V budúcom roku čaká rezort realizácia viacerých opatrení, ktoré vyplývajú z už schválených zákonov v rámci balíka tzv. Nežnej revolúcie vo vzdelávaní. Drucker má na stole viacero priorít, odborníci ukazujú na tri najdôležitejšie.
Stopka pre segregáciu na školách. Prvou lastovičkou je Zvolen
V školstve viac ako v ktoromkoľvek inom rezorte je dôležitá kontinuita v opatreniach, ktoré ministri zavádzajú a v ktorých by mali ich následníci pokračovať, aby sme videli výsledky. Upozorňovali na to aj bývalí ministri Branislav Gröhling (SaS), Ján Horecký (KDH) a úradnícky šéf školstva Daniel Bútora. Drucker sa drží podobnej myšlienky. „Opatrenia vychádzajú z programového vyhlásenia vlády a zavádzame ich postupne, s rešpektom k tomu, čo už funguje. Budujeme moderné a dostupné školstvo pre všetkých,“ uviedol rezort pre Pravdu.

Jednou z priorít do budúceho roka, na ktorej sa zhodnú rezort aj odborníci, je riešenie otázky segregácie na školách. Ministerstvo preto zavádza štandardy zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní, ktoré podporujú rovnosť šancí pre deti z marginalizovaných rómskych komunít. „Naším cieľom je, aby každé dieťa malo prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Od 1. decembra 2024 majú školy a školské zariadenia tri mesiace na ich začlenenie do svojich školských poriadkov,“ ozrejmil rezort.
Štandardy majú pomôcť vytvoriť inkluzívne prostredie, v ktorom bude mať každý žiak rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu. „Školám poskytujú účinné nástroje na odhaľovanie, prevenciu a riešenie prípadov segregácie,“ mieni rezort. Segregácia je veľkou výzvou aj podľa analytika Centra vzdelávacích analýz Michala Rehúša. „Existujú rozsudky domácich súdov, Slovensko čelí aj žalobe, sú tu zakotvené práva na spoločné vzdelávanie detí. Postupne by sme mali segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní odstraňovať, aby sa mohli vzdelávať spolu s majoritou,“ hovorí.
Ako príklad Rehúš uvádza mesto Zvolen, ktoré sa rozhodlo zmeniť školské obvody. Rómske deti z dvoch vylúčených komunít totiž navštevovali jednu školu. „V podstate to bola segregovaná škola a mesto Zvolen sa naozaj rozhodlo, že túto situáciu zmení a rómske deti z týchto komunít začali byť rozdeľované do viacerých škôl. Môže to byť veľmi účinný nástroj. Je to len jedno z mnohých opatrení, ktoré treba urobiť,“ hovorí analytik.
Mesto však nezvládne situáciu úplne samé. „Musíme pripraviť školy, do ktorých tieto deti začnú chodiť a ktoré tam také deti doteraz nemali. Potrebujeme pripraviť personál – sociálnych pedagógov, pedagogických asistentov, školských psychológov a tak ďalej,“ upozorňuje Rehúš. Dôležité je aj to, aby učitelia na školách mali zručnosti, a aj pozitívny postoj k deťom.
Potrebné je aj materiálne vybavenie, hygienická stanica či zabezpečenie dopravy z komunít do škôl. „Ide o veľa opatrení, ktoré sú finančne náročné a na ktoré potrebujú podporu zo strany štátu. Štát má aj teraz národný projekt, ktorý by mal riešiť túto situáciu. Bohužiaľ, financie sú len na školenia, na nejaké mäkké opatrenia. Štát musí pridať, musí pomáhať týmto lokalitám, aby to zvládli. Zvolen je len lastovička,“ hovorí Rehúš.
Veľká reforma pokračuje
Najväčšia pozornosť sa posledné mesiace venovala veľkej kurikulárnej, teda obsahovej reforme, ktorá priniesla nový štátny vzdelávací program (ŠVP). Počas prvého roka sa reforma testovala na prvých 40 školách, v ďalšom školskom roku sa do programu zapojilo už takmer 500 škôl a od septembra 2026 sa budú podľa nového ŠVP učiť všetky školy. Podľa rezortu školstva ide o jednu z najvýznamnejších zmien v slovenskom školstve za posledných 30 rokov.

„Reforma zavádza nové obsahy, ciele a metódy vzdelávania na základných školách tak, aby žiaci nememorovali, ale vedeli svoje vedomosti prakticky využiť a boli pripravení na budúce povolanie,“ uviedlo ministerstvo. Záujem škôl je mapovaný každoročne. Aktuálne prebieha vyhodnocovanie záujmu pre školský rok 2025/2026. „Záujem o zmenu bol výrazný aj v treťom kole prihlasovania. Od septembra 2026 budú všetky základné školy povinné vyučovať prvákov a prváčky podľa nových vzdelávacích cieľov a moderných metód,“ konštatuje ministerstvo.
