Ministerstvo obrany poslalo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa navrhuje obnoviť na Slovensku žandárstvo. Kaliňák o tomto zámere hovorí už niekoľko mesiacov, konkrétne detaily prináša práve zverejnený legislatívny návrh. Minister obrany obhajuje svoj nápad tým, že Policajný zbor je dlhodobo personálne poddimenzovaný. Preto by podľa Kaliňáka bolo vhodné, keby silové zložky štátu spojili svoje kapacity. Nedostatok hliadkových policajtov chce šéf obrany riešiť tak, že do služby v rurálnych oblastiach zaradí slovenských vojakov. Sľubuje im za to príspevok vo výške 3 000 eur ročne.
Dostanú aj zbrane
Žandári na Slovensku existovali do roku 1945. Vtedy hliadkovali na vidieku, kým štátna a mestská polícia pôsobila v mestách. Minister Kaliňák chce tento koncept po približne 80 rokoch istým spôsobom obnoviť. V praxi si to ministerstvo obrany predstavuje nasledovne: vojaci, súčasní alebo bývalí policajti by ako žandári dostali podobné právomoci, aké majú príslušníci Policajného zboru. Mohli by zastavovať autá, zaisťovať osoby či podozrivé predmety a materiály. Žandári by boli vybavení obuškom, služobnou zbraňou a na rukáve uniformy by mali nosiť pásku, ktorá by označovala, že v danej chvíli slúžia pre potreby polície, nie armády.
Ich rovnošatou by inak zostala vojenská uniforma. Žandári budú disponovať aj putami a slzotvornými prostriedkami. V prípade potreby môžu použiť donucovacie prostriedky, ako sú hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, údery strelnou zbraňou, hrozby zbraňou alebo varovné výstrely do vzduchu, prípadne samotné použitie zbrane.

Z návrhu zákona vyplýva, že žandári dostanú za 20 dní služby, po maximálne 12 hodinách denne, príspevok vo výške tritisíc eur. Ak bude legislatívny proces úspešný, všetko by mohlo platiť už od 1. júla 2025. Robert Kaliňák na prelome rokov označil obnovu žandárov za jednu z priorít svojho rezortu na tento rok. „Vojaci môžu v rámci služby a spolupráce s vojenskou políciou opätovne poskytnúť hliadkovú službu v regiónoch a v oblastiach, kde polícia nemá dostatočné množstvo poriadkových hliadok,“ uviedol.
Podľa ministra obrany v rurálnych oblastiach, teda na vidieku, takmer vôbec nevidno štátnych policajtov. Aktuálne nedostatky príslušníkov polície nie sú žiadnym tajomstvom. Ako už informovala Pravda, vlani Policajnému zboru chýbali tisíce policajtov. Problém bol o to väčší, že ďalšie stovky až tisíce policajtov sa rozhodli odísť zo služby.
Pravda preto oslovila ministerstvo vnútra aj Prezídium Policajného zboru s otázkou, ako hodnotia zámer ministerstva obrany, ktorý by mohol aspoň sčasti tento problém vyriešiť. Rezort vnútra uviedol, že „k 1. januáru 2025 slúži v Policajnom zbore 18 761 policajtov, pričom plánovaný počet na tento rok je 22 601 policajtov. Chýba teda 3 840 policajtov“.

