Vyplýva to z návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti SR v oblasti obrany a bezpečnosti a o brannej povinnosti a návrhov viacerých noviel zákonov, ktoré do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo obrany.
„Návrh zákona upravuje nový proces zaraďovania registrovaných občanov, aktívne slúžiacich príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, záchranných zložiek, verejných funkcionárov a vojakov ostatných záloh do jednotlivých zložiek Národných obranných síl. S ohľadom na úlohy, ktoré majú plniť, sa osobitne upravujú podmienky pre zaradenie do operačných záloh, pohotovostných záloh a branných záloh, pričom základným princípom ovládajúcim celý proces zaraďovania je dobrovoľnosť,“ uvádza rezort v materiáli.
Výcvik a plnenie úloh vojakmi v operačných zálohách či v pohotovostných zálohách bude podľa materiálu trvať 20 dní. Ďalších desať dní bude vojak v pohotovosti. Za absolvovanie celého obdobia dostane príslušník príspevok 3000 eur. Vojak v branných zálohách sa na získanie polovičného príspevku musí zúčastniť na výcviku a plnení úloh aspoň 14 dní.
Čítajte viac Nákup rukavíc pre policajtov a vojakov mal byť šitý na mieru, tvrdí Matovič. Podáva podnet na ÚVO
Legislatívny návrh upravuje aj vznik takzvaného Žandárskeho zboru, ktorý by mal pri udržiavaní verejného poriadku asistovať polícii. Jeho súčasťou by mohli byť vojaci alebo súčasní či bývalí policajti. Žandári by mohli dostať podobné právomoci, ako má Policajný zbor, nová legislatíva upravuje ich rovnošaty, spôsoby využívania donucovacích prostriedkov či možnosť zadržania osoby. Podriadení však budú Policajnému zboru. Žandári dostanú za 20 dní služby, po maximálne 12 hodinách, príspevok 3000 eur.
Podľa materiálu by nová legislatíva mohla v prípade úspešného legislatívneho procesu nadobudnúť účinnosť 1. júla 2025.
Čítajte viac Bezpečnostná situácia sa podľa odborníka zhoršuje, armádu čaká generačná výmena. Akým výzvam bude čeliť rezort obrany v roku 2025?