Nový prístup zlepšil komunikáciu a motiváciu u učiteľov aj žiakov. „Reformou sa inšpirovali aj českí kolegovia,“ dodal rezort. Prvé výsledky však budú viditeľné až po deviatich rokoch. Môžeme vidieť nejaké výsledky aj v krátkodobom horizonte? „Musíme byť realistický. Treba povedať, že nejaké krátkodobé výsledky sa zrejme nedosiahnu. Zopár školám môže reforma už na začiatku poskytnúť priestor na to, aby sa zlepšili alebo pohli ďalej vo svojich aktivitách. Môže im to rozviazať ruky v inováciách, ktoré zavádzajú,“ hovorí analytik.
V prípade ostatných škôl si budeme musieť počkať deväť rokov. „Pri prvom stupni možno už o päť rokov, ale musíme si naozaj na to počkať. Nepríde to samo od seba. Musíme podporiť učiteľky a učiteľov, pretože nový obsah neovládajú. Je potrebné učiteľov vyškoliť, aby dokázali podľa nového obsahu učiť, aby dokázali používať iné metódy, ktoré sa možno doteraz v takej miere nepoužívali a musíme pripraviť aj kvalitné učebné materiály,“ uviedol Rehúš.
Aké sú ďalšie priority? Odpovedá rezort školstva
Rezort pre Pravdu opísal aj ďalšie výzvy a priority, ktorým sa v budúcom roku plánuje venovať.
1. Financovanie materských škôl štátom namiesto samospráv
„Od budúceho roka budú materské školy financované rovnakým systémom, akým sú v súčasnosti financované základné a stredné školy. Touto zmenou vytvárame priestor na zlepšenie vzdelávania detí už od ranného detstva, čo má predovšetkým zabezpečiť kvalitu a dostupnosť predprimárneho vzdelávania aj v chudobnejších regiónoch. Spoločne so zmenou financovania prevádzky štát výrazne investuje aj do rozširovania kapacít materských škôl. Ministerstvo školstva chce postupnými krokmi znížiť vekovú hranicu povinného predprimárneho vzdelávania už pre deti od troch rokov. Čo je trend, ktorý podľa výsledkov krajín, ktoré ho zaviedli, prináša pozitívne výsledky. Aktuálne sú materské školy financované z výnosu dane z príjmu fyzických osôb.“
2. Pravidlá pre používanie mobilov počas vyučovania
„Pravidlá regulácie mobilov na základných školách začnú platiť od januára 2025. Pomáhajú chrániť duševné zdravie a posilňovať psychickú odolnosť. Pri ich zavádzaní ministerstvo pomáha školám aj rodičom – sú vypracované metodické príručky, ktoré vysvetľujú benefity regulácie mobilných telefónov. Od 1. januára 2025 bude v 1. až 3. ročníku základnej školy platiť úplný zákaz používania mobilných telefónov počas vyučovania, prestávok a v priestore školy. Od 4. ročníka, vrátane 1. až 4. ročníka osemročných stredných škôl, bude mať zákaz výnimku, ak to vyžaduje ŠVP, alebo o výnimke rozhodne učiteľ pre potreby vzdelávania.“
3. Digitalizácia škôl
„Na moderné výzvy reagujeme nielen novým obsahom, ale aj vybavením škôl. Chceme, aby každé dieťa na Slovensku malo rovnaký prístup k digitálnym technológiám a kvalitnému vzdelávaniu, bez ohľadu na jeho zázemie či znevýhodnenie. Rezort školstva začal s najväčšou digitalizáciou škôl v histórii Slovenska prostredníctvom programu DigiEDU. Celkovo do digitalizácie škôl pôjde 225 miliónov eur. Cieľom programu je zabezpečiť, aby každá základná a stredná škola disponovala modernými technológiami, ktoré umožnia učiteľom a žiakom efektívne a bezpečne pracovať s digitálnymi nástrojmi. Okrem hardvérového vybavenia školy dostávajú aj potrebné licencie na softvér, ako je balík Office 365 A3, čím sa zabezpečuje plnohodnotné využívanie technológií vo výučbe. Dodanie techniky v rámci programu DigiEDU sa realizuje v ôsmich etapách. V prvej fáze (na jeseň 2024) dostalo digitálne vybavenie 49 základných a stredných škôl po celom Slovensku. Nasledovať bude v roku 2025 ďalších sedem etáp, v každej z nich dostane nové digitálne vybavenie v priemere päťsto škôl. Posledné dostanú techniku na jeseň 2025.“
4. Celoživotné vzdelávanie dospelých
