť problém doma. Tak ohlásime cestu do Moskvy a teraz sa ideme o tom tri mesiace baviť. Z toho sa Slováci nenajedia a nebude ani lacnejší chlieb. Počkajme na tú cestu pána premiéra, či nakoniec bude a v akých podmienkach sa uskutoční a nech sa povie, čo ňou chce prezentovať. Cestu ostatných predstaviteľov na nižšej úrovni považujem iba za zbytočné gesto, ktoré Slovensku nič nepomôže, iba prinesie dohady u našich zahraničných susedov.
Slovákov určite bude zaujímať, ako to bude s plynom na budúci rok. Ministerka hospodárstva Denisa Saková, samozrejme, intenzívne rokuje o tranzite plynu. Vieme že Ukrajina od 1. januára nebude tranzitovať ruský plyn cez svoje územie. Jedným z riešení je, že by sme ruský plyn nakupovali ešte na ruskom území, čiže by de facto tranzitoval ako slovenský. To sa však nedá vrátane náročnej administratívy sprocesovať. Je možné, že niekoľko týždňov, možno prvý mesiac, zaznamená Slovensko výpadky plynu. Ako sa pozeráte na to? Máte bližšie informácie o sebestačnosti Slovenska?
Pani ministerka bola za posledný týždeň už dvakrát v Petrohrade rokovať najprv s manažmentom a potom s najvyššími šéfmi a predstaviteľmi Gazpromu, aby hľadali tento možný spôsob swapu. Samozrejme, záleží na rozhodnutí ukrajinského prezidenta, ukrajinskej vlády, ako sa postavia k svojmu susedovi, ktorý má možno niekedy rétoriku priamočiarejšiu, ale pragmatickejšiu a realistickú, ale v minulosti reverzným tokom pomáhal Ukrajine. Vyvážame tam obrovské množstvo elektrickej energie, aby tam nepomrzli teraz v tejto ťažkej zime, posielame tam, čo treba, takže dúfam, že sa k nám zachovajú normálne, lebo to potom bude mať, samozrejme, dosah aj na vnímanie Slovákov vo vzťahu k Ukrajine, ak by povedala nie, plyn vám nedáme. Na druhej strane chcem uistiť všetkých našich obyvateľov, že podľa informácií, ktoré mám, máme najnaplnenejšie podzemné zásobníky plynom na území Slovenska. To znamená, že ak by došlo k nejakým týždenným alebo mesačnému výpadku tranzitu plynu z Ukrajiny smerom na Slovensko, tak to slovenské domácnosti ani priemysel nepocítia. Máme naozaj dobré zásoby, máme aj nejaké alternatívne trasy. Z dlhodobého hľadiska by to problém bol, ale pre túto zimu to nepredstavuje nejakú totálnu krízu, a myslím, že Slovensko je pripravené ju zvládnuť.
Pán prezident, sme na konci roku 2024, čo by ste chceli na záver Slovákom a Slovenkám odkázať?
Chcel by som všetkým popriať, aby Slovensko zažívalo na budúci rok viac nádeje, radosti, aby sme zas mali dôvod viac sa usmievať, pretože sme v poslednej dobe taký národ smutný, národ deprimovaný, taký, ktorý sa nevie už tešiť. Verím, že budeme už zažívať momenty, nielen na úrovni politiky, ale hlavne vo svojich životoch, aby sme naozaj cítili vo svojich srdciach viac radosti, nádeje, úsmevu a lásky. Prajem všetkým, aby prežili v kruhu svojich najbližších požehnané vianočné sviatky.