V rozhovore hovorí:
- ako ju vnímali spolužiaci,
- v čom ju inšpirovala India,
- ako funguje jej technológia na čistenie vody,
- kde na Slovensku by dokázala pomôcť,
- s akými problémami sa ako žena-imigrantka stretáva,
- či sa plánuje na Slovensko vrátiť a aké má plány,
- čo by odkázala mladým ľuďom na Slovensku.
Viem o vás, že ste vyrastali v Pezinku. Aké ste mali detstvo?
Vyrastala som v Grinave, to je časť Pezinka, s dvoma staršími súrodencami. Vychovala ma mama, ktorá je učiteľka. Moje detstvo bolo rôznorodé. Chodili sme na výlety po Slovensku, zaujímali ma knihy, chodila som na husle… skrátka také bežné detstvo. Mali sme síce menej materiálnych vecí, ale zážitky som mala kreatívnejšie.
Vaša mamina mi prezradila pred rozhovorom, že ako dieťa ste sa rada obklopovala encyklopédiami. Kedy sa to vo vás zlomilo a našli ste vášeň pre vedu?
Myslím, že to bolo vo veku, keď som mala zhruba deväť-desať rokov a začala som čítať knihy od Stephena Hawkinga z oblasti kozmológie o vesmíre. Vtedy ma začali zaujímať vedy, ktoré sme ani nevedeli pochopiť ako ľudia v tom čase. Chcela som vedieť viac.
Ako vnímali vaši spolužiaci, že sme mali takéto nie celkom všedné záľuby?
Viac som si rozumela s učiteľkami v škole, bolo ťažšie si rozumieť s mojimi spolužiakmi, ale vždy som sa snažila. Ale bolo iste cítiť, že som viac chodievala za učiteľkami, aby som sa ich po skončení vyučovacej hodiny pýtala otázky. Bolo to troška ťažšie byť iný, cítila som to od začiatku, no boli aj spolužiaci, ktorým sa to páčilo a vedela som sa s nimi porozprávať.
Cítili ste sa preto medzi spolužiakmi niekedy aj osamelo?
Občas áno, určite.
Učitelia vám vedeli zodpovedať na všetky otázky?
Vedeli. Niekedy im to už až tak liezlo na nervy, ale odpovedať mi vedeli. Najmä učiteľky fyziky a chémie sa vždy so mnou radi porozprávali. Zapájala som sa do rôznych olympiád. Vtedy som sa vedela plne venovať tomu, čo som chcela, a mohla som robiť viac než sme sa museli učiť do školy.
Keď ste mali 14 rokov, to ste boli zrejme ešte na základnej škole, založili ste firmu. Skúste mi vysvetliť, ako napadne študentke základnej školy, aby sa zaoberala čistením vody?
V čase, keď som mala 14 rokov a navštevovala osemročné gymnázium, začala som sa venovať svojmu výskumu a na základe neho som založila firmu. V tom období sme s mamou precestovali Indiu. Mesiac sme cestovali vlakmi a autobusmi po krajine. Videla som znečistenie riek a ľudí, ktorí tú vodu používali na umývanie sa a chorľaveli z nej. Rozhodla som sa s tým niečo spraviť, chcela som tú vodu vyčistiť. Prišla som na Slovensko a začala spolupracovať so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, ktorá robila v tom čase výskum v kvantovej chémii a čistení vody. Vtedy som začala robiť na svojom prvom výskume.
Predstavujem si to celkom zjednodušene, že ste sedeli nad mikroskopom, no zrejme to tak celkom nefunguje v praxi. Ako vyzerali počiatky vášho výskumu?
Na univerzite, kde sa skúmala kvantová chémia, používali softvér, počítačový program na to, aby modelovali nové molekuly. Začala som sa tým vtedy zaoberať, že môžeme použiť softvér, aby sme objavili nové látky. Tie objavíme počítačovo a potom ich vieme vyrobiť v reálnom svete.
Keď sa povie objavenie molekuly, znie to veľmi abstraktne, človek si to ani nevie hneď predstaviť. Ako to vyzeralo?
