Spomenuli ste konsolidáciu, to je pri Smere asi najväčšia neznáma. Naopak pri PS je to vstup Ivana Korčoka do strany. Aký vplyv predpokladáte, že to môže mať na PS? Môže prilákať umiernenejších voličov?
Treba si vždy pripomenúť, že Ivan Korčok je politik, človek, ktorý ešte v relatívne nedávnej dobe získal 1,2 milióna hlasov v prezidentských voľbách a zviedol vyrovnaný súboj s najpopulárnejším politikom na Slovensku Petrom Pellegrinim. Je to človek s vysokým politickým kapitálom, a očakávania, že jeho vstup do straníckej politiky musí mať nejaký efekt sú na mieste. Zároveň treba povedať, že ľudia, ktorí Korčoka v prezidentských voľbách podporili, sú z veľkej časti aj voličmi PS, prípadne strán, ktoré sú postojovo a názorovo blízke. Masívny prílev státisícov voličov teda prebehnúť ani nemôže. Zatiaľ sú nejaké indikácie, že jeho vstup do strany neprinesie skok piatich percent, nemá ani odkiaľ. Nečakám to a nenaznačujú to zatiaľ ani prieskumy. No zároveň platí, že Ivan Korčok ako osoba predstavuje pre PS skutočne veľký potenciál na to, aby strane pomohol dlhodobo získať nových voličov. Pokojne umiernených a možno viac stredových voličov. Korčok si aj vďaka prezidentskej kampani dokázal vybudovať takmer absolútnu poznateľnosť, vysokú dôveru, ktorú si drží dodnes. V tomto ohľade je to určite významná osobnosť, ktorá PS posilnila. Avšak nie je na mieste čakať, že to bude mať okamžitý efekt na rast voličských preferencií. Z môjho pohľadu akvizícia Ivana Korčoka z krátkodobého hľadiska mala skôr retenčný než akvizičný efekt – pomohla a pomáha skôr udržiavať si súčasný elektorát, ktorý je väčší než bol vo voľbách 2023 a ktorý je heterogénnejší a možno aj viac stredový a práve vstup Korčoka môže voličov utvrdiť v tom, že ich hlasy sú dané tej správnej strane. Myslím si, že z pohľadu PS to určite bude dlhodobo veľký prínos. Krátkodobo je efekt taký, že zabránil odchodu časti voličov, ktorí by možno Korčoka nasledovali do inej strany.
Pán Korčok v prezidentskej kampani hovoril, že chce oslovovať aj voličov koalície. Vy ste hovorili teda, že PS malo spomedzi koaličných strán najväčší prienik s Hlasom a teraz voliči Hlasu, ktorí inklinovali k PS, odišli. Mohol by nejakým spôsobom prilákať voličov Hlasu? Pri Smere a SNS nepredpokladám, že by mal nejaký výtlak.
Názorová a hodnotová priepasť medzi týmito skupinami strán a ich elektorátu je veľká. Zároveň prerod napríklad od Smeru k PS alebo naopak, je často buď vplyvom zásadnej udalosti, často aj osobnej, alebo je to prerod veľmi pomalý a postupný. Smerujem k tomu, že časť voličov Hlasu, ktorá nie je spokojná so súčasnou politikou vlády sa stala nevoličmi. Z „nevoličstva“ sú znova dve cesty – buď sa vrátim, pretože ma tá strana znova z nejakého dôvodu mobilizuje, alebo je to medzikrok k tomu, že začnem byť otvorený kampani, názorom a komunikácií aj strany, ku ktorej by som asi pravdepodobne okamžite nepreskočil. Z dlhodobého hľadiska je ambícia oslovovať aj voličov vládnej koalície na mieste. Povedal by som, že ide skôr o voličov, ktorí dnes už možno úplne vášnivo nepodporujú vládnu koalíciu. Máme tu aj voličov, ktorí dnes deklarujú, že by voliť nešli, čo je náznak nespokojnosti a voličov, ktorí dlhodobo nevolia, čo je vždy skupina, ktorú je ťažko mobilizovať, no v niekoľkých posledných voľbách sme videli veľmi úspešnú mobilizáciu.
