Opozícia má v pláne mimoriadnu schôdzu, avizuje aj masívny protest a vylúčené nie je ani odvolávanie predsedu vlády. Podľa politológa premiér len odkláňa pozornosť od koaličných problémov a dopadov konsolidácie.
Cesta von z Európy
Po dlhom tichu sa premiér Fico verejnosti prihovoril tak, ako je pre neho v posledných mesiacoch typické – cez video na sociálnej sieti. Popri vysvetľovaní svojej luxusnej dovolenky vo vietnamskom Hanoji, ktorú nepotvrdil ani nevyvrátil, nadhodil ešte jednu tému, ktorá od Vianoc do tretice rozbúrila opozičné, ale aj koaličné vody. Šéf Smeru oznámil, že chce najvyšším ústavným činiteľom a predsedom koaličných strán navrhnúť vydanie stanoviska k zahraničnopolitickej orientácii SR.
Čítajte viac Búrlivý politický rok 2024. Aké sú trendy? Sociológ: Atentát naštartoval rast Republiky, voliči Hlasu sa zmenili
Má ísť podľa jeho slov o reakciu na nástup iných názorov, ako presadzuje Brusel, a popieranie základných demokratických pravidiel. „Na Úrade vlády SR intenzívne analyzujeme situáciu v niektorých členských štátoch EÚ, osobitne v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku a Rumunsku,“ uviedol s tým, že spoločné stanovisko má definovať obsah a kvalitu zahraničnopolitickej orientácie a zásady, ktorými sa v zahraničných otázkach riadime.
Ficovo vyhlásenie prišlo v čase, keď opozícia avizovala zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej chceli uznesením potvrdiť zahraničnopolitické smerovanie Slovenska, čím reagovali na Ficovu predvianočnú cestu do Moskvy za Putinom. Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka vyhlásil, že to, pred čím varovali, sa stáva realitou. „Robert Fico po návrate z Moskvy potvrdil, že sa chystá zmeniť základné parametre našej zahraničnej politiky. Je to mimoriadne nebezpečné,“ uviedol.
Pred Slovenskom stoja podľa neho dve cesty. „Jednu navrhuje Robert Fico – smeruje von z Európy, na východ do Moskvy a vedie k chudobe, izolácii a do náruče Vladimira Putina. V opozícii musíme urobiť všetko preto, aby si Slovensko vybralo inú cestu, aby sme boli moderným európskym štátom, kde ľudia žijú v bezpečí a kde našimi partnermi sú západoeurópske demokracie a nie diktátori v Bielorusku alebo v Rusku. Nemôžeme dovoliť Robertovi Ficovi, aby ohrozil alebo nebodaj zničil to, čo sme tu budovali 30 rokov,“ uviedol.
Strana Hlas nepodporí žiadne iné stanovisko alebo postoje, resp. zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska ako tú, ktorá je postavená na našom členstve v EÚ a NATO a nepodporí žiadne iné uznesenia alebo žiadny iný zahraničnopolitický postoj.minister práce Erik Tomáš (Hlas)
Podľa Šimečku nemá Fico mandát ani od poslancov a ani z volieb, aby menil kurz. Jediným jeho motívom je podľa lídra PS prekrytie jeho vlastných zlyhaní a neschopnosti. Predseda klubu KDH Marián Čaučík dodal, že smerovanie zahraničnej politiky Slovenska sa nemení len preto, lebo premiér „niečo videl v iných krajinách“.
Do NR SR preto podali uznesenie, ktorým sa potvrdí zahraničnopolitické smerovanie SR a ktoré nijak nevybáča z toho, čo deklarujú lídri koaličných strán v programovom vyhlásení vlády, ale aj v memorande, ktoré bolo podpísané pred pár mesiacmi – v septembri 2024. „Národná rada je miesto, kde sa musí ukázať, že neexistuje väčšina pre to, kam chce Robert Fico Slovensko zatiahnuť. Že neexistuje väčšina daná z volieb, ktorá by podporila kurz Fica na východ. To sa má ukázať,“ dodal Šimečka.
Jedno memorandum stačí
V septembrovom memorande traja najvyšší ústavní činitelia deklarovali pevné ukotvenie v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO) a zaviazali sa k jednotnému postupu v otázkach zahraničnej politiky. Prezident preto ani dnes nevidí dôvod na prijímanie nového stanoviska. „Deklarácia o zahraničnej politike Slovenska, ktorú pred štyrmi mesiacmi podpísali traja najvyšší ústavní predstavitelia SR, jasne definuje pevné slovenské ukotvenie v EÚ a NATO, a zároveň právo Slovenska vykonávať suverénnu zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany,“ uviedla kancelária prezidenta.