Tú som objavila, keď som mala 17 rokov a bola som na strednej škole v Anglicku. Kým som sa dostala do toho bodu, trvalo to niekoľko rokov. Musela som sa naučiť, ako ten softvér používať a aké rôzne vlastnosti majú tie molekuly, ktoré sa používajú na čistenie vôd. Vtedy som sa zamerala na molekuly fotokatalyzátorov. Fotokatalyzátory sú molekuly, ktoré keď absorbujú žiarenie dokážu vyčistiť vodu od baktérií aj rôznych chemických znečistení. Chcela som objaviť novú molekulu, ktorá dokáže vyčistiť vodu, keď absorbuje žiarenie zo slnka, aby sme mohli vyčistiť vodu aj pre ľudí, ktorí nemajú prístup k elektrine alebo pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť drahšie riešenia, ktoré sú zamerané na čistenie vody s UV žiarením s rôznymi extra UV reaktormi.
Spočíva to riešenie „len“ z počítačov alebo využívate pritom konkrétny stroj?
Dovtedy to bola počítačová záležitosť, keď som mala 17 rokov, teraz už v mojej firme máme naozajstné prášky a materiály, ktoré objavujeme a z počítača ich prenesieme do reálneho sveta.
Hovorili ste o čistení vody, akých baktérií ju dokážete zbaviť?
Aktuálne máme osem patentov. Každá z látok dokáže vyčistiť rôzne iné baktérie alebo chemické látky. Vodu vieme zbaviť baktérie ecoli, salmonely alebo aj takzvaného DDT (dichlordifenyltrichlorethan, pozn. red.), ktoré je známym prostriedkom na hmyz, ktorý sa používal v 70. rokoch a ešte stále je v obehu a ešte stále spôsobuje rakovinu. Vieme odstraňovať aj chemické látky, ktoré sa volajú navždy chemikálie, a sú v obehu už 30 rokov, no vieme likvidovať aj baktérie a rôzne vírusy vo vode.
Na Slovensku máme environmentálne záťaže, ktoré presahujú aj do vodných zdrojov. Máte predstavu, kde by sa na Slovensku dal využiť váš objav? Ktoré záťaže by vaša technológia pomohla zlikvidovať?
Vedeli by sme sa pozrieť napríklad na miesta pri baniach, kde je voda znečistená aktivitami po ťažbe. Je väčšinou znečistená ťažkými kovmi. Je to jedna z možností, ktorá by sa dala aplikovať na Slovensku. Máme na to aj veľmi špecifické zameranie. S naším počítačovým programom objavíme špecifickú molekulu, ktorá dokáže zničiť znečistenie vo vode. Zameriavame sa na ťažké kovy, ale špeciálne na meď vo vode. Myslím, že na Slovensku by sa to dalo využiť práve pri baniach a znečistenej vode.
Foto: Archív D. V.
A vo svete? Je to skôr prospešné pre krajiny tretieho sveta?
Aktuálne máme na rok 2025 rozbehnuté tri projekty – v Keni, Južnej Afrike, a zároveň spolupracujeme s kempingovými filtrami v USA, a začíname aj projekty s pôvodnými obyvateľmi Kanady. Aj keď to nie je známe, v Kanade je veľký problém s vodou. Je to rozlohou druhá najväčšia krajina sveta, ale ľudia žijú od seba veľmi ďaleko. Na mnohých miestach je alkohol v podstate lacnejší ako voda. Je to veľký problém. Spolupracujeme s pôvodnými obyvateľmi a snažíme sa pre nich objaviť riešenie špeciálne pre ich domácnosť.
Znie to tak, že máte počas dňa nabitý program. Ako vyzerá váš bežný deň? Spomínali ste, že spolupracujete s pôvodnými Kanaďanmi. Cestujete aj priamo za ľuďmi, ktorým pomáhate? Do toho študujete…
Neviem byť aj Keni, aj južnej Afrike naraz. Bola som tam niekoľko mesiacov počas tohto leta. Vyzerá to tak, že tam prídem a začneme spolupracovať s rôznymi partnermi. Každý deň máme veľmi veľa práce. Vstávam ráno a niekedy pracujem do jednej alebo druhej hodiny v noci. Bez víkendov. Je to veľmi veľa práce, preto už teraz zamestnávame viacero ľudí. Ja dozerám na všetkých, robím rozhodnutia, čo má kto robiť. Som zodpovedná za každé rozhodnutie vo firme, ale zároveň neviem byť všade. Je to zaujímavé.
