Jednou z požiadaviek tribún v novembri 1989 bola odluka katolíckej cirkvi od štátu. K zmene však nedošlo ani tri desaťročia od revolúcie. Naopak, vzťah sa ešte viac upevnil. Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu podpísalo Slovensko so Svätou stolicou v roku 2000 nevypovedateľnú Vatikánsku zmluvu, z ktorej vyplýva, že musí nejakým spôsobom finančne podporovať cirkvi na Slovensku.
Pokus o zmenu prístupu k financovaniu bol na stole v roku 2015, keď rezort kultúry predložil cirkvám tri modely financovania. Jedným z nich bola takzvaná asignačná daň, čo znamená, že na chod cirkví by prispievali iba ich členovia. V hre bola aj možnosť financovania podľa počtu veriacich alebo rozdelenie peňazí podľa počtu duchovných. K zmene však nedošlo a financovanie sa zmenilo až od roku 2020. Cirkvi dostávajú od štátu balík peňazí a rozhodujú, ako sa ním budú nakladať. Prerozdeľovanie peňazí sa zmenilo podľa počtu veriacich.
Čítajte viac Čo vieme o sekte AllatRa? Založili ju Ukrajinci, pôsobí aj u nás. Vodca sľubuje bývanie zadarmo, klimatickú krízu rieši sexom
Posledná novela z dielne rezortu kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) prešla parlamentom vlani v novembri. Od nového roka sa výška príspevku odvíja od miery rastu minimálnej mzdy. Bývalý systém nedostatočne pokrýval mzdové náklady, najmä v menších cirkvách. Od prijatia pôvodného zákona v roku 2019 vzrástla minimálna mzda o 44 %, zatiaľ čo príspevok štátu pre cirkvi sa zvýšil len o 24 %. Ak sa počet veriacich konkrétnej cirkvi zvýši alebo zníži o desať percent, upraví sa aj výška príspevku pre danú cirkev.
„Pri takomto pomalom tempe poklesu hrozí, že aj keby sa za sto rokov znížil o 50 %, tak sa nezníži financovanie, lebo tempo je pomalšie, ako je to nastavené v zákone,“ uviedol Pravde sociológ zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Miroslav Tížik.
Šimkovičová ďalšie návrhy neplánuje
Zdá sa, že Šimkovičovej rezort po novele o finančnej podpore nateraz žiaden ďalší návrh v oblasti cirkví a náboženských spoločností nechystá. Ako uviedla pre Pravdu riaditeľka Odboru komunikácie ministerstva kultúry Petra Bačinská, rezort nemá momentálne v pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2025 v tejto oblasti uložené konkrétne úlohy.
Čo však plánuje, je „pracovať v najbližšom období napríklad na vylepšení evidencie cirkevných právnických osôb, na implementácii zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, ktorý bol novelizovaný s účinnosťou od 1. 1. 2025, ale taktiež aj pokračovať v osvetových a vzdelávacích činnostiach v oblasti religiozity, náboženského extrémizmu, ochrany náboženskej slobody.“
Ako ďalej Bačinská uviedla, prieskum SAV o poklese ľudí, ktorí chodia do kostolov, rezort berie na vedomie, pričom pracovať bude aj s jeho výsledkami.
Kto si z koláča ukrajuje najviac
Väčšina peňazí, ktoré cirkvi dostávajú od štátu, ide na výplaty duchovných. Zvyšok sa využíva na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie alebo na stravu. Cirkvi sa tiež starajú o historické pamiatky, robia aktivity v oblasti vzdelávania, zdravotníckej a sociálnej pomoci a v mnohom často suplujú štát.
Ako pred časom uviedla pre Pravdu hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Katarína Jančišinová, zvýšením podielu štátneho príspevku sa zníži potreba dofinancovania mzdových nákladov z vlastných zdrojov. „Tie potom môžu byť použité na ostatné činnosti cirkví v sociálnej oblasti, katechizácii a školstve, v oblasti zdravotnej starostlivosti či správe a obnove historických pamiatok,“ priblížila.
