Ako bude vláda vládnuť? Koalíciu čaká ťažký rok. Politológ: Fico bude rád, ak sa mu to nerozsype v prvom polčase

Štvrtá vláda Roberta Fica (Smer) sa žezla chopila naozaj zhurta. Začiatkom roka si rozsiahlou novelou trestných kódexov splnila predvolebný sen a zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry. Za svojím si išli aj ďalší ministri a zdalo sa, že s ľahkosťou prejde každý menší či väčší koaličný plán. Prezidentské voľby a odchod Petra Pellegriniho do Prezidentského paláca však znamenali zlom a už tak naštrbené vzťahy Hlasu a SNS sa začali lámať. Okrem toho sa v základoch otriasol aj od začiatku nestabilný klub SNS a nespokojné hlasy sa ozývajú aj z Hlasu. Aká bude budúcnosť koalície, čo spôsobí Ficova tajná cesta za Vladimirom Putinom a aké sú šance na predčasné voľby?

01.01.2025 08:00
fico, šimečka Foto:
Stretnutie predsedu vlády SR Roberta Fica s predsedami opozície. Na snímke s predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom.
debata (30)

Aj keď sa po vyhláseniach lídrov SNS Andreja Danka a strany Hlas zdá byť najväčší spor o stoličku predsedu Národnej rady SR (NR SR) zažehnaný, kvetnatých vyhlásení už verejnosť počula niekoľko. Opozičné i koaličné vody okrem toho rozvírilo aj predvianočné stretnutie Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a volanie po predčasných voľbách silnie.

Danko: Ustupujem Pellegrinimu, spojme sa proti Zelenskému
Video
Zdroj: FB

Zlom prišiel po víťazstve Pellegriniho

Danko nešetril kritikou Pellegriniho už pred voľbami, no napriek tomu stále opakuje, že niet lepšej vlády, ako tej „národnej, kresťanskej a sociálnej“. Po septembri 2023 bolo napriek predvolebným vyjadreniam vtedajšieho lídra a zakladateľa Hlasu jasné, že Slovensko bude už štvrtýkrát viesť šéf Smeru Fico. Vzťahy síce neboli idylické ani medzi Ficom a Pellegrinim, no podali si ruky a podpísali memorandum o spolupráci aj koaličnú zmluvu.

NR SR, parlament Čítajte viac Politické predikcie poslancov. Na čo sa máme pripraviť? Rok 2025 bude ťažký, nestrácajte zdravý rozum a držte si peňaženky

Prvým cieľom, na ktorom sa v koalícii jasne zhodli, bola zmena Trestného zákona a poriadku. Po sviatkoch bola v januári 2024 koalícia v plnej „79-kovej“ zbroji a ohroziť ju mohlo len máločo a vtedy ešte aj málokto. Zmeny sa schvaľovali v skrátenom legislatívnom konaní a v obmedzenej rozprave, čo kritizovali viaceré domáce aj zahraničné organizácie. Koalícia nakoniec začiatkom februára novelu schválila, no mesiace ju musela kvôli výhradám EK niekoľkokrát opravovať.

Medzičasom však animozity medzi Dankom a Pellegrinim silneli. Líder SNS útočil na ministrov školstva Tomáša Druckera a ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (obaja Hlas), ale aj na Pellegriniho, ktorý bol už len krok od oznámenie prezidentskej kandidatúry. Nevynechal ani osobné narážky. V prvom kole Danko podporil Štefana Harabina, vo finálnom boji proti Ivanovi Korčokovi sa situácia zmenila. Nebolo to zadarmo. Za Dankovou podporou sa skrývalo zrušenie odborného dokumentu, ktorý stanovoval štandardný postup pre starostlivosť o transrodových ľudí a s ktorým sa Dolinková pôvodne stotožňovala. Danko sa pochválil, že išlo o ústupok Hlasu voči strane SNS a Pellegrinimu sa za „pomoc s gender témou“ poďakoval aj verejne. Hlas dovtedy ustupoval vo viacerých témach.

Video

Zlom prišiel po Pellegriniho víťazstve, Danko si totiž začal nárokovať post predsedu NR SR. Podľa národniarov sa pomery v koalícii zmenili, Hlas odkazoval na koaličnú zmluvu. Nasledovali mesiace verejného osočovania z Dankovej strany, odkazovania si cez médiá a priamej podpory Dankovho nároku zo strany samotného Fica. Za obeť nakoniec padla len Dolinková. Pri oznamovaní svojej demisie uviedla, že nevie garantovať, že bude naplnené programové vyhlásenie vlády.