Koľko máte teraz spolupracovníkov?
Spolupracujem s ôsmimi ľuďmi, ktorí sú u nás zamestnaní, ktorí sú rozložení naprieč svetom. Budúci rok plánuje zamestnať oveľa viac ľudí.
Máte v tomto smere nejaký cieľ, koľko ľudí by ste chceli prijať?
Naša predstava je asi dvadsať ľudí. Zároveň zbierame investície. Ľudia sú zaplatení rôzne v Kanade, kde ich je troška menej, ale zamestnáme aj ľudí v Keni a Južnej Afrike.
Na štart firmy je potrebný finančný kapitál. Aké podmienky majú z tohto hľadiska mladé firmy v Kanade?
Je to rôznorodé. Je veľké mínus, keď ste v Kanade imigrantom a zároveň ženou, ktorá vedie firmu. Napríklad, ženy dostanú menej ako dve percentá investičných ponúk vo svete. To je priemer. Je dosť ťažké vyzbierať peniaze, ak ste žena. Keď som sa posledné tri mesiace pokúšala získať skoro dva milióny dolárov, bolo cítiť, že je priepasť medzi tým, ak je zakladateľkou firmy žena a ak je zakladateľom muž. Ľudia cítia, že som imigrant, mám slovenský prízvuk. Bolo to celkom ťažké, ale nakoniec sa nám to podarilo. Až v deviatich prípadoch z desať vám povedia „nie“, no musíme sa stále snažiť prezentovať vašu firmu. Často sa stane, že vám investori ani neodpovedia a odignorujú vás.
Čiže aj v 21. storočí sa stretávate s rodovými stereotypmi?
Samozrejme. V biznise sú najväčšie.
Hovorili ste o Keni, Kanade, podľa čoho si vyberáte, kde bude vaša firma sústreďovať svoje aktivity?
Keňu sme si vybrali, pretože patrí k tým africkým krajinám, kde sú najviac naklonení moderným technológiám. Je ľahšie sa dostať na ich trh. Našli sme miestnych partnerov, s ktorými sme si vybudovali pracovný vzťah. V Južnej Afrike spolupracujeme s univerzitou, ktorá spolupracuje s univerzitami v Kanade. Partnerstvá začíname doma v Kanade, čo nám pomôže sa rozbehnúť, keď do krajín prídeme naživo. Keď sa vrátim ku Keni, vybrali sme si ju preto, že patrí ku krajinám, kde baktérie ecoli aj salmonely, spôsobujú u malých detí veľa smrteľných prípadov. Naše produkty dokážu zničiť tieto baktérie a vírusy vo vode.
Vedia komerčné alebo štátne inštitúcie na Slovensku čomu sa venujete?
Takýto rozhovor robím na Slovensku po prvýkrát. V Kanade bola na začiatku roka delegácia, súčasťou ktorej bola aj bývalá prezidentka. Stretla som tam ďalšie slovenské firmy, s ktorými sme sa začali rozprávať, ako by som moju technológiu mohla doniesť sem na Slovensko. Vzťahy so slovenskými firmami som teda nadobudla, stretnutia s nimi tu priamo som zatiaľ ešte nemala. Určite by som to chcela viac rozvíjať.
V Kanade popri firme študujete. Z úst slovenských vysokoškolákov často zaznieva, že majú málo praxe počas štúdia. Ako je to v Toronte?