Čítajte viac Ako bude vláda vládnuť? Koalíciu čaká ťažký rok. Politológ: Fico bude rád, ak sa mu to nerozsype v prvom polčase
Táto deklarácia poskytuje podľa Pellegriniho v súčasnosti dostatočný priestor na výkon každodennej politickej práce. Poverený predseda NR SR Peter Žiga (Hlas) sa k danému uzneseniu vyjadrí až po jeho preštudovaní. Aj líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok uviedol, že pevne ukotvenie v EÚ a NATO jasne vyplýva z programového vyhlásenia vlády aj z memoranda. „S týmto memorandom sa ako strana plne stotožňujeme a nevidíme potrebu meniť jeho základné hodnoty. Zároveň chápeme dôvody predsedu vlády na možné širšie doplnenie memoranda, no ešte raz zdôrazňujeme, že v ňom musí zostať zachované jednoznačné ukotvenie SR v EÚ a NATO,“ dodal. „Určite nikto nespochybňuje našu účasť v EÚ alebo v NATO, ale je potrebné hovoriť o reformách v týchto inštitúciách,“ reagoval líder SNS Andrej Danko.
„Pán prezident je však pripravený hovoriť o tejto téme na stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov po zvolení predsedu NR SR,“ dodal palác. NR SR svojho šéfa nepozná od apríla 2024, kedy sa Pellegrini presunul do Prezidentského paláca. Voľbu blokoval Danko, ktorý si nárokoval post šéfa NR SR. Po mesiacoch slovných roztržiek, zablokovaného parlamentu, nezhôd v klube SNS či rozkolu v Hlase nakoniec Danko ustúpil. Kandidáta Hlasu podporí, no očakáva, že prejdú aj všetky personálne voľby a vládne športové zákony. Zatiaľ nie je jasné, ako sa v koalícii dohodnú.
Žiga zvolal mimoriadnu schôdzu na 14. januára. Šimečka pri uznesení stavil na osvedčenú spoluprácu s KDH a SaS, no osloviť chce aj poslancov hnutia Slovensko. Osobné spory musia podľa neho ísť bokom. Mimoriadna schôdza je však len prvým krokom. Pokiaľ podľa lídra PS koalícia pristúpi k dramatickej zmene smerovania Slovenska, zvolajú masívny protest. K odvolávaniu premiéra Fica, ktoré navrhovala SaS, pristúpia až keď bude istá väčšina hlasov, čo je veľmi málo pravdepodobné.
Šimečka sa však chystá komunikovať aj s poslancami koalície a hľadať podporu pre uznesenie. Týkať sa to zrejme bude aj nespokojných poslancov v Hlase. Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera čakajú v PS na to, s čím Fico príde. „Bez ohľadu na to sa už organizujú rôzne občianske a politické protesty, otázka vyslovenia nedôvery vláde príde skôr či neskôr na rad, je to len otázka načasovania,“ uviedol pre Pravdu.
Odvolávanie vlády bez toho, že by si jeho iniciátori zabezpečili dostatočnú väčšinu hlasov, je podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka prázdnym gestom, čím spravidla opozícia chce iba pútať pozornosť verejnosti a dokázať jej (prípadne aj sebe samej), že ešte existuje. Na Slovensku boli úspešné dve hlasovania o nedôvere vláde – v roku 1994 a 2023. V oboch prípadoch bola jasné, že na tento krok existuje dostatočná väčšina v parlamente.
Rôzne hlasy z Hlasu
Minister práce Erik Tomáš (Hlas) na margo avizovaného nového stanoviska, na ktorom Fico pracuje, uviedol, že memorandum už prijaté bolo. „Strana Hlas nepodporí žiadne iné stanovisko alebo postoje, resp. zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska ako tú, ktorá je postavená na našom členstve v EÚ a NATO a nepodporí žiadne iné uznesenia alebo žiadny iný zahraničnopolitický postoj,“ povedal minister vo štvrtok novinárom.
Šutaj Eštok podľa Tomáša na margo uznesenia hovoril, že ide skôr o to, aby bolo už existujúce memorandum podporené širším konsenzom. „Teda aj na úrovni politických strán a ich poslaneckých klubov,“ povedal, no obsah zatiaľ nepozná a nevie ani to, prečo s takouto iniciatívou Fico prichádza. Politológ Cirner si takisto netrúfa odhadnúť, či je potrebné obávať sa nového stanoviska, alebo nie. „Nedokážem to odhadnúť, Ficove vyjadrenia vzbudzujú obavy, ale deklarácia môže byť len slabým odvarom, ide o veľa. Netuším kam až sú schopní zájsť,“ zhodnotil pre Pravdu s tým, že premiér len odkláňa pozornosť od problémov koalície a dopadov konsolidačného balíčka na občanov.