„Bez silnej podpory vlády a koalície, premiéra a ministra financií, žiaľ, nedokážete meniť veci," vyhlásila. Drucker ostal v očiach SNS „slniečkarom“. Osočovanie a hádky však pokračovali. Problém mala SNS s ministrom práce Erikom Tomášom (Hlas) kvôli minimálnym dôchodkom, do sporu sa dostali aj kvôli konsolidačnému balíku. Hlas bol dokonca v prípade pokračovania útokov zo strany Andreja Danka pripravený nepodporovať návrhy SNS.

Nespokojní koaličníci a krehká väčšina

Spor v koalícii premiér neriešil, lebo si ho musia koaliční partneri vyriešiť medzi sebou. Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka sú práve prezidentské voľby a eurovoľby udalosti, ktoré v roku 2024 ovplyvnili slovenskú politiku. „Férovosť je znakom liberálnej demokracie a my by sme sa mohli pokojne opýtať, či naše voľby bývajú skutočne aj férové,“ uviedol s tým, že voľby sú vždy oslavou demokracie.

Migaľ: V Hlase máme na veci iné názory, emócie musia opadnúť
Video
Zdroj: ta3, Pravda

Okrem sporu o post šéfa NR SR však prišli aj výhrady ku konsolidačnému balíku, ktoré mala opäť SNS. Medzitým sa však odohrali dve kľúčové udalosti, ktoré spustili traja poslanci Hlasu Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec, keď nehlasovali za odvolanie lídra Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku z postu podpredsedu NR SR. Danko začal útočiť na nejednotnosť klubu Hlasu a nevšimol si, že sa jeho vlastný klub rozpadá. Aj on mal svoju vlastnú „trojicu nespokojných“.

Rudolf Huliak, Ivan Ševčík a Pavel Ľupták oznámili, že chcú zmeniť názov klubu SNS a doplniť doň názov svojej strany Národná koalícia. Mesiac po Ficových slovách, že „v každej rodine sú hádky“ sa nakoniec rozhodli z klubu vystúpiť. Ich požiadavky neboli naplnené a nepomohli ani slová šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nom. SNS), že si vystačia aj bez nich. Dankov klub pred rozpadom zachránil poslanec Smeru Dušan Muňko, bez neho by so siedmimi poslancami zanikol.

Na veľmi krehkú sedemdesiatšestku si v koalícii nestihli poriadne zvyknúť, keď poslanci Hlasu, ku ktorým sa pridal aj Ján Ferenčák, znova vyjadrili svoj nesúhlasný postoj a parlament nebol uznášaniaschopný. Výhrady mali k vládnym zákonom z dielne ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (nom. SNS), čo Danko označil za porušenie koaličnej zmluvy, ale aj k zákonu, podľa ktorého by nemusel premiér informovať poslancov eurovýboru o postoji vlády pred zahraničnou cestou. NR SR musela nakoniec odložiť viaceré zákony až na februárovú schôdzu. Dohoda nebola ani na viacerých personálnych voľbách, ktorými Hlas podmieňoval dohodu o šéfovi NR SR.

SR NRSR 12. schôdza zasadnutie BAX Čítajte viac Rebelov v Hlase je viac, v strane prebieha debata. Má to koalícia nahnuté? Politológ: Ich odchod by bol veľký problém

„Je podstatné uvedomiť si, kde to celé začalo – jeden z koaličných partnerov odmietal akceptovať a dodržiavať koaličnú zmluvu, to dáva návod pre ďalších 78 poslancov,“ povedal pre Pravdu líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Nestabilita vládnej koalície, ktorá pred voľbami sľubovala poriadok a koniec chaosu, je podľa Štefančík takisto kľúčovou udalosťou. „Vystúpenie skupiny poslancov okolo Huliaka z klubu SNS, ako aj kritické hlasy štvorice poslancov Hlasov predpovedajú ťažký rok 2025,“ hovorí Štefančík.

Pre vládnu koalíciu síce podľa politológa títo poslanci znamenajú ťažkosti, pre liberálnu demokraciu môžu byť dôležitým podporným elementom. „Nepredbiehajme však, nepoznáme totiž ich skutočné záujmy. Zatiaľ ich len šípime,“ konštatuje. Predposledný deň v roku však Danko prekvapil vyjadrením, že do funkcie predsedu parlamentu podporí kandidáta Hlasu a vzdáva sa akéhokoľvek nároku na daný post. Očakáva však, že po tomto kroku dôjde k podpore vládnych návrhov, ako aj k schváleniu nominácií do rady STVR. V neskoršom videu na sociálnej sieti zdôraznil, že urobí všetko pre udržanie vládnej koalície, no zároveň nenechá po SNS šliapať a obul sa poslancov Hlasu, ktorí na rozdiel od Huliaka podľa neho robia všetko pre zmenu súčasného vládneho kabinetu. Hlas podporu ich kandidáta víta.