S novým kalendárnym rokom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti dostanú od štátu o takmer päť miliónov eur viac, teda vyše 63 miliónov eur. V roku 2026 to bude dokonca viac ako 69 miliónov eur. Najviac peňazí zhltne z koláča tento rok rímskokatolícka cirkev, ktorá dostane 43,7 miliónov. Podľa posledného sčítania obyvateľov z roku 2021 sa k nej hlási 3 038 511 veriacich, čo predstavuje takmer 56 percent všetkých obyvateľov Slovenska a vyše 81 percent všetkých kresťanov na Slovensku.
Podľa štatistík sa počty veriacich ľudí, ktorí sa hlásia k rímskokatolíckej cirkvi, od roku 1950 mení. Kým v polovici 20. storočia to bolo 2,62 milióna, do roku 1991 počty vzrástli na 3,18 milióna. Najvyšší počet sa k tejto viere hlásil v sčítaní v roku 2001, išlo o 3,70 milióna ľudí. Od vtedy dáta ukazujú pokles. Kým v roku 2011 bolo rímskych katolíkov 3,34 milióna, v poslednom sčítaní v roku 2021 to bolo už „len“ 3,03 milióna.
Evanjelici dostanú niečo vyše šesť miliónov, pričom ich je 286 907. Gréckokatolíci, ktorí sú treťou najpočetnejšou cirkvou s počtom veriacich 218 235 si z balíčka peňazí odoberú necelých šesť miliónov. Z 18 štátom uznaných cirkví nedostávajú príspevok z peňazí daňových poplatníkov štyri, a to Kresťanské zbory, Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, takzvaní mormóni, a tiež Bahájske spoločenstvo. Na porovnanie, v Rakúsku alebo Nemecku sú cirkvi financované z daní ľudí, ktorí sa k nim priamo hlásia. Inak povedané cirkev financujú len veriaci.
Čítajte viac Dostanú cirkvi viac štátnych peňazí? Šimkovičovej návrh prešiel vládou, nemá však plnú podporu v koalícii
Pôvodný nárast dôvery opadáva
Za tri dekády je podľa výsledkov výskumu pre Slovenskú akadémiu vied (SAV), ktorý na vzorke 1245 dospelých realizoval Focus, vidieť mierny pokles podielu ľudí, ktorí chodia pravidelne do kostola na bohoslužby. Kým po revolúcii v 90. rokoch záujem o náboženstvo narástol, dnes chodí do kostolov aspoň raz týždenne zase o čosi menej ľudí. Zhruba toľko, ako tesne po zmene politického režimu. Sociológ Tížik to až tak tragicky nečíta. „Skôr len dlhodobo opadáva pôvodný nárast dôvery aký bol v náboženstvo po roku 1989,“ priblížil.
Na rozdiel od iných krajín, je podľa Tížika Slovensko výnimočné v tom, že tu nedochádza k takej sekularizácii ako inde, aj preto je pokles náboženskej aktivity menší. Miera sekularizácie môže byť nižšia aj kvôli tomu, že náboženstvo hrá u nás úlohu skôr v rodine a súkromí. „To je to, čo ľudí viac drží pri náboženstve a nie tá oficiálna stránka, ako sa cirkev prezentuje navonok. Nie je to najpodstatnejšie pre náboženský život ľudí na Slovensku,“ podotkol vedec. Ako výskum podľa neho ukázal, vidieť však, že v poslednej dekáde sa až na tretinu populácie zvýšil podiel tých, ktorí nechodia do kostola na bohoslužby vôbec.
