Kým líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok ohlásil, že kandidátom na šéfa NR SR ostáva minister investícií Richard Raši, poslanec Ján Ferenčák by na tomto poste radšej videl predsedu Hlasu.
Raši to stále nemá isté
Po tlačovej konferencii, na ktorej minister vnútra a líder Hlasu informoval o záveroch z Bezpečnostnej rady, pred novinármi uviedol, že kandidátom Hlasu na šéfa NR SR bude Richard Raši. Na tejto voľbe sa podľa neho dohodli na koaličnej rade. „Teším sa, že na koaličnej rade došlo k dohode, že už 4. februára by sme mali voliť predsedu Národnej rady spolu s ďalšími personálnymi voľbami,“ povedal Šutaj Eštok.
Čítajte viac Fico „roztlieskava“ voličov, no narazil na Pellegriniho. Vedie Slovensko preč z Európy? Hlas nepodporí nič, čo vybočuje
Splnenie tejto úlohy bude podľa neho jasným stabilizujúcim prvkom koalície, aby sa späť vrátili všetci poslanci a koalícia mala opäť 79 poslancov. „Záujmom koalície je, aby sme sa vrátili k stabilite 79 hlasov, aby tu bola stabilita a pokoj,“ dodal predseda Hlasu. Koaličná rada sa konala vo štvrtok večer po návrate premiéra z Bruselu len na úrovni lídrov – Fica, Šutaja Eštoka a predsedu SNS Andreja Danka. „Zvolal som koaličných partnerov, aby sme dohodli ďalší postup. O prijatých rozhodnutiach budete včas informovaní,“ reagoval prostredníctvom Úradu vlády SR Fico. Viac detailov zatiaľ jasných nie je. Danko na otázky o situácii v koalícii nereagoval. Kým Raši doteraz nemal podporu Hlasu a Šutaja Eštoka podporoval skôr Danko, ako jednu z možných alternatív, karta sa obrátila. S podporou Rašiho teraz váhajú migaľovci.
„Ja to už niekoľko mesiacov hovorím, pre mňa je najideálnejším kandidátom predseda strany Matúš Šutaj Eštok. Nielen svojou váhou osobnosti, ale takúto úlohu mal aj predtým Peter Pellegrini,“ povedal v piatok po eurovýbore poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý však nepotvrdil, že bude hlasovať za Rašiho ako šéfa NR SR. „Bude to ešte otázkou predsedníctva,“ uviedol s tým, že nezachytil to, že by bol už jasným kandidátom práve Raši.
Danko sa v decembri rozhodol, že bude kandidáta Hlasu na šéfa NR SR akceptovať pre dobro koalície, no očakáva ústupky pri vládnych zákonoch z dielne SNS či personálnych nomináciách. „To, že Andrej Danko ustúpil v akomsi svojom nároku na post predsedu parlamentu, je pre mňa absolútne irelevantné, pretože takýto nárok nikdy z koaličnej zmluvy nemal, takže nemal z čoho ustupovať,“ povedal Migaľ a predsedu SNS označil za najväčší problém tejto koalície. Rovnako uviedol, že ich nikto od sviatkov nekontaktoval a nikto s nimi nekomunikoval.
Jedna strana, dve platformy?
Štvorica poslancov Ferenčák, Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec už dlhšie prejavujú v niektorých veciach iný názor, než je ten koaličný. Prvýkrát sa to ukázalo, keď nehlasovali za odvolanie lídra Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu NR SR. Medzičasom sa koalícia musela vyrovnať so štrajkujúcim Dankom a neskôr s rozpadom klubu SNS, z ktorého odišli traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka a aj kvôli tomu bol parlament niekoľkokrát neuznášaniaschopný.
Čítajte viac Búrlivý politický rok 2024. Aké sú trendy? Sociológ: Atentát naštartoval rast Republiky, voliči Hlasu sa zmenili
Situácia v Hlase začala eskalovať počas poslednej decembrovej schôdze. Migaľ a spol. mali výhrady k dvom vládnym zákonom z dielne ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (nom. SNS) a nakoniec ho ani nepodporili. O tom, že za zákony hlasovať nebudú, na klube vedeli. Prekvapenie však prišlo potom, čo Ferenčák nepodporil návrh poslanca Smeru Richarda Glücka, podľa ktorého by premiér nemusel povinne chodiť informovať eurovýbor o postoji Slovenska, ktorý bude prezentovať v zahraničí.
