Obrovské ložisko magnezitu sa ťahá v páse od Košíc až po Lučenec v dĺžke asi 150 kilometrov. Jeho podstatná časť sa nachádza na Gemeri, v Revúckom okrese, kde funguje podnik Slovmag Lubeník aj najväčšia magnezitová firma na Slovensku – Slovenské magnezitové závody (SMZ) Jelšava.
Podľa slov ich generálneho riaditeľa Romana Gažúra majú k dispozícii ložisko magnezitu nielen európskeho, ale priamo svetového významu. Nachádza sa v kopci Dúbravský masív a kapacita zásob je odhadovaná na 250 miliónov ton.
„Máme zásoby na niekoľko generácií. Odhadujeme to až na 200 rokov, pretože ťažba klesá a hodne materiálov získavame recykláciou starých odvalov,“ skonštatoval Gažúr.
Ťažba, spracovanie aj predaj
SMZ nie sú iba banskou spoločnosťou, keďže vyťažený magnezit rovno aj spracovávajú. Všetok vyťažený magnezit z jelšavského podzemia putuje do obrovského mažiara – drviča, ktorý vyťaženú horninu rozmelí na menšie časti. Na povrchu vidieť iba jeho malú časť, keďže väčšina tohto stroja sa skrýva pod zemou. Podľa riaditeľa SMZ ide doslova o niekoľko poschodí, kde sa magnezit triedi a separuje podľa veľkosti rozdrvených častí a dopravníkmi putuje na ďalšie spracovanie.
„Potom robíme jeho výpal, pri ktorom spotrebovávame plyn. Kedysi sme spotrebovávali až jedno percento zo všetkej spotreby plynu na Slovensku. Sme tiež veľký spotrebiteľ elektrickej energie,“ podotkol Gažúr.
Tepelné spracovanie magnezitu prebieha v rotačných a šachtových peciach. Výsledným produktom je neupravený slinok, ktorý je v úpravniach sitovaním, drvením a magnetickou separáciou triedený na tehliarenský a oceliarenský slinok. SMZ vyrábajú širokú škálu sypkých magnezitových slinkov, monolitických hmôt, troskotvorných zmesí a surových magnezitov. Magnezit sa využíva aj v stavebníctve či poľnohospodárstve pri výrobe kŕmnych zmesí a hnojív.
„Naša produkcia je určená hlavne pre oceliarenský a cementárenský priemysel, ako aj priemysel žiaromateriálov. Magnezit teda vieme nielen ťažiť, ale aj spracovávať, vyrábať z neho výrobky a úspešne ich predávať,“ zdôraznil generálny riaditeľ s tým, že svoju produkciu dodávajú na trhy 50 krajín v rámci piatich kontinentov.
Najviac magnezitu sa v Jelšave vyťažilo na začiatku 80. rokov, keď to bolo ročne aj 1,7 milióna ton. V súčasnosti je objem ťažby podstatne nižší, cieľ závodu pre rok 2024 bol 300 000 ton. Ďalší magnezit však získavajú recyklovaním starých háld v okolí závodu. Nové technológie totiž umožňujú získať z nich zvyšný magnezit, čo v minulosti nebolo možné. „Napríklad v roku 2024 sme viac ako 70 000 ton materiálu získali z odvalov,“ konkretizoval Gažúr.
Magnezit je v súčasnosti strategickou surovinou, ale zatiaľ nie kritickou. „Pôsobíme však v európskych štruktúrach, v združení Euromines a pracovná skupina v súčasnosti pracuje na tom, aby aj magnezit bol zaradený medzi kritické suroviny,“ avizoval riaditeľ SMZ. Spomenul tiež, že magnezit sa v rámci Európskej únie okrem Slovenska ťaží už len v Rakúsku, Grécku a v Španielsku.
Environmentálne problémy
Negatívnym dôsledok ťažby magnezitu pri Jelšave bol v minulosti zásadný dopad na životné prostredie. Doslova povestnou sa v meste stala vysoká prašnosť. Pri výpale magnezitu totiž vznikajú prachové častice, takzvaný úlet. Prašnosť sa preto v magnezitke snažili znižovať už v 70. a 80. rokoch 20. storočia pomocou rôznych filtračných zariadení.
Druhou ekologickou záťažou boli haldy hlušiny či odvalov, ktoré sa postupom času navŕšili pri závode. Tento problém v SMZ začali riešiť zmenou dobývacej metódy. „Ak by nedošlo k jej zmene, okolo Jelšavy by bolo možno 15 miliónov ton odvalov, ktoré by sa ďalej kopili,“ upozornil generálny riaditeľ.
