V článku nájdete aj zodpovedané otázky čitateľov s odpoveďami odborníka.
1. Vianočný šalát bez majonézy
Vianočný zemiakový šalát s majonézou býva súčasťou nielen štedrovečerného menu, no na stole nechýba ani v ďalšie sviatočné dni. Lekárka Penesová doň nepridáva majonézu vôbec a pripravuje zdravšiu, takzvanú mokrú verziu šalátu. „Čo sa šalátu týka, majonéza nevstúpila k nám domov 15 rokov, takže pripravujeme takzvaný mokrý šalát. Sú v ňom zemiaky, kyslá uhorka, cibuľka, citrónová šťava,“ vysvetlila.
„Neodporúčam ani veganské majonézy, tie sú čistý olej plný saturovaných tukov, čo tiež nie je dobré. Odporúčam ju nahradiť jogurtom alebo urobiť iný typ šalátu, variácií je viac. Ak máme mať vysmážanú rybu, dávam pod ňu dve-tri papierové utierky a vysajem tuk z povrchu,“ priblížila.
Čítajte viac Lekárka: Najhoršie čo môžete urobiť, je najesť sa a ľahnúť si. Prečo prejedanie sa škodí?
2. Potravina, ktorú pridať na stôl
Súčasťou vianočného stola musí byť podľa obezitologičky aj miska zeleninového šalátu, napríklad ľadový šalát s citrónovou šťavou. „O tom sa ani nebavme, to je samozrejmosť. Zelenina musí byť na stole vždy, nielen pri štedrej večeri. Tretina taniera by mala tvoriť zelenina,“ uviedla lekárka.
3. Dôvody, pre ktoré sa neprejesť
Ak človek nie je zvyknutý na množstvá údeného, vyprážaného, sladkého či majonézového jedla, telu môže nárazový prísun spôsobiť šok, čo niektorých dostane až na urgentné príjmy či pohotovosti nemocníc. „Ľudia majú problém s trávením, nevoľnosťami, podráždením žlčníka, dokonca až so zápalom žalúdka alebo akútnou pankreatitídou. Ľudia to zvyknú preháňať aj v kvantite, aj v kvalite,“ podotýka lekárka.
4. Množstvo jedla, ktoré zjesť
Penesová hovorí, že počas praxe sa stretá aj s extrémnymi prípadmi. Niektorí pacienti jej priznávajú, že počas Vianoc nepripravia misu šalátu, ale celú detskú vaničku, a šalát potom jedla celý sviatočný týždeň. „Základom je jesť a piť v striedmosti. Stôl môžeme mať bohatý, mať na ňom rôzne typy jedál, ale nepreháňať to. Jesť primerané množstvá, prijímať každý deň zeleninu a ovocie a nezabúdať sa hýbať,“ priblížila.
5. Prečo to nepreháňať s alkoholom
Ak je v žalúdku plno mastného jedla trvá podľa Penesovej niekoľko hodín, kým sa jedlo dostane ďalej v tráviacom trakte a vstrebe sa. V kombinácii s alkoholom je to pre organizmus ešte náročnejšie. Čím mastnejšie jedlo telo prijme, tým viac potrebuje vyprázdniť žlče zo žlčníka, aby sa strava natrávila, a zaťažená je nárazovo aj pečeň. „Popíjanie alkoholu môže spôsobiť až podráždenie a zápal žalúdka. Videla som prípady, kedy to spôsobilo až krvácanie zo žalúdka. Nie je to nezanedbateľné, obzvlášť, ak je to niekto, kto je chronický konzument alkoholu, a niekto, u koho je to nárazové pitie,“ podotkla.
6. Čomu sa vyhnúť, ak sa prejeme
I keď so sviatkami prichádza množstvo výhovoriek, prejedeniu sa mnohí nevyhnú a zostane im ťažko. Najhoršie, čo môžeme po jedle podľa obezitologičky urobiť, je ostať sedieť alebo ležať na gauči a nehýbať sa. Naopak, pohybom sa pohnú črevá, a preto odporúča ísť sa po hodovaní aspoň na polhodinu prejsť.
Ako „osvedčený liek“ na trávenie sa zvykne v niektorých rodinách vypiť štamperlík domácej pálenky, čo by však podľa Penesovej neodporučila ani ona, ani žiaden gastroenterológ. Medzi ďalšie osvedčené recepty patrí vypiť kolový nápoj alebo sa napiť bublinkovej minerálky. „Je pravdou, že bublinkové nápoje môže napomáhať mechanicky tráviť, pretože, keď sa človeku odgrgne, strava sa v tele pohne.
