Pravda sa pýtala na výzvy v roku 2025 priamo ministerstva životného prostredia, ktoré však na naše otázky neodpovedalo ani po viacnásobnej snahe. Rovnako na naše dopytovanie nereagoval ani šéf rezortu Tomáš Taraba (nom. SNS).
Odborníci na životné prostredie Erik Baláž a Michal Kiča (Demokrati) sa zhodujú, že jednou z kľúčových výziev envirorezortu v roku 2025 bude napĺňanie míľnikov v súvislosti s čerpaním európskym peňazí. Ministerstvo môže podľa nich čeliť dôsledku prepúšťania odborníkov a súdnym sporom.
Čítajte viac Zbaví sa Bratislava toxickej skládky? Taraba prišiel s novým riešením. Opozícia: Bude to násobne drahšie, chýbajú kľúčové odpovede
Aké sú hlavné výzvy roku 2025 podľa odborníkov?
Baláž: Straty ohrozujú chod inštitúcií
Ochranár Erik Baláž hovorí, že problémov je v rezorte príliš veľa, vybral tri najdôležitejšie. Za prvý označil dôsledky čistiek, kvôli ktorým rezort prišiel o obrovské množstvo odborníkov. Straty teraz ohrozujú chod mnohých inštitúcií. „V atmosfére vzájomnej nedôvery bude veľmi ťažké získať kvalitných ľudí späť. Pokiaľ sa im to nepodarí, dá sa očakávať množstvo problémov,“ uviedol pre Pravdu Baláž.
Za druhú výzvu envirorezortu Baláž označil napĺňanie míľnikov. Medzníky z plánu obnovy treba totiž napĺňať, aby k nám financie z EÚ naďalej prúdili a mohli sa z nich financovať ďalšie dôležité záväzky Slovenska. „Plnenie míľnikov môže byť ohrozené kvôli slabému výkonu úradníkov, ale aj zmenou smerovania rezortu, ktoré je často v rozpore s míľnikmi,“ myslí si ochranár.
Treťou výzvou budúceho roka sú podľa Baláža rôzne spory ministerstva s Európskou komisiou, ktoré môžu viesť k prehratým súdom a následným sankciám. „Príkladom je porušovanie ochrany hlucháňa hôrneho, kde Slovensko už jeden spor prehralo, no napriek tomu pokračuje v ničení biotopov tohto druhu,“ dodal.
Kiča: Nad prírodou človek ešte nikdy nevyhral
Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) hovorí, že najväčšou výzvou Tarabovho ministerstva je uvedomenie si, že hlavnou úlohou je prírodu chrániť a nie ju vykorisťovať. „Som ale skeptický, že k takémuto precitnutiu by došlo,“ podotkol.
Životné prostredie na Slovensku čaká podľa Kiču „najkritickejší rok“. Naplno sa podľa neho prejavia dôsledky legislatívnych zmien v zákona o ochrane prírody a posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
„Vytesňovanie odbornej verejnosti z konaní, systematické oslabovanie kapacít štátnych ochranárov cez rozsiahle prepúšťania a prodevelopersky nastavená legislatíva predstavujú smrtiaci koktail. Všetky poistky pred nekontrolovanou výstavbou a ťažbou vláda skrátka vypla. Porušovanie aj tak oslabených zákonov nebude mať kvôli paralýze dobrovoľných strážcov prírody kto kontrolovať. V prírode uvidíme rozsiahlu ťažbu, stretneme v nej viac ťažkých mechanizmov a áut,“ domnieva sa Kiča.
Veľké otázniky podľa bývalého štátneho tajomníka visia aj nad plánom obnovy a schopnosťou reálne, nielen deklaratívne, čerpať peniaze z Bruselu, v čom sa zhoduje s Balážom. Kiča kritizuje Tarabu, že nezvláda plán obnovy a účet, ktorý nám vystaví Európska komisia bude v čase konsolidácie veľmi bolestivý.
„Zároveň sa však jedná o veľkú výzvu pre silnejšie zomknutie aktívnej verejnosti, a to po vzore kultúrnej obce. Bude to náročné, ale tento zápas sa dá vyhrať. Nad prírodou totiž človek ešte nikdy nevyhral,“ dodal.