Rok 2024 ministerstvo obrany uzavrelo v znamení veľkých nákupov. Začiatkom decembra Kaliňákov rezort sfinalizoval dohody na nákup systémov protivzdušnej obrany Barak MX. Tesne pred sviatkami ministerstvo tiež podpísalo zmluvy na nákup 12 vrtuľníkov Black Hawk a dvoch prúdových lietadiel Bombardier Global 5000. Celková hodnota obstaranej techniky a protivzdušných systémov vyšplhala nad 750 miliónov eur.
Návrat žandárov
Plánuje ministerstvo obrany pokračovať v masívnych nákupoch aj tento rok? Pravda oslovila rezort s prosbou prezradiť svoje plány a priority na budúci rok, odpovedí sme sa však nedočkali. Šéf rezortu Robert Kaliňák ale v rozhovore pre ta3 naznačil, že v roku 2025 vidí priority ministerstva obrany najmä v dvoch oblastiach.
„Z môjho pohľadu je pre nás najväčšou výzvou predstavenie nových zákonov o národných obranných silách, teda o záložnom vojsku ministerstva obrany. To by malo uzrieť svetlo sveta v úvodných dňoch nového roka v rámci medzirezortného pripomienkového konania,“ uviedol Kaliňák pre ta3.

Rezort chce podľa neho „zásadne“ zvýšiť zapojenie občanov do obrany vlasti. Ľudia by v rámci nového zákona mali vo vyššej miere spolupracovať s ozbrojenými silami napríklad pri núdzových situáciách ako sú povodne či zemetrasenia. Prihlásiť by sa do aktívnych vojenských záloh mal môcť každý občan vo veku od 18 do 55 rokov. Ministerstvo sľubuje novým „regrútom“ odmenu vo výške tritisíc eur ročne, teda 250 eur mesačne.

Ďalšou témou roka 2025 pre Kaliňáka je zriadenie žandárskych zložiek, ktoré by mali tvoriť príslušníci armády. „Vojaci môžu v rámci služby a spolupráce s vojenskou políciou opätovne poskytnúť hliadkovú službu v regiónoch a v oblastiach, kde polícia nemá dostatočné množstvo poriadkových hliadok,“ hovorí Kaliňák. Zvýšila by sa tak podľa neho bezpečnosť v týchto oblastiach a polícia by svoje hliadky mohla stiahnuť primárne do miest.
To sú podľa Kaliňáka dve veci, ktoré chce jeho rezort v roku 2025 predstaviť. Sľubuje pritom rokovania s koaličnými partnermi, opozíciou aj expertmi. Nejde však o jeho jediné vízie.
Výstavba prešovskej vojenskej nemocnice
Minister tiež pripustil, že ekonomická situácia neumožní rezortu obrany výrazne zvyšovať investície do armády. Bude sa naďalej snažiť investovať dve percenta HDP na obranu tak, ako to od neho žiada NATO. Bývalý minister obrany a analytik Globescu Martin Sklenár pre Pravdu uviedol, že rezort by sa predsa len mal pripraviť na zvýšenie požiadaviek na financovanie obrany. Výdavky na úrovni dvoch percent HDP sú len minimálnou požiadavkou a to je známe už niekoľko rokov, poznamenal.
„V prípade, že Ministerstvo obrany SR nebude politicky dostatočne silné na to, aby v rozpočte na rok 2026 dosiahlo výrazné zvýšenie výdavkov, bude musieť vedieť vysvetliť, ako bude kompenzovať takéto nedostatky v slovenskej obrane a v systéme kolektívnej obrany NATO,“ pripomenul Sklenár. Rezort by sa preto podľa neho mal pridať k pripravovaným spoločným európskym iniciatívam a získať tak dodatočné peniaze na obranu aj nad rámec štátneho rozpočtu.
Kaliňák ale opakované tvrdí, že obranné výdavky chce prioritne smerovať na projekty, ktoré majú dvojité použitie. Príkladom je výstavba novej vojenskej nemocnice v Prešove, kde sa budú môcť liečiť slovenské jednotky, ale aj vojaci od susedov z Poľska a Maďarska. V nasledujúcich dvoch až troch rokoch si tento projekt vyžiada viac než 600 miliónov eur.
Ministerstvo obrany predstavilo projekt novej vojenskej nemocnice v Prešove. Postaviť ju chce za tri roky.
Pokračovanie výstavby nemocnice šéf rezortu obrany považuje za jednu z priorít roka. „Verím, že to už bude pomaly aj vidieť, aby sa nám ta stavba nespomalila a aby sme v roku 2026 mali šancu predstaviť nejaké hlavné kontúry,“ podotkol minister.
Kaliňák ďalej podotýka, že ministerstvo bude investovať do obrannej techniky, ktorá môže pomôcť Slovákom pri prírodných katastrofách ako sú záplavy či požiare. Armáda dostane napríklad dvanásť amerických vrtuľníkov Black Hawk UH-60 vo verzii L.
Ochrana neba a vojna na Ukrajine
Aj napriek tomu, že vláda mala podpísať nákup systémov protivzdušnej obrany ešte vlani, príchod tejto techniky na Slovensko sa očakáva až v roku 2026. V súčasnosti nám s obranou vzdušného priestoru pomáhajú českí, poľskí aj maďarskí susedia. „Chcem sa našim spojencom poďakovať, že aj napriek pôvodnej dohode, ktorá bola do konca roku 2024, túto dohodu predĺžili a budeme môcť v spolupracovať aj naďalej,“ dodal.
Podľa Kaliňáka Slovensko by tento rok sa mohlo postupne túto úlohu prebrať a svoje nebo chrániť vlastnými silami. Dôležite je, aby bol dodržaný harmonogram príchodu moderných stíhačiek F-16 z USA.
„Momentálne máme tri stíhačky F-16, v priebehu prvého polroka by mali prísť ďalšie dve a v druhom polroku ďalšie štyri, čiže na konci roka by sme mohli hovoriť už o deviatich stíhačkách,“ uviedol minister. S týmto počtom sa už slovenský vzdušný priestor dá plnohodnotne chrániť aj podľa štandardov a predpisov NATO.