Viem, že niektorí ľudia si dávajú trocha koly, ale ja hovorím, že radšej sa neprejesť,“ povedala. Extrémom podľa nej je, ak sa človek preje, a aby mohol pokračovať, dá si tabletku. „Niektorí idú do takých extrémov, že sa najedia do popuku, a aby mohli pokračovať, tak si dajú pankreolan. To mi príde už úplne scestné, pretože to sú tráviace enzýmy určené pre tých čo majú chronický problém s trávením, napríklad ochorenia pankreasu,“ zdôraznila.
7. Pôst na Štedrý deň
V mnohých rodinách je na Štedrý deň zaužívaný zvyk pôstu, ktorý pramení z kresťanských zvykov, a ľudia sa najedia až na večeru. Penesová hovorí, že pôst telu nezaškodí. Je teda pôst pre telo dobrý? „Áno, a nielen na Štedrý deň, nezaškodí postiť sa na pravidelnej báze,“ uviedla lekárka.
8. Vianoce obéznych ľudí
Lekárka hovorí, že počas Vianoc si musia jednoznačne dávať pozor na to, ako sa stravujú aj obézni ľudia. „Nie je to tak, že môžu diétu vynechať. Pacientov sa snažíme učiť, že sa majú snažiť dodržiavať zdravú životosprávu na princípe 80:20. To znamená, že ju na 80 percent dodržiavajú a na 20 percent si dajú niečo nezdravé, ale „chutné“, napríklad koláč, vysmážanú rybu ale normálnu porciu. Musia si to predstaviť tak, že normálna porcia je to, čo by dostali v školskej jedálni na druhom stupni základnej školy. Neprehnať to,“ priblížila s tým, že na mysli treba mať aj kalórie v alkohole.
9. Podporte človeka, ktorý odmietne alkohol a dupľu
Penesová vraví, že podporiť v neprejedaní sa treba tých, ktorí sa snažia schudnúť alebo si alkohol či dupľu jedla neprajú. „Ak mám rada svojich blízkych, nebudem ich naschvál nútiť a citovo vydierať. Ďalšia vec je netolerancia, keď niekto povie „nepijem“, „toto nejem“. Pozerajú sa na vás ako na čudáka. Mali by sme sa naučiť tolerovať iných,“ povedala. Vhodnejšie podľa nej je druhého podporiť. „Ak niekto bojuje so závislosťou, tak mu nebudem podrývať autoritu a jeho chabučkú snahu, ale naopak, ho podporím. Lepšie je sa spýtať: „čo ti uvarím, čo by si si dal?“ pokračovala.
10. Spýtať sa seba: „čo môžem dnes urobiť pre svoje zdravie“
Pre zdravie treba podľa lekárky robiť niečo každý deň, predsavzatia v štýle „od nového roka začnem cvičiť/chudnúť“ nemajú zmysel. Treba sa spýtať samého seba, koľko som denne ochotný pre zdravie urobiť a myslieť na to aj cez sviatky. „Nečakať do nového roku. Z takého fatalistického pohľadu, nevieme či sa zajtra vôbec zobudíme. Môžeme ovplyvniť jedine prítomnú chvíľu a tento daný deň. Nič viac,“ dodala.
11. Ako nebyť v kruhu rodiny osamelý
Osamelosť počas Vianoc, ktorú mnohí pociťujú, aj keď sú obklopení členmi rodiny, môže podľa psychológa Križa nastať vtedy, ak sa sústredíme na ideál a nie na to, aby sme prežívali prítomnosť. Nastáva napríklad aj v situáciách, ak očakávame od druhých, že za to, čo pre nich robíme, by nám mali prejaviť vďačnosť.
„Vďačnosť, ktorú chceme niekedy cez Vianoce od detí, je znásilňovanie situácie, aby bola dobrá atmosféra. Deti sa potom cítia osamelo, lebo majú pocit, že sú len nástrojom na to, aby niečo nejako vyzeralo a vytvorilo šťastnú rodinu. Vieme, že to tak nefunguje a deti nie sú schopné to hrať. Samota pramení z toho, že dieťa túži, aby sa mama vykašľala na dokonalé koláče a radšej si spolu užijú celé to pečenie aj za cenu, že koláčiky nebudú vyzerať dobre. Mnoho rodičov deti nepustí k pečeniu, aby koláče neboli škaredé, no je oveľa krajšie zažiť s dieťaťom, že sa koláče pokašľali,“ vysvetlil.