„Zavedie sa moderný, praktický a efektívny systém celoživotného vzdelávania, čím sa pre každého zabezpečí prístup k možnostiam vzdelávať sa, rozvíjať svoje zručnosti a kompetencie počas celého života s ohľadom na individuálne potreby tak, aby každý mohol realizovať svoj potenciál. Významnou novinkou je zavedenie inštitútu „mikroosvedčenia“, ktorý fyzická osoba získa absolvovaním vzdelávacieho programu v rozsahu najmenej 25 hodín, pričom kredit získaný v rámci vzdelávacieho programu vedúceho k získaniu mikroosvedčenia bude zodpovedať kreditu podľa vysokoškolského zákona. Zníži sa administratívna záťaž pre vzdelávacie inštitúcie, keďže žiadosti o zápis do registrov budú prebiehať výlučne elektronicky a zjednoduší sa uznávanie kvalifikácií medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ prepojením Slovenského kvalifikačného rámca s Európskym kvalifikačným rámcom.“
5. Zjednodušenie zlučovania stredných škôl
„Slovensko čaká najväčšia reforma stredných škôl za posledných 30 rokov. Cieľom je vytvoriť kvalitné, moderné a efektívne školy, ktoré pripravia študentov na univerzity, trh práce i celoživotné vzdelávanie. Výsledkom má byť menej predimenzovaných a neefektívnych škôl a viac moderných vzdelávacích inštitúcií so silným manažmentom a špičkovým vybavením. Na júnovú výzvu reagovalo všetkých osem samosprávnych krajov s plánom uskutočniť 67 optimalizačných projektov rôzneho druhu. Nejde len o zníženie počtu budov, v ktorých školy sídlia. Ide o podporu ich spájania do silnejších celkov s lepším manažmentom.“
Prioritou musia byť platy
Hlavnou výzvou pre školstvo je podľa Rehúša vyriešenie otázky platov učiteľov a pedagogických zamestnancov. Školskí odborári na čele s Pavlom Ondekom stále trvajú na desaťpercentnom zvýšení platov. Od 1. januára to už možné nebude a keďže pred Vianocami sa s ministrom Druckerom nedohodli, vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Pokiaľ sa nedohodnú ani v prvých mesiacoch, plánujú vyjsť učitelia aj do ulíc a protestovať.
Pre učiteľov bol zatiaľ vyčlenený kompenzačný príspevok a odmena 800 eur, ktorá zatiaľ nie je istá. „Tieto finančné prostriedky sú jednorazové, a je lepšie, pokiaľ zamestnanci dostávajú finančné prostriedky do tarifných platov,“ povedal pred časom pre Pravdu Ondek. „Vieme aj o tom, že v priebehu roku 2025 je určitý súhlas z najvyšších politických miest vlády, že školstvo dostane navýšenie,“ uviedol. Podľa Rehúša odmena 800 eur nepostačí. „Musí dôjsť k dohode. Myslím si, že je to veľká výzva a povinnosť ministerstva, aby to vyriešilo. Ideálne by bolo, aby sa naplnili požiadavky školských odborov, aby sa zvýšili tarifné platy o 10 percent,“ hovorí analytik s tým, že plán b je dohodnúť zvýšenie od čo najskoršieho možného termínu.
Otvorená je aj debata o zavedení platového automatu, aby sa každý rok podľa Ondeka nedohadovali „ako na trhu“. Analytik CVA pripomína, že platový automat má viacero výhod. Jednou z nich je objektívny ukazovateľ, od ktorého by sa zvyšovanie platov odvíjalo. „Ak by sme sa napríklad sa zaviazali, že platy učiteľov budú začínať na nejakom percente z priemerného platu v národnom hospodárstve, pre mladých učiteľov by to bola perspektíva, že plat nebude klesať, bude garantovaná nejaká jeho výška. Tým pádom sa vyhneme každoročným naťahovaniam, lebo by to bolo zakotvené v zákone,“ vysvetľuje Rehúš. Diskusia o tom, na aký ukazovateľ to naviazať, je otvorená.

Najmenej ambicióznym ukazovateľom je podľa analytika inflácia – platy by síce neklesali, ale ani nestúpali. Plat je však len jednou z motivácií. Učitelia aj odborní zamestnanci to majú náročné a sú často frustrovaní a vyhoretí. Podľa analytičky z Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) Michaely Bednárik by mohlo pomôcť aj zlepšenie prípravy budúcich učiteľov. „Veľmi prínosné je aj kvalitné vzdelávanie a mentoring, aby si vedeli nastaviť spoluprácu pri identifikovaní potrieb detí a následne realizovanie tej podpory. Dôležité je poskytnúť kvalitné vzdelávanie aj riaditeľom škôl, ktorý celý systém podpory a realizácie podporných opatrení na školách nastavujú, takže netreba zabúdať ani na nich,“ uviedla pre Pravdu.
