K doterajším cvičeniam s parkinsonikmi pribudla divadelná hra o ich utrpení. Napísala ju staršia zo sestier Dagmar, ktorá žije striedavo v Bratislave a v Tatrách. „Hra je určená hlavne pre deti, aby aj ony, nielen dospelí, poznali príznaky Parkinsonovej choroby a vedeli preto pomôcť. Účinkovať v nej budú školáci vo veku od 13 rokov," objasnila.
Starostovi obce Šuňava v okrese Poprad Jánovi Fridmanovi sa myšlienka hneď zapáčila, rovnako reagovala triedna učiteľka 7. ročníka na základnej škole Veronika Hurčalová, ktorá vedie dramatický krúžok. Podobne sa zachovali deti, prejavili obrovské nadšenie. „Dôkladne sa naučili texty, na skúšky chodia pripravené. Hru nacvičujeme v kultúrnom dome. Deťom pritom neprekáža, že sa v ňom nekúri, lebo Šuňava podobne ako veľa obcí na Slovensku musí šetriť," poznamenala Dagmar Pupalová. Dodala, že ju nesmierne potešilo, keď videla, ako školákov chytil za srdce ťažký údel parkinsonikov. Robiť osvetu a pomôcť ťažko skúšaným zdravotne znevýhodneným s diagnózou Parkinsonovej choroby vnímajú ako poslanie.
S divadelným predstavením plánujú cestovať po celej krajine. „Naším cieľom je navštíviť aj najmenej rozvinuté miesta Slovenska," podčiarkla Dagmar Pupalová. Zanieteným deťom sľúbila, že začne zháňať sponzorov. Zdôraznila, že niektoré deti majú náročné role, ale zvládajú ich bravúrne: „Napríklad dievča, ktoré hrá parkinsoničku s hyperkinetickými extrapyramídovými syndrómami." Hyperkinéza je zvýšená pohyblivosť, ide o chorobné mimovoľné pohyby tela, zvlášť končatín.
Jedným z prejavov Parkinsonovej choroby je takzvané zamŕzanie. Človek zostane nehybný. Nedokáže sa pohnúť, nezvládne urobiť ani jeden krok, nevie ani natiahnuť ruku, aby užil liek. „Deťom som nielen vysvetlila, čím si prechádzajú parkinsonici, ešte som im aj premietla videonahrávky, aby svoju postavu zahrali čo najviac autenticky. A parkinsonikov uvidia na vlastné oči, viacerí povedali, že sa veľmi radi stretnú so školákmi," ozrejmila Dagmar Pupalová.
Nemenej ako záujem detí ju potešila reakcia ich rodičov. Hovoria, že sú na ne hrdí, že sa zapojili dobrovoľne a bez nároku na honorár do aktivity, ktorá má rozšíriť osvetu o Parkinsonovej chorobe. „Musím povedať, že je naozaj obdivuhodné, že na divadelné skúšky chodia aj deti z iných dedín z okolia Popradu a Svitu. A to podaktoré ešte musia prestupovať na autobusové spoje," podčiarkla Miriam Pupalová.
Deti sa opierajú nielen o texty. Sami prichádzajú s podnetmi, že by sa nejaké detaily dali ešte doplniť do divadelnej hry. Mladí herci vymýšľajú kulisy a doplnky. V hre zaznie dokonca pieseň, ktorej text aj hudbu vymysleli medzi sebou, a zahrajú na hudobné nástroje.
Nosnikrap je autorská divadelná hra inšpirovaná skutočnými príbehmi, ktoré divákov vtiahnu do deja. „Parkinsonici majú hrozné zážitky, keď sa vyskytne situácia, že iní ľudia nepoznajú príznaky ich ochorenia. Spadnú na ulici, ale okoloidúci im nepomôžu, lebo si myslia, že sú opití. Alebo keď zbadajú bezvládneho človeka ležať na zemi, nazdávajú sa, že kráčajú okolo spiaceho alebo alkoholom omámeného bezdomovca," upozornila mladšia zo sestier Miriam.
Parkinsonici majú veľa rôznych symptómov. „Medzi diagnózy patrí napríklad takzvaná kamenná tvár. Človek sa nevie nijako prejaviť. Zrazu nerozpráva, nijako nereaguje na otázky, pozerá sa do stratena," podotkla Dagmar Pupalová. Zamŕzanie trvá určitý čas. „Niekedy pol hodinu, potom sa parkinsonik znovu začne hýbať," ozrejmila Miriam Pupalová. „Poznám aj parkinsoničku, ktorá sa niekedy znenazdania rozbehne a nevie sa zastaviť. Upokojí sa až vtedy, keď sa niečoho pevne chytí. Začala preto radšej chodievať von s viacerými ťažkými taškami v oboch rukách, aby zabránila tomu, že zrazu bude utekať. Ľudia sa ňu pozerajú ako na bezdomovkyňu," konkretizovala Dagmar Pupalová.
Obe sestry ešte prišli s nápadom pomôcť parkinsonikom v prípade núdze. Navrhli ochrannú známku, v podstate symbol, ktorý by nosili na viditeľnom mieste na svojom oblečení. Iní by tak vedeli, že natrafili na parkinsonika, ktorému treba podať pomocnú ruku. „Pilotný projekt sme naplánovali v Banskej Bystrici, kde sme našli skvelú odozvu u vedenia mestského dopravného podniku. Na obrazovkách vo vozidlách verejnej dopravy sa bude premietať spot, ktorý upozorní na parkinsonikov s ochrannou známkou. Chystáme sa k tomu urobiť tlačovku na jar 2025 pri príležitosti Svetového dňa Parkinsonovej choroby," zdôraznila Dagmar Pupalová. Každoročne pripadá na 11. apríl. Na tlačovke sa zúčastnia obe sestry a Adrián Polóny, predseda predstavenstva spoločnosti Slovenská autobusová doprava Zvolen, a Miroslav Snopko, generálny riaditeľ spoločnosti Dopravný podnik mesta Banská Bystrica.
Sestry Pupalové dúfajú, že sa nájdu sponzori, ktorí finančne podporia výrobu ochrannej známky pre parkinsonikov. Parkinsonova choroba nie je vrodená, štatisticky to vychádza tak, že veľmi často vzniká u ľudí, ktorí sú dlhodobo vystavení stresu alebo pracujú s rôznymi chemikáliami. Zvláštnosťou je, že sa prevažne vyskytuje u vysokoškolsky vzdelaných osôb, veľa prípadov sa nachádza napríklad medzi špičkovými manažérmi. „Ochranná známka na oblečení by pomohla nielen parkinsonikom. Samozrejme, že im v prvom rade, lebo mnohí sa boja chodiť von, aby sa vyhli riziku, že sa na verejnosti stretnú s nepochopením či dokonca s urážkami. Vďaka ich viditeľnému logu by iní ľudia zistili, že trpia Parkinsonovou chorobou a dokázali by im pomôcť. A nemenej by to prospelo ich príbuzným, ktorí žijú v strachu, či sa takému človekovi vonku niečo veľmi zlé nestane," upozornili sestry Pupalové.