Čítajte viac Ak je v rodine hnev, nemôže sa stať nič lepšie, ako sa na Vianoce dobre pohádať, hovorí psychológ
12. Ako neskĺznuť do úzkosti
Križo hovorí, že v praxi eviduje viac klientov, ktorí prichádzajú počas sviatkov s témou osamelosti. To, že majú možnosť sa s niekým o tom porozprávať, je podľa neho pre nich cenné, a poteší ich, keď aj psychológovia ukážu ľudskosť. „Za seba poviem, že cez víkend budem piecť so synovcami a neterami pre klientov, o ktorých viem, že budú cez Vianoce sami. Namiesto obchodov si 23. decembra nájdem čas na to, aby som ich navštívil a priniesol im tie koláčiky. Užijem si pečenie s deťmi, oni budú mať z toho zážitok a radosť, že sme niekomu na Vianoce urobili radosť,“ priblížil.
13. Ako sa naladiť, aby sviatky neboli sklamaním
Stratégií, ako dosiahnuť cez sviatky dobrú atmosféru je podľa Križa nekonečne veľa. Treba si však ujasniť, či bude jedinou stratégiou to, že bude na stole 15 druhov zákuskov a dokonale vyzdobený a poupratovaný dom. Sklamanie podľa neho nastáva v prípadoch, ak sa ľudia zaoberajú napríklad tým, koľko energie venovali prípravám a nik im za to nepoďakuje, hoci po vďačnosti túžia.
„Moja kolegyňa 20 rokov pripravovala každý rok na Mikuláša červenú výzdobu a na Vianoce zelenú. Minulý rok sa rozhodla, že celé sviatky budú už len v zelenej výzdobe. Zistila, že čas a kapacitu, ktoré venovala dvojitému zdobeniu, má teraz na to, aby mohla byť viac v pohode. Vníma, že je teraz menej sklamaná, lebo ani deti si nevšimli, že nemajú dvojitú výzdobu,“ uviedol.
14. Ako nemať z Vianoc len ilúziu
Podľa psychológa sa v posledných desaťročiach zabúda na skutočné posolstvo Vianoc, ktoré sú oveľa viac o autentickosti ako o ideáli. Prispieva k tomu aj marketing okolo sviatkov, ktorý nám vytvára predstavu, ako majú vyzerať. Dôležité však je si ujasniť, aké sviatky skutočne chceme mať.
„Nie je to vrchol, kam máme smerovať, ale cesta, na ktorej sa aj zašpiníme. Je hrozné, ak človek celý rok žije inak a na Vianoce sa pretvaruje. Pre rodiny je viac uzdravujúce, ak by sa členovia zastavili a viac prežívali to, čo je celý rok pod kobercom,“ priblížil.
15. Vianočná hádka nemusí byť zlá
I keď sa hovorí, že Vianoce sú sviatky pokoja a radosti, podľa psychológa je potláčaný konflikt horší, ako byť k sebe úprimný. Spúšťačom hádok býva zvyčajne podľa Križa to, že ľudia sa naučili nehovoriť si, čo v skutočnosti prežívajú. „Poviem to pejoratívne, ale ak je v rodine dlhodobo nevypovedaný hnev, nemôže sa stať nič lepšie ako sa na Vianoce dobre pohádať. Znie to, akoby som šiel proti posolstvu Vianoc, no všetci poznáme, že konflikty nie sú až také zlé. I keď to môže spočiatku bolieť, neskôr uvidíme, že priniesli uvoľnenie, môžeme viac dýchať, menej byť voči sebe falošní,“ podotkol.
16. Stanoviť si hranice
V predvianočnej výzve, v rámci ktorej Pravda vyzvala čitateľov, aby napísali svoju otázku pre psychológa, sa podelila o svoj príbeh päťdesiatnička. Pýtala sa, ak prežiť dva týždne sviatkov s rodičmi, ktorí k nej prídu na návštevu a podsúvajú jej konšpiračné teórie, i keď sa o nich nechce rozprávať. Križo vysvetlil, že aj v týchto prípadoch je dobré komunikovať autenticky.
„Povedať si, veľmi by som vás chcela viac počuť a mala by som aj chuť s vami tráviť čas, ale v situácii, keď začneme hovoriť o týchto témach, strácam s vami kontakt. Ponúknuť im porozumenie, že o konšpiráciách hovoria zrejme preto, že sú nahnevaní, možno majú menej peňazí. Ľudia za tým, prečo hovoria o konšpiráciách cez Vianoce, vždy niečo majú. Neodkladal by som to bokom. Povedal by som si, že niečo na tom, prečo to prinášajú, je pre nich dôležité. Nevenovať sa obsahu, nerozvíjať tému či covid bol, alebo nie, ale pomenovať, že cítia nespravodlivosť, priblížil.