Na klube sa vtedy zrejme nepochopili. Ferenčák kolegov podľa svojich slov o svojom postoji informoval a vyzval ich, aby hlasovali rovnako. Koalícia na oplátku nepodporila pozmeňujúci návrh Migaľa, ktorým chcel rozšíriť uznesenie k politickému extrémizmu, ktorým chcela koalícia odsúdiť údajnú agresivitu na opozičných protestoch. Nakoniec neprešlo nič. Presunula sa zmena zákona týkajúca sa eurovýboru, hlasovanie o uznesení, personálne voľby, ale aj odvolávanie Huliaka z postu šéfa výboru.
Migaľ prvýkrát prehovoril aj o tom, že v Hlase je napätie a niekoľko dní nebol ani na klube strany. Viaznuť začala aj komunikácia, cez oficiálne kanály a hovorkyňu sa o postojoch štvorice poslancov novinári nedozvedeli nič, poslanci zväčša komunikovali sami. Už dlhšie sa označovali za „Hlas rozumu“, čo značilo vznik ďalšieho krídla. Vo štvrtok 9. januára prišiel prvýkrát postoj jedného z poslancov aj z inej e-mailovej adresy.
Malatinec v ňom kritizoval krok ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS), ktorá zrušila návštevy galérií a múzeí každú prvú stredu v mesiaci zadarmoa označil ich za neprijateľný krok. „Ako koaličný poslanec rozumiem potrebe hľadať zdroje na konsolidáciu verejných financií, no zároveň považujem za neakceptovateľné, aby sa prvé škrty robili práve v oblasti kultúry,“ napísal.
„Postoj poslanca Malatinca podporujú aj jeho kolegovia Migaľ, Šalitroš a Ferenčák a avizujú prípravu legislatívy, ktorá by mala definovať pravidlá na takéto fungovanie kultúrnych ustanovizní, prípadne zaviedla kompenzácie za bezplatné vstupy,“ písalo sa v maile. Migaľ sa to podvečer snažil vysvetliť s tým, že štvorica nevystupuje ako „Hlas rozumu“ a ani nijako nesformalizovali spoločné fungovanie, no stále ich spája množstvo spoločných tém. O výhradách voči fungovaniu v Hlase sa podľa jeho slov snažia diskutovať interne, pričom zatiaľ je to iba ich monológ.
Čítajte viac Šoková terapia Huliakom aj vzbura v Hlase. Čo spôsobilo chaos v NR SR? Koalíciu čaká ťažký rok, scenárov je viacero
„Mylný dojem možno vznikol z toho, že môj asistent poslal e-mail z domény, ktorú mám zaregistrovanú od jesene a doteraz som pre ňu nemal iné využitie,“ vysvetlil Migaľ pre TASR. Poslanecký asistent Migaľa Marek Bezák sa však podpísal ako „poverený komunikáciou za skupinu štyroch poslancov“. Migaľ podotkol, že by rád, aby čoraz viac členov Hlasu videlo situáciu podobne ako on, či niektorí jeho kolegovia. „Aby sme sa vedeli dostatočne odlíšiť od strany Smer, aby sme boli verní svojmu predvolebnému programu a aby sme viac diskutovali vo vnútri strany,“ doplnil.
Ferenčák na margo ich „komunikačného rozdelenia“ povedal, že všetci štyria zostávajú v poslaneckom klube Hlasu. Odmietol, že by fungovali ako platforma. „Sme klub Hlas. Sme jednotní. To, že sú tam názorové rozdiely, to je dlhodobo známe a do budúcna nič nie je vylúčené,“ poznamenal. Zároveň pripustil výhrady k šéfovi poslaneckého klubu Róbertovi Pucimu, respektíve k vedeniu klubu. Označil ho za svojského, priznal, že s ním mal konflikty, no nepovedal, či bude žiadať jeho výmenu. O výhradách k Pucimu hovoril ešte v decembri aj Migaľ a označil to ako jednu z ich požiadaviek.
