Cudzinka nechala za očkovanie v angličtine u lekárky 70 eur. Odborníčka: Cenníky v ambulanciách nik nereguluje

Dnes som sa dozvedela u lekára zaujímavosť, účtujú si extra 50 eur, ak s vami hovorí anglicky. Takto nedávno opísala pohoršená mladá žena svoju skúsenosť z Bratislavy na sociálnej sieti v skupine, kde sa združujú cudzinci na Slovensku. „Ironické je, že moja slovenčina je oveľa lepšia ako lekárkina angličtina, takže keby som s ňou hovorila slovensky, nemusela by som platiť poplatok,“ priblížila zážitok.

Foto: Facebook

blok, lekár, ceny u lekárov, poplatky Pacientka z cudziny odišla od lekárky o 70 eur ľahšia.

Ako je zrejmé z fotografie bloku, ktorý zverejnila, z ambulancie odchádzala napokon až o 70 eur ľahšia. Za vyšetrenie v cudzom jazyku jej lekár skutočne vyrubil 50 eur, zvyšných 20 eur jej zaúčtoval za aplikáciu vakcíny v rámci nepovinného očkovania u nepoisteného pacienta.

Čítajte viac Koniec plastových kartičiek? Doklady budú v mobile. Odborník: Najväčšia výzva? Odpor ľudí a strach o bezpečnosť dát

Kto určuje výšku poplatkov v cenníku

I keď sa hovorí o slovenskom zdravotníctve ako o bezplatnom, nie je to celkom tak. Ukazujú to aj výsledky prieskumu, ktorý v apríli 2023 realizoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Platíme za starostlivosť u zubára, návštevu špecialistov a účet nám často vystavia aj ambulantní lekári.

Podmienky a výšku poplatkov, aké doktor v ambulancii, teda poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, môže alebo nemôže požadovať od pacienta, sú definované v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Tento zákon stanovuje, ktoré služby sú spoplatnené a aké sú ich maximálne hranice.

Legislatíva tiež hovorí o tom, že si lekár nesmie účtovať poplatky za výkony, ktoré má hradené zo zdravotného poistenia. Či už ide o vystavenie receptu, kúpeľného poukazu alebo výmenný lístok k špecialistovi. „Poplatky môže vyberať len za tie výkony a služby v súlade s platnou legislatívou, ktoré má stanovené v cenníku. Za tieto príjmy je povinný vystaviť príjmový doklad a zaevidovať ich vo svojom účtovníctve,“ spresnil rezort zdravotníctva.

Zoznam výkonov mimo Katalógu zdravotných výkonov (súhrn zdravotných výkonov, ktoré vedú k záchrane života, pozn. red.) si definuje samotný lekár. S výškami poplatkov, ktoré uvádza v cenníku, potom oboznámi vyšší územný celok (VÚC), teda príslušný kraj, ktorý zdravotníkom zároveň vydáva aj povolenie na činnosť.

Ako uviedla na margo prípadu cudzinky Pekarčíková, zápis do zdravotnej dokumentácie je lekárovi hradený zo zdravotného poistenia pre občanov Slovenska a Európskej únie. „Ale výpis alebo nález zo zdravotnej dokumentácie na vyžiadanie si v cudzom jazyku nie je hradený zdravotnou poisťovňou lekárovi, a teda si ho môže spoplatniť. Lekár má však povinnosť to uvádzať v cenníku aj s výškou úhrady,“ priblížila Pravde.

Ak je teda napríklad pacient nepoistený a žiada vyšetrenie, očkovanie alebo aplikáciu vakcíny, lekár má právo vybrať od neho poplatok. Ten však musí mať uvedený vo zverejnenom cenníku v priestoroch ambulancie. Ambulancia, v ktorej cudzinke zaúčtovali 50 eur za vyšetrenie v cudzom jazyku, má cenník zverejnený.

Čítajte viac Kľúčové výzvy pre zdravotníctvo: Šaško má konkrétny plán. Čo hovoria odborníci? Prvý krok je odhodiť populizmus

Kto sumy reguluje? Nik

Ak si raz doktori stanovia v cenníku konkrétne sumy, zo zákona majú povinnosť ich dodržiavať. Pekarčíková podotkla, že výšku ani rozsah týchto výkonov pritom nikto neschvaľuje. Lekár má síce právo konzultovať s krajom, ako má tvoriť cenník výkonov, ale táto prax je podľa nej využívaná minimálne. Ak by však lekár v cenníku spravil čo i len jednu zmenu, aktualizovaný ho musí bezodkladne a preukázateľne zaslať župe.