„Zároveň je to roztlieskavanie voličov, ktorí takéto snahy oceňujú. Fico sleduje Orbánovu politiku a snaží sa ju kopírovať,“ myslí si. Avizované uznesenie však podľa neho bude len balast o všetkom a o ničom. „Niečo sa tam bude naznačovať, ale nie explicitne, bude to opäť iba hra. Bude to o mieri, spolupráci a štyroch svetových stranách, nič nové čo by sme už od nich nepočuli,“ uviedol.
„Predpokladám, že bude požadovať také formulácie, ktoré budú legitimizovať jeho zahraničnopolitické aktivity, osobitne cestu do Moskvy,“ hovorí Marušiak. Podľa politológa SAV ani predchádzajúce stanoviská nezastavili prehlbovanie konfliktu, čo sa týka zahraničnopolitických priorít. „V súčasnosti by išlo zrejme skôr o pokus demonštrovať jednotu vládnej koalície. Ešte pred týmto stretnutím Dankova SNS deklarovala podporu zahraničnopolitických aktivít premiéra Fica. Ak by za týchto okolností bolo nejaké stanovisko prijaté, znamenalo by, že Hlas postavili jeho koaliční partneri pred hotovú vec,“ hodnotí politológ.
Deklarácia má pritom podľa Marušiaka nahradiť komunikáciu štandardnú pre demokratické štáty, kde premiér o svojich aktivitách informuje verejnosť, a predovšetkým – štátne inštitúcie. „Teda, kde jeho cestu schvaľuje vláda, kde podáva o svojej činnosti správu, nielen vláde, ale napr. v prípade európskej politiky aj parlamentu, resp. príslušnému výboru pre európsku integráciu a neusiluje sa tejto povinnosti zbaviť,“ hovorí.
Líder Hlasu však prekvapil ráznym postojom voči Ukrajine po zastavení tranzitu plynu. „Ak chce pán prezident Zelenskyj pokračovať v takomto prístupe voči Slovensku, je na mieste otázka, či Slovensko bude aj naďalej podporovať vstup Ukrajiny do EÚ,“ uviedla strana v stanovisku. Takto rázne sa nevyjadril ani Danko, ktorý dlhodobo podporuje pozície Moskvy aj Ficovu cestu za Putinom, a ani Fico, ktorý ešte po októbrových rokovaniach s ukrajinskou vládou v Užhorode niekoľkokrát plne podporil vstup Ukrajiny do EÚ.
Rebelujúci poslanci z Hlasu sa však voči prípadnému recipročnému opatreniu, ktoré navrhol premiér – teda zastaveniu dodávok elektriny na Ukrajinu, ohradili. Nápad označili za nehumánny a stratový pre Slovensko. Zároveň skupina potvrdila, že sa chystá na cestu do Kyjeva a Ukrajincom chcú pomôcť s integráciou do EÚ. Práve v čase, keď sa vedenie Hlasu vyhráža zastavením podpory pre vstup krajiny do Únie. Ide o reakciu na cestu šiestich poslancov Smeru a SNS do Ruska na pozvanie Štátnej dumy.
Čítajte viac Fico sa pridal ku krajnej pravici a ohrozuje všetko, čo sme 30 rokov budovali, tvrdí Šimečka. SNS podporuje premiéra
„Chceme ukázať, že sme otvorení pomáhať Ukrajine v ich európskej integrácii,“ povedal Denníku N Migaľ, ktorý kritizoval aj Ficovu predvianočnú cestu do Moskvy a označil ju za pomyselnú facku slovenskej diplomacii. Oficiálne pozvanie do Kyjeva dostal Ján Ferenčák ako šéf európskeho výboru od vedenia ukrajinského výboru pre európsku integráciu. „Musíme začať kroky, aby sa Ukrajina stabilizovala a integrovala do stredoeurópskeho priestoru a západnej Európy,“ povedal. Minister Tomáš uviedol, že možné „nepodporenie“ vstupu Ukrajiny do EÚ bolo konzultované na úrovni predsedu poslaneckého klubu Hlasu a vedenia strany. Nie priamo so štyrmi nespokojnými poslancami.
Rozkol v Hlase nastal pred koncom decembrovej schôdze, keď migaľovci nepodporili vládne zákony z dielne ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (nom. SNS) či poslanca Smeru Richarda Glücka, ktorý navrhoval, aby premiér Fico nemusel pred každou cestou informovať členov eurovýboru osobne o stanovisku Slovenska, ktoré bude prezentovať v zahraničí. V SNS ich poslanec Roman Michelko označil štvoricu Samuela Migaľ, Radomír Šalitroš, Roman Malatinec a Ján Ferenčák za „hniezdo odporu“, Danko hovoril o porušení koaličnej zmluvy.