Pokles návštevnosti kostolov je podľa Tížika v prípade rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi menší ako u protestantskej cirkvi (evanjelici, kalvíni, reformovaní), kde je zase pokles výraznejší. Slovensko sa v tom podľa sociológa podobá iným krajinám. Vysvetlil, že katolicizmus dáva dôraz na praktickú stránku, teda účasť na bohoslužbách. „Zachováva sa tu aj väčšia kontinuita na rozdiel od protestantských cirkví, ktoré viac zdôrazňujú individuálne presvedčenie a je menej kladený dôraz na kolektívno-rituálnu stránku, a preto je tam aj pokles výraznejší oproti katolíkom,“ podotkol.
Zaujímavé tiež podľa Tížika je, že hoci sa hovorilo o katastrofálnych dôsledkoch pandémie covidu-19 na náboženský život, nestalo sa tak. „Ukazuje sa, že obdobie covidu výrazne nezasiahlo do toho, ako ľudia prakticky nábožensky žijú. To súvisí s tým, čo som už naznačil, že náboženstvo je skôr tou súkromnou doménou, a preto je odolnejšie napriek tomu, ako funguje cirkev, vzťahy štátu a cirkvi a podobne. Je ako paralelná inštitúcia, ktorá žije najmä z každodennosti ľudí,“ vysvetlil.
Výsledky zo sčítania obyvateľstva však hovoria o drastickejších zmenách. Za posledných 70 rokov sa podľa dát štatistického úradu výrazne zmenil počet ľudí bez vyznania. Kým v roku 1950 ich bolo menej ako desaťtisíc, po revolúcii to už bolo viac ako pol milióna a nárast ukázalo aj sčítanie v roku 2001. Bez vyznania bolo na Slovensku takmer 700-tisíc ľudí. Počty sa nezastavili ani neskôr, v roku 2011 sa do tejto skupiny radilo už 725-tisíc ľudí. Dnes je to až 1,29 milióna ľudí.
Sociológ Tížik vysvetlil, že výsledky sa čiastočne odlišujú najmä preto, že v rámci sčítania sa menila metodika zisťovania a aj formulácia otázky, zatiaľ čo pri výskumoch SAV išlo o využitie jednotnej metodiky a formulácie otázky.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Dobré vzťahy sa oplatia?
Kým niektorých politizovanie v kázňach môže odrádzať, iných ďalšiu skupinu ľudí, naopak, môže priťahovať. Sociológ hovorí, že sympatie predstaviteľov cirkví, aké sme videli napríklad v okruhu šéfa Kotlebovci ĽS NS Mariana Kotlebu, môže mať opačný efekt. „Niektorí ľudia môžu začať chodiť do kostola práve preto, že sa tam rieši to, čo je pre nich dôležité. Je to taká dvojsečná zbraň. Na jeden strane je podľa neho časť ľudí, ktorí tam prestanú chodiť len preto, že sa tam politizuje, na druhej zase časť, ktorá tam zase začne chodiť, preto, že sa tam politizuje.
Návrh poslednej novely z dielne ministerky za SNS najskôr prešiel vládou a až po tom o ňom rokovala koaličná rada. Dve z troch vládnych strán sa pritom definujú ako sociálnodemokratické, pre ktoré je vo všeobecnosti podpora finančná podpora cirkví skôr neštandardná. Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík hovorí, že Slovensko je v tomto jedna z výnimiek.
Čítajte viac Odluka na stole? Stále viac Slovákov odmieta prispievať na cirkvi cez dane
Dobré vzťahy s cirkvami však podľa neho vládnym stranám vyhovujú pre lepšie možnosti na oslovenie konkrétnych socioekonomických skupín, predovšetkým dôchodcov a ľudí žijúcich na vidieku. Aj preto sa o financovaní cirkví zo štátneho rozpočtu veľmi nehovorí. „Je to háklivá téma nielen pre dobré vzťahy s voličmi, ale aj pre majetky, ktoré má cirkev k dispozícii, respektíve naopak, ktoré vlastní cirkev, ale štát ich spravuje,“ uviedol pre Pravdu.