Moja prax na univerzite spočíva v tom, že pracujem pre vlastnú firmu, ale množstvo kanadských študentov má stáže štyri mesiace z roka. Máme tam viac prázdnin, ktoré začínajú na začiatku mája a trvajú až do polovice septembra. Sme motivovaní k tomu, aby sme praxovali počas roka. Praxe sú dôležité, bez nej si množstvo študentov nevie nájsť prácu. V Kanade sa viac pozerajú na prax než na to známky alebo na školu, ktorú ste vyštudovali. Hoci máte diplom, nezamestnajú vás, ak nemáte prax.
Ako by vyzeral váš príbeh, ak by ste zostali na Slovensku?
Myslím si, že viem použiť prostriedky, ktoré sú limitované a niečo z nich vybudovať. Myslím si, že ak by som zostala na Slovensku, dala by som sa na podnikanie, no možno trocha neskôr. Stopercentne by som sa však venovala tomu, čo teraz. Páči sa mi, že môžem byť sama sebe šéfom a vidieť, aký dopad má moja technológia v praxi.
Zvažovali ste, že si vyberiete aj niektorú zo slovenských vysokých škôl alebo táto možnosť neprichádzala vôbec do úvahy?
Nehlásila som sa na slovenské vysoké školy.
Dnes veľa mladých ľudí odchádza študovať do zahraničia, pretože si nevedia vybrať školu, ktorá by ich doviedla do úspešného kariérneho cieľa. Ako sa pozeráte na odliv talentov? Nie je na škodu, že krajina prichádza o šikovných ľudí?
Je veľmi smutné, že množstvo šikovných ľudí odchádza do zahraničia. Myslím si, že množstvo z nich odchádza preto, že príležitosti sú tu minimálne a určite sa to bude zhoršovať, pretože odchádzajú masovo. Vnímam, že je dôležité prísť naspäť a pomôcť Slovensku. Mojím cieľom je založiť o niekoľko rokov na Slovensku štipendium, ktoré by podporovalo mladých ľudí, najmä dievčatá prichádzajúce z rovnakých pomerov ako ja. Aj tento rozhovor robím kvôli tomu, aby som motivovala mladých ľudí na Slovensku, že sa všetko dá a nezáleží na tom, odkiaľ pochádzate z akých pomerov, ale môžete niečo postaviť a dopracovať sa k tomu.
Pomenovali ste dva defekty, s ktorým zápasí naše školstvom – nedostatok praxe a že študentov nepodporujú štipendijne tak ako v zahraničí. Vnímate aj ďalšie oblasti, kde by sa slovenské školstvo mohlo zlepšiť?
Myslím si, že slovenské školstvo je príliš konzervatívne, a tým prichádza o mnoho dobrých nápadov. Keď som napríklad prezentovala môj projekt, ten istý, ktorému sa teraz venujem, na Stredoškolskej odbornej činnosti, tak som na celoslovenskom kole nevyhrala. Až o rok vyhral v medzinárodnej súťaži v Štokholme. Ale to som už reprezentovala Veľkú Britániu. Oni tomu dali šancu a pre Britániu som získala prestížne ocenenie Diplom excelencie od švédskej kráľovskej rodiny. Myslím si, že v porotách sú trošku viac konzervatívni ľudia, ktorí nie sú otvorení zmene a novým nápadom, a to si myslím, že veľmi demotivuje mladých ľudí a potom odchádzajú do zahraničia, aby tam budovali svoju kariéru a život.
Hovoríte, že vašou stratégiou je ísť do cudziny, ale potom sa vrátiť domov. Prečo by tak mali podľa vás urobiť aj iní mladí ľudia?
Slovensko ma pripravilo na tento život. Bez Slovenska by som nikdy nešla „bez prestávky“ za svojim cieľom. Myslím si, že na Slovensku je vynikajúce školstvom, čo sa týka vedomostí. Keď to porovnávam s rovesníkmi v Kanade, vidím, že majú veľké medzery ak dôjde na oblasť geografie, nevedia pomenovať krajiny na mape alebo neovládajú dejepis. Problém im robí množstvo základných vedomostí. Na Slovensku bolo vzdelanie v tejto oblasti výborné. Zároveň Slovensko bol taký štartovací bod, ktorý mi ukázal, že ak chcem niečo dosiahnuť, tak sa netreba vzdávať. Myslím, že v Kanade je to viac pohodlné a potom je pre mladých ľudí v poriadku, ak si sadnú doma alebo ležia na posteli a pozerajú sa na sociálne siete. Slovensko ma pripravilo na ten pravý život, aby som vedela, že nič nie je zadarmo. Iba ak sa snažíme a nevzdávame sa, tak môžeme dosiahnuť veci.