Pri opozícii sa aktuálne opäť hovorí o spájaní. Bola to veľká téma aj pred voľbami 2023, no nepodarilo sa to a mnohí kritizovali efekt „druhej SDKÚ“. Aké spájanie by podľa vás dávalo preferenčne zmysel? PS z toho zrejme môžeme vynechať, pokiaľ by nešlo o široký blok strán.
Spájanie môže priniesť dobrý výsledok, videli sme to nakoniec v týchto posledných voľbách. Či už to bola SNS, alebo vtedy ešte OĽaNO, spojenie im pomohlo dosiahnuť métu, ktorú by pravdepodobne sami nedosiahli. V prípade SNS som si takmer istý, pretože to prekročili veľmi tesne a videli, kto primárne získal preferenčné hlasy. Nevýhodou spájania je povolebná spolupráca. Takýto spojený subjekt preberá na seba všetky kauzy, neúspechy, krivdy, útoky na kohokoľvek z koaličnej kandidátky. Stáva sa ľahším terčom aj pre konkurenčné strany a pre antikampaň. Spojenie kritickej masy strán, ktoré by ašpirovali na víťazstvo vo voľbách, čo sa nakoniec stalo v parlamentných voľbách v Českej republike, dáva zmysel, pretože zvíťaziť vo voľbách je psychologická výhoda a je aj možnosťou na to, aby neprepadli hlasy menších subjektov, ktoré by v takomto bloku boli. To je v podstate príbeh SDKÚ, čiže je to jedna z ciest a je možné, že súčasné opozičné strany takto budú postupovať. V tomto prípade by sa spájanie nemohlo vyhnúť ani PS, ak by toto bolo ambíciou. Ak by bolo cieľom zabrániť prepadu strán, ktoré sa pohybujú pod alebo okolo hranice zvoliteľnosti, v tej chvíli sa vedia spojiť tri alebo štyri politické strany, ktoré by možno vstup do parlamentu samostatne riskovali. Otázne je, ako koherentná bude ich spolupráca, ako by zvládli spoločnú kampaň a ako by prebehlo spájanie. V posledných parlamentných voľbách sme videli dva príbehy: SNS, Národnú koalíciu a ďalších partnerov a potom snahy o spájanie na strane Demokratov a ďalších.
Z mimoparlamentných strán sme nespomenuli Borisa Kollára a Sme rodinu. Aj on sa tiež teraz snaží o návrat. Je ešte možný?
Je to zaujímavý fenomén. Dokonca je v niektorých prieskumoch už nad troma percentami a snáď atakuje aj štyri percentá. Trend rastu je tam vidieť od polovice alebo od konca leta tohto roka. Príčiny sa dajú relatívne jasne identifikovať. Boris Kollár začal znova politicky komunikovať a zdá sa, že má stále dôveru časti voličov, ktorí sa k nemu vrátili. Hnutie Sme rodina je značkou, ktorá zrejme dokáže aj naďalej oslovovať voličov. Návrat do troch – štyroch percent sa dá. Dve až tri percentá je taký základ, jadro, ktoré si tie strany držia, ak sa nič nestane. Omnoho ťažšie je dostať sa z tých štyroch percent k šiestim alebo siedmim. To isté platí aj pre SNS, samozrejme.
Predčasné voľby budú, len ak to bude chcieť Fico
Tento rok sa toho odohralo politicky veľa, no najvýraznejšou bol atentát. Mnohí čakali, že to zmení politickú kultúru a odrazilo sa to aj na preferenciách. Ale vidíme, že časom to nejako opadlo, preferencie sa ustálili, no nálady v spoločnosti sa paradoxne vyostrili ešte viac. Čo atentát zmenil?