Ak by sme sa pozreli na konkrétnu položku zaúčtovanú cudzinke, ani sumu za vyšetrenie pacienta v cudzom jazyku nereguluje žiadna inštitúcia. „Lekár ako podnikateľ si definuje ceny v cenníku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý zasiela na VÚC. VÚC cenník berie na vedomie. To znamená, že ho neschvaľuje a ani nenavrhuje výšku poplatkov. Výšku poplatkov si má lekár tvoriť na základe zákona o cenotvorbe,“ vysvetlila šéfka zdravotníctva v Žilinskom kraji.

Povinnosťou lekára je v tejto súvislosti uvádzať cenník a vybrané poplatky aj do účtovníctva, ktoré je potom kompetentný riešiť daňový úrad alebo Finančná správa. Cenník musí byť vždy zverejnený na viditeľnom mieste.

Neporiadok v poplatkoch

Pravda zisťovala, koľko si za vyšetrenie pacienta v cudzom jazyku účtujú lekári naprieč Slovenskom. Ceny sa však od tých „bratislavských“ takmer nelíšili, no paradoxne za rovnakú službu neboli všade rovnaké. V rámci vzorky desiatich ambulancií sme našli najnižšiu sumu v Liptovskom Hrádku, kde si ambulancia za lekársku správu a potvrdenie vydané v anglickom jazyku pýta 30 eur. Nižšie sumy – 40 eur – si účtujú aj viaceré obce v okolí hlavného mesta. S 50-eurovými poplatkami sme sa streli s v Čadci, Košiciach, vo Vranove nad Topľou aj v Malackách.

Ako mohli lekári prísť k sume za vyšetrenie v cudzom jazyku za desiatky eur a čo všetko to zahŕňa v praxi, sme sa pýtali aj riaditeľky Zväzu ambulantných poskytovateľov. Na naše otázky však do uzávierky pre čerpanie dovolenky neodpovedala.

Pekarčíková hovorí, že na Slovensku máme v ambulanciách „poplatkový neporiadok“ a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nedostatočne dodržiavajú zákonné povinnosti pri výbere poplatkov. „Katalóg zdravotných výkonov nie je aktualizovaný dostatočne a zdravotné poisťovne sa minimálne zaoberajú práve poplatkami za výkony, ktoré zmluvným poskytovateľom zmluvne uhradia. VÚC riešia poplatky len na základe podnetov pacientov,“ skonštatovala.

Keďže v poplatkoch v ambulanciách nie je podľa odborníčky poriadok, tak si lekári stanovujú sumy rôzne a súčasne bez inštitúcie, ktorá by overila napríklad aj ich kvalitu cudzieho jazyka. Ak si lekár stanovil do cenníka vyšetrenie v angličtine, predpokladom je, že by mal deklarovať minimálne jej znalosťou priamo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Podľa cudzinkinho bloku si lekárka účtovala vyšetrenie v cudzom jazyku. Či to však znamená aj výpis zo zdravotnej dokumentácie, alebo iba komunikáciu v angličtine, nie je jasné.

„Ak pacientovi neposkytne uvedenú službu v cudzom jazyku, nemal by si nárokovať na jeho výber. Súčasne, ako som v predošlej časti uvádzala, lekárovi je umožnený výber poplatku len za realizáciu výpisu zo zdravotnej dokumentácie v cudzom jazyku. Všetko za podmienky, že pacient má zdravotné poistenie a lekára zmluvného so zdravotnými poisťovňami. Ak ho nemá a lekár nie je zmluvný so zdravotnými poisťovňami, môže si účtovať podľa ním definovaného cenníka,“ spresnila.