Podľa politológa sa však problém napätých vzťahov medzi SNS a Hlasom nevyrieši. „To by Andrej Danko musel zmeniť štýl politiky a nielen on, ale aj jeho stranícki nominanti vo vláde,“ hovorí Štefančík s tým, že Danko len ustúpil z požiadavky, na ktorú nemal legitímny nárok. „Nebola nikde dohodnutá, len vo svojej hlave si niečo predsavzal, a to sa mu nepodarilo. Podobných nápadov bude viac. Rovnako veľa bude osobných útokov nielen na poslancov okolo pána Migaľa, ale rovnako na prezidenta, pretože problém s Petrom Pellegrinim má Danko od momentu, kedy sa v roku 2018 súčasný prezident stal predsedom vlády. Poznajúc Danka nepredpokladám, že dôjde k obratu jeho dlhodobej politiky,“ myslí si.

Koaličné zvady víťaza nemajú

Kto vychádza zo sporu medzi Hlasom a SNS víťazne? „Hlas dlho pôsobil subjektívne, až masochisticky, nechal sa bez reptania od Danka ponižovať, ale časom v Hlase pretiekla posledná kvapka trpezlivosti a jeho predstavitelia sa ozvali,“ hodnotí Štefančík. Racionálne uvažujúci predseda najmenšej politickej strany by podľa neho ticho vliezol pod stôl a bol rád za všetko, čo dosiahol. „Ale Andrej Danko sa správa ako neriadená strela a ťahá svojím správaním nadol celú vládnu koalíciu,“ myslí si politológ.

SNS je dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti. Hlasy jej berie nielen Smer, ale aj Republika, ktorá je dnes na úrovni zhruba ôsmich percent a rastie. SNS podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika ovplyvní aj odchod huliakovcov, ktorý stojí za ďalším poklesom preferencií. „Je to zároveň aj výstraha pre budúce koalície, že kandidatúra iných politických subjektov na kandidátke nejakej strany môže mať svoje predvolebné benefity, ale v povolebných vládnych koalíciách sú rizikom ich stability,“ konštatuje.

V prípade SNS je podľa Štefančíka potrebné rozlišovať medzi stranou a poslaneckým klubom. „Sú to dve rôzne entity. Takže stranu to neovplyvní a poslanecký klub zachránil draft zo Smeru. Aj medzi nominantmi SNS vo verejných funkciách musí byť jasné, že značka SNS s Andrejom Dankom nie je dobrý riešením nielen pre vládu ako celok, ale ani pre ich osobnú kariéru,“ myslí si. Podľa politológa je porazená SNS, ale aj Hlas, aj keď preferenčne vedie.

Hlasu sa totiž podarilo po poklese a odchode Pellegriniho do prezidentského paláca stabilizovať na úrovni 13 až 14 percent. „I keď uvidíme, čo sa udeje s elektorátom Hlasu potom, čo sa vnútri strany ozvali kritické hlasy voči krokom vládnej koalície,“ povedal Slosiarik. „Pre niekoho môže byť sympatické, že sa tu ktosi snaží nadviazať na odkaz otca zakladateľa, ale mentálne je veľa členov Hlasu stále prepojených so Súmračnou ulicou,“ uviedol politológ.

Podľa Štefančíka slovenská skúsenosť ukazuje, že ak sa v strane objavia podobné vnútrostranícke skupiny, strana sa časom rozpadne. „A postupne vypadne z kategórie relevantných straníckych formácií. Dianie v strane Hlas zatiaľ ide podľa tradičného scenára úpadku strán,“ uviedol s tým, že nejednotnosť ešte žiadnej strane neprospela. Slosiarik nevidí veľa dôvodov na to, aby vnútorný rozpor v Hlase zväčšoval elektorát strany. „Zároveň voliči Hlasu najčastejšie deklarujú, že by v prípade ak by nevolili Hlas, volili Smer. Takže v prípade nespokojnosti s Hlasom sa dá očakávať, že posilní Smer,“ hovorí šéf Focusu.