Vedenie Hlasu o napätí v strane mlčí
Zatiaľ teda nie je jasné, ako sa situácia v Hlase nakoniec vyvinie. Migaľ ešte v decembri hovoril o napätí v strane a nechodil ani na zasadnutia poslaneckých klubov. Na telefonát ani SMS nereagoval. V NR SR povedal len to, že za opozičné uznesenie hlasovať nebude z princípu, lebo je opozičné. „Ak by sa koaliční poslanci pridali k návrhu, znamenalo by to, že vládna koalícia sa skutočne usiluje nájsť konsenzus v otázke zahraničnej politiky, s čím by však museli súhlasiť lídri vládnych strán a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tak mohlo stať. Ak by sa pridali iba ako jednotlivci, znamenalo by to, že je vo vnútri koalície konflikt,“ hovorí politológ SAV.
O vnútrostraníckych sporoch mlčí aj vedenie Hlasu. Známe je len stanovisko ministra práce, či ministra školstva Tomáša Druckera, ktorý si nemyslí, že je v Hlase problém. „Kolegovia hlasovali vždy za programové vyhlásenie vlády a nie všetci majú trpezlivosť. Počul som, že pán premiér hovorí o nejakom silnom strede a nejakých vlažnejších krídlach, tak niektoré z tých krídel, budem hovoriť konkrétne v prípade koaličného partnera SNS, niekedy prekračuje rámce, ktoré kolegovia už nevedia udržať,“ komentoval s tým, že Hlas nikdy koaličnú zmluvu neporušil.
„Keďže žiadny zo štyroch poslancov neohlásil odchod do opozície, strana Hlas, resp. jej klub má naďalej 27 poslancov. Treba sa uchádzať o každého jedného poslanca, pevne verím, že strana Hlas zostane stabilnou a jednotnou stranou,“ uviedol minister Tomáš s tým, že rozdielne názory existujú, no 60 vládnych návrhov prešlo. Možnú výmenu šéfa poslaneckého klubu Róberta Puciho ani ďalšie nezhody nekomentoval. „Z našej kuchyne nebudem teraz vynášať. Úlohou strany Hlas je vysporiadať si tieto vzťahy do ďalšej schôdze. A nielen strany Hlas, veď vidíte, že klub SNS vlastne sa rozpadol,“ uviedol s tým, že verí, že štyria poslanci pád vlády nechcú.
Čítajte viac Danko sa chystá do Moskvy, o Ficovej ceste za Putinom vedel. Šéf SNS: Bratislava je ideálna na mierový summit, Čaputová by mala presvedčiť Zelenského
Migaľ sa viackrát vyjadril, že pád vlády by nepodporil ani napriek rozdielnym názorom v niektorých témach. Ficova cesta do Moskvy by však jeho názor mohla zmeniť a bude aj predmetom koaličnej rady, ktorá by mala byť v piatok po návrate Fica a ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) z Bruselu. „Hlas považuje túto návštevu (Moskvy, pozn. red.) za citlivú, ale pán premiér nás na koaličnej rade pred Vianocami informoval, že pôjde aj do Ruska, aj na Ukrajinu riešiť tento problém,“ uviedol Erik Tomáš.
Dátum však nebol známy ani lídrom a viacerých cesta prekvapila. Na koaličnej rade sa preto budú riešiť, čo bolo predmetom rokovaní s Putinom, avizované uznesenie aj na výsledky rokovania v Bruseli. Hlas je podľa Cirnera rozpoltený. „Jedna časť Hlasu sa správa ako Smer 2 a druhá časť tiahne v určitých témach k opozícii. Neviem, dokedy dokážu takto fungovať v jednej strane. Skôr to povedie k štiepeniu v Hlase, ale nemusí to prísť skoro, ale až s blížiacim sa termínom parlamentných volieb – riadnych alebo predčasných, a to by som dal 50 na 50,“ myslí si.
Opozícia nepovažuje vyhlásenia Tomáša či nespokojných poslancov z Hlasu za dostatočné. „Keď si všimnete, tak hneď prvý sa ku kritike Ficovej sa postavil Matúš Šutaj Eštok ku kritike Ukrajiny. Zároveň treba skonštatovať, že Hlas nie je jednotný. Je tam rozkol a časť poslancov, ktorá má takisto obavy z diania, ktoré dnes zažívame. Sám som zvedavý, ako sa situácie v Hlase vyvinie. Preto som kládol otázky aj na Hlas a prezidenta, ako sa k tomu postavia, lebo sa pasovali za garantov zahraničnopolitického ukotvenia v rámci tejto koalície,“ uviedol poslanec SaS Juraj Krúpa. Okrem toho v piatok zasadne aj eurovýbor, ktorý sa takisto bude zaoberať Ficovou cestou. „Opoziční poslanci tam chcú so mnou hovoriť o mojom stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Rád im vyhoviem,“ povedal Fico.