Lekárske odborové združenie (LOZ) pod vedením Petra Visolajského sa po mesiacoch naťahovačiek dohodlo s ministerstvom zdravotníctva. Krátko pred Vianocami podpísalo s rezortom zmluvu o sociálnom zmieri. Rezort pod vedením Kamila Šaška nakoniec ustúpil pri väčšine požiadaviek lekárskych odborárov a z celkovo 19 bodov naplnil 16. Ďalšie požiadavky ministerstvo sľúbilo splniť v prvých mesiacoch roku 2025. Lekári, ktorí sa vyhrážali výpoveďami, podmienečne nastúpili do práce a zvyšok je vo hviezdach.
Vláda sa v dohode s LOZ zaviazala bezodkladne predložiť do Národnej rady návrhy zákonov, ktorými sa zrušia konsolidačné opatrenia týkajúce sa valorizácie platov lekárov, ako aj nedávno schválená legislatíva o mimoriadnej situácii. Tou sa do zákona dopĺňala možnosť vyhlásiť mimoriadny stav v konkrétnych okresoch alebo nemocniciach, v ktorom by lekári museli chodiť do práce aj napriek podaným výpovediam. Okrem toho kabinet ešte začiatkom decembra rozhodol, že počas aktuálneho volebného obdobia sa štátne nemocnice nebudú transformovať na akciové spoločnosti.

„Problém je vyriešený. Od nového roka žiadne hromadné výpovede lekárov nehrozia. Budeme ďalej pracovať na lepšom slovenskom zdravotníctve,“ napísal na sociálnej sieti minister Šaško. Deklaroval, že rezort bude naďalej pracovať na lepšom slovenskom zdravotníctve a s odbormi rokovať o ostatných otázkach označovaných za sporné.
Pomoc a škoda
Verejnosť si teda môže vydýchnuť, že podľa všetkého nás v roku 2025 nečakajú masívne výpovede lekárov a keď ochorieme alebo sa zraníme, bude nás mať kto ošetriť. Ale čo to stojí? Podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara, LOZ pravdepodobne dohodou s rezortom zdravotníctva docielilo, že sa ešte zvýši už teraz veľmi výrazný dlh v zdravotníckom sektore.
„Požiadavky odborárov nie sú kryté zdrojmi a mnohé z nich z hľadiska tlaku na efektívnosť buď zabetónovávajú, resp. ešte viac zhoršujú stav vecí. Pacient nie je centrom záujmu tejto zmluvy, hoci sa o tom píše v jej preambule. Táto zmluva asi neprinesie lepšie výsledky zdravotníctva,“ uviedol Zachar pre Pravdu. Dokonca istému typu nemocníc môže celá dohoda ešte uškodiť, tvrdí odborník.

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana ďalej vysvetlil, že lekárski odborári sú na Slovensku pomerne silní a majú výrazné slovo. Dokážu preto, ak chcú, zablokovať aj potrebné zmeny. Uzavretá zmluva síce zaväzuje LOZ k spolupráci na reformách, no v tomto bode narážame na akýsi paradox. Priama účasť odborov v reformnom procese môže nakoniec spôsobiť nedostatočnú intenzitu reforiem, upozorňuje expert.
Odborníci sa nezávisle od seba zhodujú, že odborári nehľadia do budúcnosti a premýšľajú krátkodobo. Aj najnovšou dohodou s rezortom zdravotníctva sa snažili maximalizovať konkrétne svoje záujmy, hodnotia. Samozrejme, pýtať si lepšiu odmenu za prácu, teda vyššie platy, je prirodzené, podotkol riaditeľ INEKA.
„Mali by však byť len jednou z rovnocenných strán sociálneho dialógu. Lenže zamestnávatelia do tohto dialógu neboli príliš zahrnutí a aj znenie zmluvy s pritlačenou vládou o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve mi pripadá, ako keby bolo diktované prevažne zo strany LOZ,“ mysli si Zachar.