Smer však zaznamenal od volieb najnižší výsledok preferencií a približuje sa k hranici 20 percent. Štvoricu poslancov Štefančík nepovažuje ani za „novú vlnu politikov“. „História politických strán je plná obdobných príkladov. Práve preto máme tak veľa politických strán, pretože nejeden nespokojný poslanec je presvedčený, že práve on je predurčený na založenie nového straníckeho subjektu,“ pripomína.

Bude tlak na predčasné voľby silnieť?

Kým s nestabilitou v SNS rátali takmer všetci, problémy v koalícii kvôli Hlasu nepredpokladal nikto. V budúcom roku tak bude strana musieť vyriešiť vnútorné napätie. Štvorica Migaľ, Šalitroš, Ferenčák a Malatinec sa nezúčastňovala na posledných kluboch, aj keď podľa Šutaja Eštoka komunikujú normálne. Či odídu z Hlasu a či skončia v inej strane si Štefančík netrúfa odhadnúť. „No svoju učiteľskú výplatu by som na zotrvanie v strane nestavil, zatiaľ nasvedčuje všetko tomu, že niektorí kritickí poslanci poslanecký klub a následne stranu opustia. Nevidíme do hlavy poslancov okolo pána Migaľa, netušíme, o čom im presne ide, ale o viac peňazí pre jazdcov na plyšových koníkoch určite nie,“ myslí si politológ.

Fico: Pripravme sa aj na iné možnosti politického vývoja ako voľby v riadnom termíne
Video
Zdroj: FB

Migaľ sa niekoľkokrát vyjadril, že mať iný názor aj na veci v koalícii je normálny, za pád vlády by nehlasoval. To ešte nikto netušil o Ficovej predvianočnej a utajovanej ceste do Moskvy, o ktorej však akosi zabudol informovať aj svojich koaličných partnerov. Verejnosti sa prihovoril až na sociálnej sieti niekoľko hodín potom, čo o ceste informovali médiá. Opozícia to považuje za dôvod na vyslovenie nedôvery vláde. PS spolu s KDH a SaS zatiaľ zvoláva mimoriadnu schôdzu, na ktorej bude žiadať, aby NR SR jednoznačne potvrdila zahraničnopolitický kurz Slovenska. „V momente, ako bude v parlamente reálna šanca odvolať samotného premiéra, pristúpime aj k tomuto kroku. K tomu bude smerovať naše úsilie v parlamente,“ uviedol Šimečka.

Migaľ na Facebooku cestu kritizoval so slovami, že návšteva pôsobí ako slabosť, nie stratégia. „Je mi smutno, že to musím napísať, ale dnešný krok premiéra, v aktuálnej situácii, považujem za pomyselnú facku slovenskej diplomacii a slovenskej zahraničnej politike. O to horšie, že sme o ňom ako poslanci NR SR (obzvlášť koaliční) neboli vopred nijak informovaní,“ napísal poslanec Hlasu s tým, že si bude musieť rozmyslieť, ako sa zachová pri prípadnom hlasovaní o dôvere vláde. Poslanec Smeru Marián Kéry sa vyjadril, že Migaľa už za koaličného poslanca nepovažuje.

Danko: Migaľ nemal žiadnu výhradu, až keď videl, že ani huliakovci nebudú hlasovať
Video
Zdroj: TASR

Bez hlasov štyroch poslancov okolo Migaľa by sa vládnej koalícii svoj mandát obhájiť nepodarilo, no ak by hlasovali s opozíciou, v parlamente by došlo k patu. „O Matovičovej vláde som zvykol hovoril, že je to vláda amatérov. Štvrtá vláda Roberta Fica je rovnako vláda amatérov a babrákov. S tým rozdielom, že svojim prístupom deštruujú piliere slovenskej demokracie. A o stabilite nie je potrebné sa vôbec baviť. Fico bude rád, ak sa mu vláda nerozsype ešte v prvom polčase jej existencie,“ zhodnotil politológ Štefančík.

Bude kvôli Ficovej ceste tlak na predčasné voľby silnieť? „Odlišný postoj vládnych strán k návšteve Roberta Fica u vojnového zločinca je jedným z ďalším príkladov, že napätie vo vládnej koalícii sa tak skoro neskončí. Robert Fico bude chcieť aj naďalej vysávať elektoráty radikálnych a extrémistických strán, takže v pozitívnom postoji k autoritárskemu režimu Vladimíra Putina bude pokračovať,“ hodnotí Štefančík s tým, že sa to stretne s negatívnou odozvou u niektorých poslancov Hlasu.