Ako je však z medializovaných informácií zrejme, aj medzi konzervatívnymi politikmi, ktorí sa hlásia k viere, sa nájdu takí, ktoré nežijú celkom podľa jej hodnôt. Prečo im to slovenský volič odpustí? „Vodu kážu, víno pijú. Táto svätá pravda platí veky vekov o cirkevných hodnostároch, a ak to človek na Slovensku stáročia toleroval u farároch, prečo by mal mať iný pohľad na politikov,“ vysvetľuje Štefančík.
Inou rovinou je zaťahovanie politiky do kostolov. Jána (52) v 90. rokoch natoľko odradili kázne, v ktorých farár prejavoval sympatie voči Vladimírovi Mečiarovi a snažil sa na jeho stranu dostať aj veriacich, že na bohoslužby prestal chodiť úplne. „Keď sa politika dostala za múry kostola, omše pre mňa stratili zmysel,“ hovorí.
Štefančík evidoval podobnú situáciu aj počas posledných prezidentských volieb. „Niekedy sa farári dokonca dostanú do schizofrenickej situácie, ako nedávno v prezidentských voľbách, kedy akýsi farár z východu hanil jedného kandidáta, pretože podporoval liberálny prístup k právam homosexuálov, pritom vyjadril podporu inému kandidátovi, ktorého sexuálna orientácia na rovnaké pohlavie je na Slovensku tajomstvom, o ktorom však takmer každý vie,“ dodal politológ.
Zaujímavé je, že za posledných desať rokov došlo podľa vedcov SAV k výraznému nárastu tých, ktorí by boli za odluku cirkvi od štátu. „Medzi rokmi 2014 až 2024 došlo k výraznému nárastu podielu tých, pre ktorých je najlepším modelom vzťahu štátu a cirkví úplná odluka. Zároveň je vidieť aj zásadný pokles tých, ktorí sa pred desiatimi rokmi k otázke nechceli alebo nevedeli vyjadriť,“ konštatoval Tížik. Okrem toho sa posilnila aj medzi ľuďmi predstava, že cirkvi by mali žiť iba z vlastných výnosov a milodarov. „V súčasnosti je to už najrozšírenejší názor,“ zdôraznil. Druhý najrozšírenejší názor podporuje súčasný model priameho financovania štátom.
Na kolenách sú viac ženy
Výskum SAV tiež ukázal, že do kostolov chodí viac žien, ktoré sú na omšiach aj častejšie. Ak sa na výsledky pozrieme bližšie, na otázku, ako často sa zúčastňujete bohoslužieb, muži (38 %) aj ženy (28 %) najčastejšie uvádzali odpoveď nikdy. Väčší nepomer u mužov (23,7 %) a žien (29 %) zaznamenali aj v prípade návštevy kostola raz za týždeň alebo častejšie. Častejšie ako raz za týždeň chodí na omše takmer desať percent žien.
Podľa Tížika sa v mnohých kresťanských krajinách systematicky ukazuje, že ženy bývajú zvyčajne tie, ktoré zachovávajú náboženskú líniu. Jednou stránkou je napríklad vyučovanie náboženstva u detí, ktoré býva viac v rukách žien. Na druhej strane, je princíp materstva, ktorý dáva katolicizmus do popredia.
„Zdôrazňuje Pannu Máriu a v prípade východných cirkví, ktoré sú na Slovensku, je to Bohorodička,“ priblížil. Sociológ podotkol, že Sedembolestnú Pannu Máriu si Slovensko stanovilo aj za svoju patrónku. „Ženský princíp je v našom prostredí posúvaný do popredia. V tomto sa podobáme väčšine európskeho kresťanského európskeho sveta,“ priblížil s tým, že ženy viac zachovávajú aj kresťanské tradície pestované v rodinách. Ženy si podľa výsledkov viac zakladali aj na odovzdávaní viery na ďalšie generácie.