Samotná dohoda, môže koniec-koncov uškodiť súkromníkom, teda privátnym nemocniciam. A to v prípade, že „zákonodarci v zákonoch a súvisiacich normách, ktoré majú nasledovať, budú hľadieť na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti selektívne“, upozornil Zachar. Ak by vláda legislatívne zvýhodňovala štátne zariadenia pred ostatnými, tak súkromníkov, ktorí v súčasnosti oproti štátnym často poskytujú kvalitnejšie služby, čakajú ťažké časy, hovorí analytik. A to isté platí, aj ak sa bude pokračovať v umelom oddlžovaní štátnych nemocníc a ich následnom opätovnom zadlžovaní bez výrazných negatívnych následkov.
Kúsok nemocnice si nekúpime
Ďalším dôležitým bodom rokovaní medzi LOZ a rezortom zdravotníctva bola transformácia nemocníc. Aj keď toto opatrenie nebolo súčasťou konsolidačných opatrení v zdravotníctve, ktoré spustili spor vlády a LOZ, odborári od začiatku označili túto tému za červenú čiaru. Ak by sa teda vláda nezaviazala, že nebude meniť štátne nemocnice na akciové spoločnosti, LOZ by dohodu nepodpísalo. Ako už informovala Pravda, pre túto zmenu by sa na zdravotnícke zariadenia začal vzťahovať obchodný zákon a prísnejšie pravidla hospodárenia.
Pre štát by to okrem iného znamenalo aj to, že pred transformáciou by mal vyriešiť miliardový dlh nemocníc. Ak by sa tak nestalo včas, tak by ako akciové spoločnosti zbankrotovali. Pritom sa však ozývali odborári a obávali sa, že by následne hrozila privatizácia nemocníc a ich transformáciu preto odmietali.

Analytici však nepovažujú tento bod dohody s LOZ za úplné šťastný. „Varovným signálom je už fakt, že zmluva obsahuje klauzulu o zákaze transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. To je nevyhnutný krok na zabezpečenie ich transparentného hospodárenia a vyrovnanie podmienok na trhu,“ upozornil Ďurana. Odborárov označuje za „veľmi úspešných lobistov vlastných záujmov“, a to sa odráža na napĺňaní ich platových požiadaviek a snov o postavení v spoločnosti na úkor trhových princípov.
Podľa najnovšej dohody LOZ a ministerstva tiež majú nastať zmeny ohľadom systému DRG platieb. V jednoduchosti ide o úhradový mechanizmus nemocníc, v ktorom sa zjednocuje suma za diagnózu vyplácaná poisťovňami nemocniciam. Teda každá nemocnica by mala za jednu diagnózu dostať rovnaký obnos peňazí. Vláda v dohode prisľúbila, že v roku 2025 podiel úhrad na DRG dosiahne 15 percent a v roku 2026 stúpne 30 percent.
Slovenské nemocnice preto teraz čaká audit, v ktorom sa posúdi, ako sa k ich financovaniu bude pristupovať. Ministerstvo zdravotníctvo tiež chce uskutočniť personálny audit, aby zistilo ako sa lekárom v nemocniciach pracuje, koľko času strávia pri pacientoch a koľko pracovných úväzkom má každý jeden doktor.
Podľa Ďuranu to pri dobrom nastavení môže sektoru pomôcť, no otázkou je, ako samotný audit nemocníc dopadne, ak ho bude riadiť ministerstvo zdravotníctva za asistencie lekárskych odborov. Pri spolupráci rezortu a LOZ skrátka hrozí, že to nebude mať pre naše zdravotníctvo žiadny prínos, hovorí expert.

Aj Zachar súhlasí s tým, že niektoré dohodnuté opatrenia môžu Slovensku pomôcť. Radí sa sem pritom aj práve tento audit, ale pod dôležitou domnienkou – že ho naše ministerstvo s odborármi vykoná správne a následne sa zverejnia aj výsledky. Potom podľa nich skutočne nastavia ciele aj s predpokladom, ako to všetko ovplyvní financovanie zdravotníctva.
Realisticky sa ale Zachar domnieva, že pri pohľade na počet negatívnych efektov pripravovanej zmluvy, a tých bude podľa jeho slov veľmi veľa, dôjde „prinajlepšom k stagnácii“. Zároveň očakáva ďalšie kontroverzie pri prijímaní budúcich zákonov. A obaja experti sa nezávisle od seba zhodujú, že zastavenie transformácie nemocníc na akciovky ničomu a nikomu nepomôže. Naopak, stane sa to brzdou potrebných zmien.
Zároveň stále zostáva otázne, či sa dohodnuté podmienky stanú realitou. Odborári koncom decembra oznámili, že svoje výpovede sťahujú len podmienečne, ak sa vláde všetko podarí schváliť do konca februára 2025. Čas sa teda kráti a keďže pôjde o zrýchlené konanie, Zachar sa obáva obsahovej kvality a skutočnej náplne finálnej dohody. „Niektoré opatrenia sa budú podľa zmluvy uskutočňovať počas celého roka, takže koniec februára má byť len prvým, aj keď z pohľadu výpovedí lekárov asi najdôležitejším, míľnikom,“ uzavrel riaditeľ INEKA.