Aj oni však musia mať jasno, čo bude nasledovať po prípadnom páde vlády. „Samuel Migaľ podporí koniec vlády len vtedy, keď bude mať pre seba a poslancov okolo neho jasnú alternatívu. Nemožno vylúčiť, že pán Migaľ dostane ponuku na obsadenie zaujímavého postu a tým sa problém vyrieši. Takže o predčasných voľbách by som ešte nediskutoval. Tie by nemuseli vyhovovať ani opozičným stranám, ktoré z náročného obdobia konsolidácie verejných financií môžu vyjsť posilnené, ak bude na čele vlády v tomto čase práve Robert Fico,“ hovorí politológ.

K zmenám dochádzalo v každej vláde Smeru

O predčasných voľbách hovoril Fico už v novembri 2023 niečo vyše mesiaca po voľbách a inak tomu nebolo ani v novembri rok na to počas výročného snemu Smeru. Považuje ich za jeden z alternatívnych scenárov, na ktorý sa treba v prípade narastania napätia v koalícii pripraviť. Podľa sociológa sa s možnosťou predčasných volieb sa špekuluje relatívne pravidelne a bolo tomu tak aj v minulosti. „Posuny v preferenciách sa často dejú až tesne pred voľbami aj pod vplyvom kampane a informácií, ktoré sa objavia o stranách a kandidátoch. Dôležité je aj to, že volebné správanie je čoraz viac pod vplyvom faktorov, ktoré majú emocionálny než racionálny základ,“ hovorí Slosiarik.

Ferenčák z Hlasu tiež nehlasoval o novele z dielne Smeru
Video
Zdroj: TASR

Na predčasné voľby je však potrebných 90 hlasov, čo je aktuálne nepravdepodobné a konali by sa zrejme len vtedy, ak by to chcel Fico. A líder Smeru si to bez „zadných vrátok“ nedovolí. Do úvahy by prichádzala ešte menšinová alebo úradnícka vláda – obe sú kvôli chýbajúcej podpore rizikové a nepravdepodobné. Oveľa pravdepodobnejšia je však istá forma rekonštrukcie vlády, o ktorej Štefančík hovoril už v rozhovore pre Pravdu po roku od volieb. „K zmenám dochádzalo v každej vláde Smeru. Takže k nejakým zmenám môže prísť. V každom prípade platí, že nikto z vládnej koalície si nechce zopakovať obdobie z rokov 2020–2023, keď niektorí nominanti Smeru chodili večer spať s vedomím, že im v noci polícia môže vyvaliť dvere, vyviesť ich v trenírkach na ulici a ešte si to všetko popritom natáčať na kameru,“ pripomína.

„Práve títo ľudia urobia všetko preto, aby sa podobná situácia už nikdy nezopakovala. Preto tá amnestia, preto tá likvidácia NAKA, čistky v polícii,“ uviedol. Okrem toho budúci rok pocítime aj dôsledky konsolidácie. „Za všetkých učiteľov môžem povedať, že učitelia budú jedni z prvých, ktorí ju pocítia. Je skutočne tragédia pre celú krajinu, ak politickým stranám vyhovujú nedostatočne vzdelaní voliči,“ skonštatoval. Hlasovaniu o dôvere by však Ficova vláda mohla čeliť koncom roka. Dôvodom je vysoký verejný dlh Slovenska, ktorého nárast má zastaviť alebo spomaliť tzv. dlhová brzda.

parlament, Čítajte viac Koaličná kríza naberá na obrátkach. Ďalšia blokáda, odklad zákonov a chýbajúce dohody. Hrozí rozkol aj v Hlase?

Najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy sa podľa zákona neuplatňujú dva roky po vyslovení dôvery novej vláde v NR SR, súčasný kabinet má tak výnimku ešte do 22. novembra 2025. Po tomto dátume bude musieť Ficov kabinet predložiť vyrovnaný či prebytkový rozpočet s nerastúcimi výdavkami, čo je prakticky nemožné. Ak sa tak nestane, parlament bude hlasovať aj o vyslovení dôvery vláde. Vláda sa však môže hlasovaniu o dôvere vyhnúť, a to v prípade, že predloží do parlamentu zákon o štátnom rozpočte v riadnom termíne, teda do 15. októbra. Je otázne, akú podporu bude mať vláda o jedenásť mesiacov.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 30 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Robert Fico #SNS #koalícia #Hlas #Michal Šimečka #Samuel Migaľ