Dôležité je preto dať najavo porozumenie aj bez toho, aby sme konšpirácie schvaľovali. „Keď im neviem dať porozumenie, nechať ich nahliadnuť na to, čo sa deje so mnou v týchto situáciách. Dať im hranicu – ak sa dnes rozhodnete, že budete hovoriť o konšpiráciách, tak si vyberáte, že ten čas nebudete so mnou tráviť. Lepšie je si stanoviť bariéry kým sme pokojní, ako keď sme už nahnevaní,“ dodal.
17. Ako ťažiť z Vianoc po celý rok
Ak majú byť Vianoce skutočné, podľa Križa by mali odrážať realitu. „Ak nám rozohrejú niečo v srdci, malo by to byť trvalo udržateľné. Nemá to byť o tom, že v jeden deň pôjdeme na návštevu domova dôchodcov a potom viac nie. Má to byť niečo, čím žijeme celoročne. Inak je to potom falošné, pretože ukazujeme deťom len to, ako sa veci patrí robiť, ale nehovoríme o tom, že ak sú dobré, máme tým žiť stále,“ dodal.
18. Ako dať najavo skutočný záujem
Otázku na psychológa Pravde zaslala aj čitateľka, ktorej sa každé Vianoce opakuje v rodine rovnaký scenár. Svojich rodičov po sedemdesiatke musí pravidelne presviedčať, aby Štedrý večer prežili spoločne. Každoročne vždy najskôr odmietajú a prehovoriť sa nechajú až tesne pred 24. decembrom, čo je pre ňu vyčerpávajúce.
Riešením je podľa Križa vnímať potreby druhých. „Potreba rodičov je v tomto prípade iná ako dcérina, ktorá chce mať pocit rodinného kruhu. To, čo prežívajú starkí je zrejme smútok, strata pocitu bezpečia, pretože cítia, že už nie sú takí samostatní a cítia ohrozenie z toho, čo sa im môže stať,“ vysvetlil. Treba si podľa neho ujasniť či je prioritou, aby sa porozumeniu dostalo každému, alebo ide len o vytvorenie akéhosi obrazu dokonalosti.
„To, čo pre nich môže znamenať „spolu“, je, že jedna strana počuje potreby druhej a rešpektuje, že chcú byť na Vianoce sami. Namiesto procesu chystania to môže byť o tom, že ich dcéra navštívi po večeri u nich doma na 20 minút. Pre starých rodičov to bude oveľa užitočnejšie, ak dostanú podporu, ktorú potrebujú. Spoločné Vianoce a ruch zrejme nie sú už ich aktuálna potreba. Niekedy môžu byť Vianoce aj o smútku, nemusia byť vždy len šťastné. Radosť príde niekedy až keď vidíme, že mi rozumejú, že sa cítim zle a starnem,“ podotkol.
19. Hovoriť otvorene
O svoju vianočnú otázku sa podelila s Pravdou aj čitateľka, ktorú trápilo, že svokrovci nerešpektujú, že so štvormesačným bábätkom je pre ňu komplikované cez Vianoce cestovať a prijala by, ak by na návštevu prišli oni. „Prespať sa u nich nedá a to by sme ani neskúšali nakoľko synček má problém s nočným spánkom. Chcú, aby sme prišli na otočku kvôli starej mame, ktorá je síce mobilná aj keď potrebuje pomoc, ale ona sa bojí cesty autom a nechce ísť do Bratislavy,“ priblížila svoj príbeh.
Križo radí, že skôr ako ísť v tomto prípade do konfliktu, je dobré pomenovať, kto v tejto situácii čo potrebuje a prečo. „Ak ide o potrebu, že sa cítia lepšie doma, tak sa dá spýtať, čo by im pomohlo, aby sa u cítili u rodičov bábätka viac doma. Ak je problém doprava, tak vyriešiť otázku, v čom by im mohli pomôcť, či po nich prísť. Najhoršie v tej situácii je, keď niekto ustúpi od svojich požiadaviek a nebude sa dobre cítiť počas Vianoc ani jedna, ani druhá strana. Ak sú rodičia presvedčení, že pre nich nie je možnosť ustúpiť, tak je potom lepšie porozumieť tým starým rodičom a skúšať hľadať, ako im ukážu rešpekt a to, že na nich záleží,“ uviedol.