Som rada, že ste pomenovali aj pozitíva slovenského školstva. Ako však vnímajú vaši rovesníci v Kanade Slovensko?
Kanaďania? Množstvo z nich ani nevie, kde sa Slovensko nachádza na mape. Slovensko pre Kanaďanov patrí k východnej Európe. Často dostávam otázku či sme časť Ruska alebo, kde sa na mape nachádzame.
Už som spomenula v úvode, že vás magazín Forbes pre Severnú Ameriku zaradil medzi 30 najúspešnejších ľudí, ktorí majú menej ako 30 rokov. Kde si vás všimli?
Všimli si ma zrejme z článkov, ktoré o mne písali kanadské médiá. Prispeli k tomu aj rôzne ocenenia, napríklad v roku 2023 som bola vyhlásená za mladého podnikateľa roka Kanady. Teraz v lete som s mojou firmou na Startupfeste v Montreale získala niekoľko významných ocenení. Je toho oveľa viac, a zrejme pre toto všetko si Forbes všimol našu firmu. Na začiatku decembra som bola v New Yorku na ceremónii, kde sme sa stretli všetci 30 najúspešnejší podnikatelia pod 30 rokov. Dostala som rôzne ponuky na rozhovory a na konferencie na budúci rok. To už mám všetko naplánované. V New Yorku sme zároveň stretli rôzne celebrity a influencerov, ktorí boli na tom zozname. Bolo to super.
Kto sa v rebríčku nachádza spolu s vami?
Vlani tam bol napríklad Justin Bieber. Všetci sme v spoločnej komunite, máme spoločný chat a môžeme komunikovať spolu s týmito hviezdami a máme k nim prístup.
Koho z rebríčka 30 pod 30 z vedeckej oblasti obdivujete, kto vás inšpiruje?
Toto ocenenie dostal napríklad aj Mark Zuckerbeg, zakladateľ Facebook. Ľudia, ktorí boli v minulosti v tomto rebríčku sú známi tým, že niečo pred tridsiatkou už vybudovali. Inšpiruje ma veľa ľudí z môjho ročníka, a zároveň sú to aj moji spoluzakladatelia. Inšpirujeme sa navzájom a sme veľmi prekvapení tým, aké máme vedomostí.
Aké možnosti vám otvára toto ocenenie?
Je to veľká prestíž byť zaradený do tohto rebríčka Forbes, ktorý je najviac známy na svete, a zároveň to ukazuje, že pracujeme na niečom, čo ľudia ocenia. Dostať sa do tohto rebríčka bolo veľmi ťažké tento rok, hlásilo sa asi 20-tisíc ľudí. Dostať sa do neho bol pre nás veľký šok. Ukazuje nám to, že čoraz viac ľudí sa zaujíma o environmentálne problémy, o vodu a jej čistenie.
Foto: Archív D. V.
Môžete vymenovať ďalšie vaše ocenenia?
Na konferencii v Montreale sme vyhrali pol milióna dolárov. Prišla tam vtedy aj moja mamina, ktorá bola po prvý raz v Kanade. Vyhrali sme vtedy v troch súťažných kategóriách. Kanadská banka nám dala 250-tisíc dolárov. To všetko sa vtedy stalo počas jedného dňa. Dostala som aj svoj prvý šek od zakladateľa Redditu Alexisa Ohaniana, ktorý je manželom tenistky Sereny Williams. Minulý rok nám dal šek na 100-tisíc dolárov vo forme grantu na to, aby sme rozbehli firmu bez toho, aby sme sa museli obávať o financie.
Pracujete s rôznymi zaujímavými osobnosťami, vrátane herca Matta Damona. Pomáha vede, ak ju propagujú celebrity?