Ako však pre Pravdu upozornil bývalý minister obrany z úradníckej vlády a analytik GlobSecu Martin Sklenár, rezort obrany by mal podľa neho pokračovať v získavaní dostatočného počtu nových vojakov. „Ozbrojené sily prechádzajú po vyše 30 rokoch svojej existencie generačnou výmenou a odchádzajúcich vojakov budú musieť nahradiť noví. Aj zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v našom regióne a zavádzanie novej vojenskej techniky obstaranej v minulých rokoch si bude vyžadovať zvyšovanie počtu vojakov v Ozbrojených silách SR,“ uviedol s tým, že získavanie vojakov je na pracovnom trhu čoraz ťažšie.
Pravda sa preto obrátila aj na Ozbrojené sily SR so žiadosťou o stanovisko k návrhu na obnovu žandárstva. Hovorca armády Štefan Zemanovič stručne odpovedal, že „vzhľadom na prebiehajúci legislatívny proces v tejto oblasti sa k uvedenej téme nebudú vyjadrovať“.
Prehĺbia už teraz obrovské problémy
Vojaci už príležitostne pomáhajú policajtom aj v súčasnosti, napríklad pri strážení hraníc. Videli sme ich pomáhať počas pandémie, pri riešení dôsledkov povodní alebo zemetrasenia. Vojaci tiež intenzívne pomáhali všetkým štátnym zložkám počas masívneho prílevu utečencov z Ukrajiny. Okrem toho, samozrejme, plnia aj svoje priame povinnosti vyplývajúce z vojenského povolania.
Po pandemických rokoch a povodniach sa však hovorilo, že vojaci sú už unavení z poskytovania aktívnej pomoci policajtom. Teraz by k tomu mala pribudnúť nová žandárska agenda, aj keď prihlásenie do zboru bude dobrovoľné a vojaci by sa tomu mali venovať výlučne vo voľnom čase, teda cez víkendy alebo počas dovolenky.

Bezpečnostný analytik a odborník na obranné plánovanie Vladimír Bednár pre Pravdu uviedol, že z jeho pohľadu plány Kaliňáka prekonávajú samotnú vec. Charakter činností vojakov a policajtov je výrazne odlišný, upozornil. „Keďže policajti konajú s občanmi, tak k situáciám majú najprv pristupovať opatrne a až potom mocensky. V prípade vojakov je to absolútne neobmedzené použitie násilia. Je v celku pochopiteľné, že medzi týmito dvoma prístupmi je značný konflikt. Preto by ozbrojené zložky orientované na bežné ozbrojené konflikty nemali plniť úlohu polície,“ upozornil.
Doplnil, že žandári síce existujú aj v Taliansku či Francúzsku, no nemiešajú tam pôsobenie armády a polície dohromady. Slúžia výlučne na vnútroštátnej úrovni, teda ako policajti. Zároveň expert poukazuje na to, že Slovensko má dlhodobo problémy zabezpečiť kvalitný výcvik pre vojakov a žandármi situáciu ešte viac poškodí.
„To de facto povedie k tomu, že naše ozbrojené sily budú menej funkčné. A nielen primerane voči tomu, čo im zoberieme na nákladoch na výcvik ich prirodzených spôsobilostí, teda vykonávania bojovej činnosti vo vojnových konfliktoch. Ten dopad je omnoho väčší,“ uviedol Bednár. Slovensko podľa neho bude disponovať modernou technikou, no nebude mať na ňu pripravený personál. Vláda na armádu vynaloží vysoké výdavky, no na boj ju nepripraví, vysvetlil odborník.

Zároveň súhlasí s Martinom Sklenárom v tom, že naša krajina stojí pred ťažkou výzvou naplniť počty vojakov podľa potrieb Európskej únie a NATO. Obzvlášť pri súčasných demografických problémoch, ktorým čelia aj naši susedia, napríklad Poliaci. „Problémy v personáli sú obrovské, ich rozsah je veľmi komplexný a týmto sa iba prehlbuje,“ podotkol Bednár.
Pôsobenie slovenských ozbrojených síl po boku polície pri mimoriadnych situáciách ako pandémia či povodne označil za nevyhnutné, no nie dlhodobo udržateľné. Slovenské ozbrojené sily prechádzajú komplexným procesom modernizácie, dostanú nové tanky a novú organizačnú štruktúru. Okrem toho sa významným spôsobom musí navýšiť počet vojakov pre vyššie počty techniky.
„Keď toto všetko sčítame, teda existujúce populačné problémy a potrebnú reformu, tak Ozbrojené sily Slovenskej republiky budú mať veľmi vážny problém zabezpečiť dostatok personálu. Naplnenosť je pritom v súčasnosti výrazne nižšia, než požaduje NATO,“ upozornil.