Exminister obrany Martin Sklenár pre Pravdu ale považuje za jednu z najdôležitejších výziev, ktoré sa týkajú bezpečnostnej situácie na Slovensku, vojnu na území susednej Ukrajiny. Odborník pripomína, že po zvolení Donalda Trumpa za staronového prezidenta Spojených štátov amerických svet počúva o tom, ako po svojom nástupe do Bieleho doma okamžite ukončí vojnu na Ukrajine. To sa v súčasnosti zdá byť stále menej pravdepodobné, no možnosť mierových rokovaní je zároveň stále skutočnejšia.
„Ak Slovensko nebude súčasťou európskej skupiny počas prípadných rokovaní, bude mať nevýhodu oproti ostatným krajinám na východnej hranici a nebude vedieť presne predpokladať vývoj vojny u nášho suseda. Pre ministerstvo obrany a Ozbrojené sily SR bude o to ťažšie naplánovať a ak bude potrebné tak pripraviť opatrenia, ktoré budú primerané vývoju takýchto rokovaní,“ hovorí Sklenár.

Podľa Kaliňáka slovenským záujmom je, aby sa vojna skončila čo najskôr. Pripúšťa zároveň, že Ukrajina sa bude musieť vzdať časti svojho územia. „Pre nás je najväčším záujmom, aby tá vojna okamžite prestala a nastalo nejaké mierové rokovanie, prímerie, na ktorom sa všetci, samozrejme, môžeme nejakým spôsobom podieľať. Ale je dôležité, aby predovšetkým prestali umierať ľudia,“ uviedol.
Sklenár si ďalej myslí, že v roku 2025 bude rezort obrany musieť pokračovať aj v získavaní dostatočného počtu nových vojakov. „Ozbrojené sily prechádzajú po vyše 30 rokoch svojej existencie generačnou výmenou a odchádzájúcich vojakov budú musieť nahradiť noví. Aj zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v našom regióne a zavádzanie novej vojenskej techniky obstaranej v minulých rokoch si bude vyžadovať zvyšovanie počtu vojakov v Ozbrojených silách SR,“ uzatvoril pre Pravdu s tým, že získavať vojakov je na pracovnom trhu čoraz ťažšie.