Určite. Veľa celebrít je zameraných na tieto environmentálne problémy a mnohé si vyberajú konkrétne oblasti. Matt Damon je zameraný na čistenie vody a venuje sa rôznym projektom naprieč Afrikou, pomohol už viac ako 60 miliónom ľuďom, ktorí predtým nemali prístup k čistej vode. Spolupracovať s celebritami mi otvára veľké množstvo dverí a príležitostí. Keby som sa zamerala na chémiu alebo fyziku, v týchto oblastiach nie sú známe osobnosti tak zainteresované.
Čo by ste odkázali mladým ľuďom? Prečo by sa mali vrátiť na Slovensko? V čom môže byť pre nich váš príbeh inšpiratívny?
Odkázala by som im, aby sa pozreli na môj príbeh. Nemám za sebou bohatých rodičov, ale chcela som niečo zmeniť. Netreba sa vzdávať. Nemôžu prestať snívať hneď na začiatku, ak prichádzajú z trošku horších podmienok, ale musí ťa to nakopnúť a naštartovať, aby si niečo na tom zmenil. Myslím si, že mladí ľudia na Slovensku majú obrovský potenciál. Každý človek má potenciál uspieť v niečom inom, musí si nájsť v čom je dobrý a plne sa tomu venovať. Talent a šťastie je päť až desať percent z toho všetkého, deväťdesiat percent je tvrdá drina. Každý deň musíš ísť. Myslím si, že ak niečo nevyjde, musí ťa to motivovať ísť ďalej. Najlepšie veci, ktoré sa mi v živote stali boli, keď mi niečo nevyšlo, lebo som sa vtedy najviac naučila. Veľmi veľa vecí mi nevychádzalo na Slovensku, potom prišiel prvý bod, ktorý to začal. Potom už je to len reťazová reakcia. Štipendium a ďalšie veci boli založené na tom, čomu som sa venovala na Slovensku. Skúsenosti alebo to, že viem rozprávať pred publikom, ktoré mám dnes, by som nedosiahla bez toho, aby som na Slovensku neabsolvovala napríklad olympiády. Mladí ľudia by nemali len nadávať na našu krajinu, Slovensko nie je najväčší problém. Najväčší problém je v nás, musíme sa sami rozhodnúť, že chceme niečo dokázať. Nemali by sme vinu hádzať len na naše prostredie. Ak chceme niečo dosiahnuť, je to na nás.
Kto je Diana Virgovičová
Foto: Archív D. V.
Má 23 rokov a v novembri 2024 získala miesto v rebríčku Forbes 30 pod 30 pre Severnú Ameriku 2025 ako zakladateľka a riaditeľka spoločnosti Xatoms, ktorá sa zaoberá vývojom kvantovej technológie na čistenie vody. Xatoms založila na Slovensku, keď mala 14 rokov a od Švédskej kráľovskej rodiny získala prestížny diplom excelencie za objav novej molekuly vo veku 17 rokov.
Úspech ju priviedol zo Slovenska do Kanady, kde pokračuje v práci na inovatívnej technológii. Pochádza z Pezinka, kde ju vychovávala mama, ktorá je učiteľkou na Základnej škole Fándlyho. Do Kanady prišla na plné štipendium Lester B. Pearson, najprestížnejšie štipendium v Kanade, aby študovala počítačové inžinierstvo na Univerzite v Toronte.
Firma Xatoms dostala svoj prvý šek od Alexisa Ohaniana, zakladateľa Redditu, má miliónové príjmy a investície. Spoločnosť Xatoms získala 1,1 milióna dolárov z 776 Climate Fellowship a Compute for Climate Fellowship. V tomto roku očakáva príjmy vo výške 1,8 milióna dolárov. Diana bola okrem toho v roku 2023 vyhlásená za Mladého podnikateľa roka v Kanade. Pracuje s rôznymi známymi osobnosťami, vrátane Matta Damona, herca a zakladateľa water.org. Verí, že jej príbeh môže slúžiť ako inšpirácia pre mladých ľudí na Slovensku.