Ja som krátko po atentáte povedal, že očakávam, že sa politický život relatívne rýchlo vráti do starých koľají. Nakoniec sa to naplnilo. Preferencie, podpora strán aj politická komunikácia sa myslím si viac-menej skutočne vrátili do starých koľají. Ak mám byť pesimista, tak by som povedal, že ten atentát, akokoľvek bol hrozný, bol premárnenou príležitosťou práve na to, po čom volali mnohí. Mimochodom z oboch strán politického spektra. Volali po zmierení, upokojení vášní a podobne. Žiaľ, nebadať to. Takáto udalosť môže často viesť k ešte väčšej radikalizácii spoločnosti alebo politiky. Mám pocit, že napriek významnosti ä udalosti, vlastne zapadla medzi mnohé ďalšie a zvýraznila niektoré aspekty politiky – stala sa silným komunikačným prvkom pre stranu Smer a Roberta Fica. Pred pár dňami atentát spomenul v súvislosti s rokovaniami s Lekárskym odborovým združením. Takže atentát je významná udalosť, ku ktorej sa budú politici pravidelne vracať, no nejaký zásadný vplyv na vývoj slovenskej politiky nemal.
Čo sa týka nespokojnej skupinky v Hlase, sú to síce len štyria poslanci, ale je ich výrazne počuť. Snažia sa nejakým spôsobom otvoriť tému, že politici by mali byť zástupcami ľudu a komunikovať slušnejšie. Koniec koncov, pán Migaľ to povedal pri uznesení, ktoré zatiaľ kvôli nezhodám neprešlo. Koalícia v ňom chcela odsúdiť údajné vulgarizmy na opozičných protestoch, čo chcel Migaľ doplniť tak, aby sa to týkalo všetkých. Odsúdil aj vulgarizmy, ktoré kričal Ľuboš Blaha na protestoch, poslanci by mali podľa neho ísť príkladom. Mohol by toto byť nejaký začiatok novej vlny politikov? Môžeme sa ešte dostať ku kultivovanejšiemu prejavu?
Určite. Prejav Samuela Migaľa, respektíve to, čo momentálne prezentuje aj v súvislosti s upokojovaním spoločnosti, pripomína komunikáciu Petra Pellegriniho, ktorý sa vyjadruje podobne a normatívne to hodnotíme ako pozitívne. Hodnota slušnosti a umiernenejšieho vyjadrovania v politike je univerzálne správna a malo by to tak byť, takže aj takéto snahy sú sympatické. Realita ukáže, či je to osamotený hlas. Predsa len Pellegrini je politik s omnoho väčším vplyvom a dnes je v najvyššej ústavnej funkcii a je otázne, akým spôsobom to dokáže formovať politickú scénu a úroveň politické kultúry. Žiaľ, myslím si, že nie až tak, ako by sme očakávali. Takže vplyv komunikácie poslancov okolo Migaľa by som asi tiež nepreceňoval, aj keď myslím si, že je treba oceniť každú snahu o upokojenie a zlepšenie politického dialógu a kultúry.
Koaliční politici dnes, otvoril to Fico, často operujú s pojmom predčasné voľby. Na ich schválenie potrebujeme 90 hlasov. Je naozaj veľmi nereálne, aby sa tie predčasné voľby v najbližšom čase udiali. Hypoteticky, pre ktoré strany by to teraz v tomto období dobré a pre ktoré naopak nie?