Výsledky sa zhoršujú, dôležitá je podpora
Práve reforma podporných opatrení pre učiteľov aj pre deti je podľa Rehúša treťou najväčšou výzvou pre školstvo do budúceho roka. Slovensko dosiahlo zlé výsledky v PISA testoch, testoch z matematiky a prírodných vied pre štvrtákov, ale aj z čitateľskej gramotnosti u dospelých. Analytik zdôraznil, že je potrebné nájsť spôsob, aby opatrenia zavedené zákonom fungovali aj v praxi. „Vieme, že jazykové kurzy alebo doučovania využívajú školy v relatívne malej miere. Práve doučovanie pritom môže byť veľmi efektívny nástroj na to, aby deti dosahovali lepšie vzdelávacie výsledky a bolo by dobré, aby sa tento systém sfunkčnil,“ hovorí Rehúš.
Výrazne horšie výsledky dosiahli deti z marginalizovaných rómskych komuník a zo znevýhodneného prostredia. Práve socioekonomické prostredie je podľa Štátnej školskej inšpekcie vplýva na výsledky najviac. Bednárik pripomína, že priestor na zlepšovanie je vždy, no medzinárodné aj slovenské analýzy potvrdili, že slabšie výsledky dosahujú aj deti z lepšie situovaných rodín. „Pokiaľ ide o vzdelávanie detí z marginalizovaných rómskych komunít, k ich väčšej inklúzii by jednoznačne mohla prispieť už realizovaná povinná predprimárna výchova,“ hovorí analytička s tým, že je potrebné sledovať aj to, či deti do škôlok aj reálne chodia.
Čo sa týka reformy podporných opatrení, je potrebné na dátach, ale aj v teréne sledovať, ako sa školám pri ich využívaní darí a pomôcť im pri odstraňovaní prípadných prekážok. „Reforma podporných opatrení je jednoznačne krok správnym smerom,“ hovorí Bednárik. Podporu by totiž nemali deti dostávať len na základe diagnóz, malo by ju dostať každé dieťa. Nie všetky problémy sú viditeľné voľným okom. „Môže to byť pokojne nejaký žiak, ktorého rodičia sa rozvádzajú a krátkodobo to ovplyvní jeho vzdelávacie výsledky,“ uviedla s tým, že práve doučovanie by mohlo pomôcť.
Aktuálne dáta však ukazujú, že inštitút využíva relatívne malý počet škôl. „My nevieme, prečo to tak je. Toto je niečo, čomu by ministerstvo malo venovať pozornosť,“ hovorí. V rámci reformy podporných opatrení fungujú aj špeciálny pedagógovia prípadne špeciálne školení učitelia, Bednárik pripomína, že historicky prvýkrát dostali tento rok školy automaticky pridelené zdroje na úväzky odborných zamestnancov. „Napríklad psychológov alebo špeciálnych pedagógov. Samozrejme, otázkou je, ako sa to premietne do praxe škôl. Či školy budú schopné týchto ľudí zamestnať, či ich nájdu na trhu práce a či oni budú ochotní za mzdy, ktoré v školstve sú, pracovať,“ uviedla.
Tieto prostriedky sa školám prideľujú na základe tzv. paušálneho kľúča. Ten je zložený z dvoch premenných – prvou je veľkosť školy (koľko žiakov školu navštevuje) a druhou je, koľko má žiakov so špeciálnymi potrebami. „Problém môže nastať pri menších školách. Nevieme, či sa tam podpora dostane a či je paušálny kľúč dobre nastavený. Nevieme totiž, na základe čoho ministerstvo paušálny kľúč nastavovalo. Chýba analýza, ktorá by povedala, aký je optimálny počet odborníkov v týchto školách. Či súčasný stav znamená nízky počet odborníkov, alebo naopak dostatočný, alebo koľko ľudí by ešte v školách malo pribudnúť, aby to bolo pre školy dostatočné,“ dodala Bednárik.
Plány a priority rezorte školstva pre rok 2025:
- Prioritou je najmä zlepšenie financovania regionálneho školstva a optimalizácie siete základných a stredných škôl. Potrebné fakty nedávno predstavil minister Drucker, publikovaná revízia výdavkov na regionálne školstvo ukázala, do akej miery efektívne sú výdavky na regionálne školstvo. Správa potvrdila viacero výziev, s ktorými sa rezort chce v budúcom roku popasovať.
- Nedostatočné financovanie: výdavky na vzdelávanie patria medzi najnižšie v EÚ.
- Normatívne financovanie: nespravodlivý a komplikovaný systém financovania.
- Malé základné školy: vysoký počet malých základných škôl predražuje systém a zhoršuje výsledky žiakov.
- Nízka efektivita odborného vzdelávania: odborné školy sa ťažko prispôsobujú potrebám trhu práce.
- Nedostatočná podpora znevýhodnených žiakov a prehlbovanie nerovností.