Za poplatkami je systémový problém

Slovensko má však už dlhodobo problém s nedostatkom lekárov, a to aj tých ambulantných. Podľa ÚDZS chýbalo podľa posledných údajov z roku 2024 za predchádzajúci rok spolu 713 všeobecných lekárov. Podľa šéfky žilinského zdravotníctva je tak bežnou praxou, že ambulancie vyberajú poplatky, nimi si regulujú ich počet a súčasne aj nedofinancovanie ambulantných služieb, ktoré nemajú v dostatočnej výške hradené zo strany zdravotných poisťovní.

Rezort zdravotníctva upozornil, že ak má pacient podozrenie na neoprávnený výber poplatku, môže sa so svojou žiadosťou o prešetrenie obrátiť na príslušný samosprávny kraj. Župa má pritom podľa Pekarčíkovej len oklieštené kompetencie a môže iba prešetriť výber poplatkov na základe podnetu od pacienta.

„Takže máme tu situáciu, že pacienti sa nedokážu zorientovať, za čo majú alebo nemajú lekárovi v ambulancii platiť. Zvyčajne zaplatia, potom sa dožadujú odpovede od kompetentných, v tomto prípade VÚC, či výber poplatku bol oprávnený, alebo neoprávnený. VÚC aktívne realizuje výkon dozoru, ale jeho kompetencia sa začína a končí pri poplatkoch len tak, že má právo skontrolovať vyvesenie cenníka na viditeľné miesto pri dverách ambulancie. Ostatné môže riešiť v správnom konaní na základe podnetu,“ podotkla Pekarčíková.

Aké má teda možnosti pacient, ak si od neho ambulantný lekár vypýta 50 eur za vyšetrenie v cudzom jazyku, ale jeho znalosť angličtiny nie je na požadovanej úrovni? Ak ide o výber poplatku a pacient spochybňuje opodstatnenosť jeho výberu, podľa Pekarčíkovej môže osloviť kraj a oficiálnou formou – buď listom, alebo e-mailom, súčasne s blokom za úhradu, podať podnet na prešetrenie. „Avšak kvalitu respektíve znalosť cudzieho jazyka nemá právomoc overiť žiadna inštitúcia,“ spresnila odborníčka.

Zahraničnej pacientke by nepomohlo obrátiť sa ani na slovenský Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý posudzuje poskytnutú starostlivosť a správnosť medicínskych postupov.

„To znamená, že úrad dohliada na to, či boli pacientovi zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby (diagnostika) so zabezpečením včasnej a účinnej liečby (terapia) s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta,“ opísal detailne Pravde úrad.

Čítajte viac Lekárka: Najhoršie čo môžete urobiť, je najesť sa a ľahnúť si. Prečo prejedanie sa škodí?

Čo ukázal prieskum nie je známe

Šéfka zdravotníctva v Žiline hovorí, že už niekoľko rokov verejne upozorňuje na nutnosť regulácie poplatkov, definovania nároku pacienta a dostatku špecialistov. Pokiaľ sa to podľa nej nevyrieši, ambulantní lekári budú vyberať neregulované poplatky, lebo ich je málo. Pacienti budú mať síce zachované právo na výber lekára, ale pri ich nedostatku budú platiť v ambulanciách, do ktorých sa horko-ťažko dostanú. Čo je podľa nej ešte horšie je, že sa zvyšuje počet nezmluvných ambulancií, čo znamená, že aj napriek platbám do zdravotnej poisťovne pacient nedostane bezplatne poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

„V ŽSK máme už cca 22,7 percent nezmluvných lekárov, čo znamená, že pacient si musí platiť všetku poskytnutú zdravotnú starostlivosť vrátane liekov alebo zobrazovacích vyšetrení. A samu ma bude zaujímať výsledok auditu poplatkov, ktorý realizovalo koncom roka 2024 ministerstvo zdravotníctva SR, ale dosiaľ nebol prezentovaný verejnosti,“ dodala.

Na to, kedy budú výsledky prieskumu zverejnené a aké kroky z neho vyplynú, sa ministerstva zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas) pýtala aj Pravda. Pred poriadkom v poplatkoch mal však koncom roka prednosť hroziaci kolaps nemocničného zdravotníctva.

„Minister zdravotníctva sa musel hneď po nástupe zaoberať urgentnou témou výpovedí nemocničných lekárov. Preto sa až v súčasnosti postupne zoznamuje s prebiehajúcimi projektmi na MZ SR, vrátane auditu poplatkov,“ uviedol komunikačný odbor.