Predčasné voľby budú, ak to bude chcieť Robert Fico a ak sa tak rozhodne vládna koalícia. Majú to v rukách. Ak by teda boli, kvôli lehotám by neboli hneď. Takže vychádzať z dnešných preferencií nie je úplne korektné, pretože samotný efekt predčasných volieb, a toho, že sa vláda dobrovoľne vzdala vládnutia, je silný a videli sme to pri každých predčasných voľbách v histórii Slovenskej republiky. Nasledovala by kampaň, počas ktorej sa v posedných týždňoch a dňoch dejú veľké transfery voličov. Je ťažké povedať, či by pokračovali trendy, ktoré sú nastolené dnes. Ale ak mám odpovedať konkrétnejšie, tak PS rastie a zdá sa, že sa ustaľuje na čele rebríčka, pre nich by to zlé nebolo. Dá sa očakávať, že by mali lepší volebný výsledok než v ostatných parlamentných voľbách, ale individuálny výsledok strany je často len jedna časť skladačky. Otázna je účasť a úspech ostatných strán. Niekedy naozaj charakter vlády a to, kto je schopný vládnuť, stojí na tom, či sa o stovky alebo tisíce hlasov nejaká strana do parlamentu dostane alebo nie, od čoho závisí aj skladanie rôznych koaličných vlád. Aj súčasná vláda vládne s krehkou väčšinou.
Čítajte viac Pellegrini čaká od Fica vysvetlenie cesty k Putinovi. Diplomat Demeš: Prezident by mal teraz oznámiť, kedy pôjde do Kyjeva
Neodrádza voličov, keď sa hovorí o predčasných voľbách? Keď o tom hovoria koaličné strany? Lebo im dali dôveru, vyskladali koalíciu a po roku začnú hovoriť o predčasných voľbách.
Určite, no nie je to tak, že sa raz alebo dvakrát spomenú predčasné voľby a zrazu nastane úbytok dvoch percentuálnych bodov voličov. Nie je to dobrý signál pre voličov, možno to narúša aj ich očakávania, najmä voliči Smeru a koaličných strán čakali, že príde profesionálna, stabilná vláda, ktorá sa nebude hádať, nebude mať roztržky. Sú to negatívne faktory. Osobne si myslím, že ten diskurz o predčasných voľbách, najmä zo strany vládnej koalície, je stále tak slabý a tak marginálny, že to nemôže mať momentálne vplyv na postoj a nálady ich voličov.
Máte nejaký odhad na budúci rok, ako sa bude situácia vyvíjať? Kto prekvapí, kto nie?
Nemám odhad, ani ho nechcem úplne komunikovať, ale trendy, ktoré sú rozbehnuté a sú jasné. Progresívne Slovensko môže pri svojom kontinuálnom raste naraziť na strop svojho potenciálu, ktorý je zhruba na úrovni strany Smer. Myslím široký potenciál, to znamená väčší objem voličov, ktorí zvažujú ich voľbu, prípadne ich neodmietajú. Nedá sa rásť donekonečna, každá strana urobí zákonite nejakú chybu v komunikácii, príde nejaká kauza, čokoľvek. No PS má dnes rastovú krivku rozbehnutú dlhodobo najlepšie. V prípade Smeru je to vždy veľmi nejasné, rozhodujúcim faktorom bude, či sa konsolidačný balíček na životnej úrovni nejakej časti obyvateľstva prejaví, alebo nie, a to môže byť oboma smermi. Môže sa prejaviť a strany vládnej koalície to nebudú schopné dostatočne obhájiť, čo na ne bude mať negatívny vplyv. Prípadne sa nemusí prejaviť, alebo sa nemusí prejaviť v častiach, ktoré tvoria základ ich elektorátov – v prípade strany Smer sú to často starší voliči v dôchodkovom veku a voliči s nižším príjmom. Čiže ak sa týmto skupinám nebude žiť horšie, tak vládna koalícia to môže otočiť a komunikačne využiť na to, aby poukázala, že opozícia strašila pred obrovskými dopadmi konsolidácie, ktoré neprišli, čo im môže pozíciu vylepšiť alebo zastabilizovať. Tak či onak, konsolidácia bude určite obrovským faktorom vo vývoji politických preferencií, pretože vieme, že ľudia často volia aj na základe toho, ako dobre sa im žije.