Náboženská prax nie je len o návšteve bohoslužieb, súčasťou sú aj modlitby, kde takisto nastal pokles. „Aj v tejto dimenzii náboženskej praxe je vidieť mierne klesajúci trend medzi tými, čo sa modlia niekoľkokrát do týždňa alebo denne, a veľmi mierne posilnenie skupiny tých, čo sa modlia aspoň raz mesačne. Spolu s tým však vidieť aj nárast podielu tých, ktorí sa nemodlia nikdy,“ približuje Tížik. Ukázalo sa, že modlenie výrazne preferujú ženy, najmä v prípade raz týždenne alebo častejšie (52 %, pričom každý deň sa modlí takmer 30 % žien).
Ako vyzdvihol Juraj Majo z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského až do 50. roku veku bola najčastejšou odpoveďou u ľudí, že sa nemodlia nikdy. Najviac to bolo v kategórii 30 až 39 rokov, konkrétne 29,6 %. V najmladšej vekovej kategórii do 29 rokov sa každý deň modlí len 15 % ľudí. „Od kategórie 50 rokov tiež mierne stúpa podiel nikdy sa nemodliacich respondentov, pričom v staršej generácii je to najviac práve u najstarších respondentov (nad 70 rokov sa nikdy nemodlí až 26,2 % respondentov). V tejto kategórii je zároveň najviac tých, ktorí sa modlia každý deň (35,8 %),“ vysvetľuje Majo.
Výskum poukázal aj na rozdiely v tom, ako sa často sa modlia katolíci a protestanti. Každotýždennú a častejšiu modlitbu deklarovalo až 60 % opýtaných katolíkov, z toho sa každý deň modlí až 35 %. „Špecifikom odlišných tradícií medzi katolíckym a protestantským prostredím je aj to, že katolíci sa najčastejšie modlia každý deň, prípadne aspoň raz do týždňa, kým protestanti skôr aspoň raz do týždňa alebo častejšie alebo menej často ako niekoľkokrát do roka,“ pokračoval Majo.
NKÚ: Šetríme, ale cirkvi dostávajú viac
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zverejnil začiatkom januára správu, v ktorej upozornil, že v čase konsolidácie sa príspevok na činnosť cirkví zvyšuje. Za posledných päť rokov im vyplatil vyše štvrť miliardy eur.
„Podľa údajov zo sčítania obyvateľov počet veriacich na Slovensku klesá, výška príspevku štátu na fungovanie cirkví a náboženských spoločností má naopak stále stúpajúci trend. V rokoch 2019 až 2023 dostalo príspevok na fungovanie 14 cirkví registrovaných na Slovensku, štyri cirkvi oň nepožiadali. Rezort kultúry im v piatich kontrolovaných rokoch vyplatil cez 261 miliónov eur,“ uviedol NKÚ v tlačovej správe.
NKÚ tiež upozornil, že systém evidencie na ministerstve kultúry je zastaraný, pretože je vedená vo viacerých ecxelových a wordových súboroch. „Najvyšší kontrolný úrad SR preto odporúča Ministerstvu kultúry SR vytvoriť pre cirkevný odbor užívateľsky prívetivé softvérové prostredie s cieľom zníženia administratívnej záťaže, optimalizácie, zefektívnenia a zjednotenia procesu evidencie cirkevných právnických osôb,“ odporučil úrad rezortu.
Okrem príspevku štát podporuje cirkvi aj poskytovaním dotácií, napríklad aj v rámci dotačného programu Obnovme svoj dom, ktorý je určený na rekonštrukciu pamiatok. O príspevok môžu požiadať vlastníci aj správcovia národnej kultúrnej pamiatky.
„Pamiatkový úrad SR eviduje približne 10-tisíc nehnuteľných a 16-tisíc hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, v majetku cirkví je okolo 26 %. V rokoch 2019 – 2023 boli cirkvám a náboženským spoločnostiam poskytnuté z kapitoly Ministerstva kultúry SR účelové dotácie na obnovu pamiatok vo výške viac ako 26 mil. eur,“ priblížil úrad s tým, že štát podporuje cirkvi aj úľavami na daniach a poplatkoch.