Sťažoval sa na nedostatočnú diskusiu a rýchle porady pred hlasovaním. Na jeseň vraj dostali od vedenia sľub výmeny predsedu klubu za niekoho, kto má modernejší otvorenejší pohľad. „Chcem zdôrazniť, že nikto z nás sa o tento post neuchádza a nomináciu nechávame pevne v rukách kolegov na klube. Môžem však povedať, že sme mali internú debatu, že ako moderná sociálna demokracia by sme mohli mať na čele klubu napríklad ženu,“ dodal.
Cesta do Kyjeva
Ferenčák po eurovýbore uviedol, že čo sa týka cesty do Moskvy, konkrétne závery zatiaľ nepadli. Potvrdil, že idú spolu s ďalšími poslancami do Kyjeva. Súčasťou delegácie bude aj poslankyňa PS Beáta Jurík a ďalší poslanci z nespokojnej skupinky v Hlase. Cestu uskutočnia krátko potom, čo Danko s koaličnými poslancami odcestovali do Ruska.
Migaľovci majú problém aj s recipročnými opatreniami voči Ukrajine, o ktorých hovoril Fico, ale aj s tým, aby sa menila zahraničnopolitická orientácia Slovenska. Premiér na tlačovke v Bruseli vymenoval zoznam možných opatrení voči Ukrajine, ak by nedošlo k obnoveniu tranzitu plynu na Slovensko. Opakovane povedal, že ide o možnosti, ktoré Slovensko má, ak bude „nútené“ k reciprocite pristúpiť.
Medzi štyri konkrétne kroky, o ktorých uvažuje patrí úplné zastavenie humanitárnej pomoci pre Ukrajinu, možnosť výrazne znížiť či odňať dávky odídencom z Ukrajiny, spomenul aj možné obmedzenie dodávok elektrickej energie na Ukrajinu a hovoril aj o pomoci Ukrajine na úrovni EÚ, ktorú by mohol ako premiér členskej krajiny vetovať.
Fico na tlačovke, kde sedel rovno vedľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej z Hlasu, povedal, že na tieto možnosti „nepozná názory koaličných partnerov“. Pripustil, že by všetky nemuseli prejsť, keďže „počúva rôzne hlasy aj z koalície“. Či o tom na koaličnej rade hovorili, alebo nie, nie je jasné. Lídri o tom neinformovali.
Hlas je v polčase rozpadu, nespokojné krídla vždy odišli
Ako teda čítať komunikáciu ohľadom neistej podpory Rašiho? Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka sa zrejme aj v Hlase nájdu ľudia, ktorí vidia v Šutajovi Eštokovi slabého ministra vnútra s mnohými nedostatkami a zlyhaniami. „Toto je diplomatický jazyk, za ktorým sa skrýva jednoduchý odkaz. Pán Šutaj Eštok, ako minister vnútra ste zlyhali. Problém však je, že trestať by sa politici nemali tým, že ich parlament posunie do vyššej funkcie, akú momentálne zastávajú,“ zhodnotil pre Pravdu.
„Povedal by som, že Hlas sa aktuálne nachádza v polčase rozpadu,“ povedal Štefančík na margo rozdielnej komunikácie v klube. „Takéto platformy už boli kadekde a spravidla to končilo odchodom nespokojných členov. Ak sa nepodarí vymeniť straníckeho predsedu, alebo ak členovia tejto platformy nebudú zvláštne ,motivovaní‘, raz dôjde k rozpadu Hlasu,“ myslí si politológ.
Štvrtá vláda Roberta Fica je zatiaľ podľa Štefančíka najnestabilnejšia zo všetkých, na ktorých čele Fico stál. „Nepredpokladám, že sa problém vzájomnej nedôvery podarí vyriešiť tak, aby boli všetci spokojní. Skôr naopak, problémy sa budú stupňovať, ak nebudú prechádzať návrhy zákon z dielne nominantov vládnych strán,“ uviedol. Čo sa týka budúcnosti Hlasu, ten by sa dal podľa politológa lepšie odhadnúť vtedy, ak by boli známe skutočné dôvody nespokojnosti poslancov okolo Migaľa. „K skorému upokojeniu zrejme tak skoro nepríde. Nepredpokladám však, že by sa nespokojní vládni poslanci z večera do rána pridali k opozícii,“ dodal.