Čítajte viac Do najchudobnejšieho regiónu Slovenska príde svetoznáma sieť reštaurácií. Kedy sa otvorí prvá prevádzka?
Zmena spočíva v tom, že po novom vyťažený priestor zapĺňajú starou hlušinou, ktorá tak nezostáva na povrchu. „Vďaka tomu všetky odvaly v okolí Jelšavy miznú a dostávame sa až do situácie, že po roku 2030 budeme musieť riešiť, čím budeme tento vyťažený priestor zapĺňať,“ skonštatoval Gažúr. Riešením je podľa jeho slov odkupovanie hlušiny zo susedného závodu Slovmag Lubeník.
Okrem toho v krajine v okolí závodu vysádzajú ovocné stromy, včelária či zatrávňujú holé plochy, ktoré vznikajú po odvoze háld do podzemia. „Náš cieľ je do piatich rokov vrátiť základný reliéf do pôvodného stavu,“ konkretizoval riaditeľ magnezitky s tým, že napríklad odkalisko už majú z 90 percent zatrávnené a pasú sa tam kravy.
Jeho slová o zmene okolitej krajiny k lepšiemu potvrdil pre Pravdu aj primátor Jelšavy Milan Kolesár. „Je to skutočne viditeľné. Napríklad po pravej strane cesty smerom do našej záhradkárskej oblasti je odkalisko, ktoro bola v minulosti aj pre nás problémom. Vrchnú suchú sprašnú vrstvu zvykol vietor zavievať na mesto, ale teraz je to naozaj zatrávnené,“ poznamenal primátor.
Doplnil, že veľa práce sa vykonalo aj na haldách. „V posledných rokoch tam vysadili stromy a je viditeľné, že na vizuále krajiny v SMZ naozaj pracujú,“ povedal Kolesár.
Podľa riaditeľa magnezitky veľa aktivít smerujú tiež do zelených investícií. „Štyri roky nám funguje polmegawattová fotovoltaická elektráreň,“ ozrejmil Gažúr s tým, že nedávno vybudovali druhú s trojnásobným výkonom a majú projekt na ďalšiu trojmegawattovú s dvojmegawattovým batériovým úložiskom. Dokončiť by ju chceli v tomto roku.
„Následným prvkom by mali byť nabíjacie stanice a elektrické autá do podzemia. Už sa bavíme s dodávateľmi o nejakých prevádzkových skúškach,“ doplnil generálny riaditeľ.
Čítajte viac Zážitok ako zo sci-fi filmu: Turistov pozývajú na jazdy terénnym autom v podzemí a kino, ktoré premieta na skaly
Vyše storočná história
Výskyt magnezitu na území dnešného Slovenska bol prvýkrát oficiálne zaznamenaný v roku 1871. Stalo sa tak v lokalite Mútnik medzi Hnúšťou a Hačavou v dnešnom Rimavskosobotskom okrese, keď sa tam budovala železničná trať Jesenské – Tisovec. V Mútniku potom vznikli až dve magnezitky a tento nerast sa tam ťaží dodnes.
Medzi ďalšie fungujúce ťažobné závody patrí Slovmag Lubeník a spomínané SMZ Jelšava. Tie datujú svoj počiatok do roku 1923, keď bolo na mieste súčasného areálu postavených osem stolových šachtových pecí. V rokoch 1958 až 1989 boli všetky ťažobné závody združené pod národný podnik Slovenské magnezitové závody Košice. Po jeho rozpade v roku 1990 sa jelšavská magnezitka a ďalšie závody osamostatnili. V samotných Košiciach sa ťažba skončila v polovici 90. rokov.
V súčasnosti patria SMZ Jelšava k najväčším svetovým producentom mŕtvo-páleného magnezitu. Zamestnávajú okolo 700 ľudí, čím sú najväčším zamestnávateľom v regióne. Generálny riaditeľ v tejto súvislosti zdôraznil, že pomáhajú aj marginalizovaným komunitám. „Pracujú u nás aj Rómovia a nie je ich málo, minimálne desať percent. To znamená, že každý desiaty zamestnanec je u nás Róm a pracujú zodpovedne,“ konkretizoval.
Čítajte viac Zverinec v raritnej škole v Štiavnických Baniach sa rozrástol. K opiciam, papagájom a krokodílom pribudli vydry
Baníctvo na Slovensku je stále dôležité
Význam baníctva na Slovensku je nižší ako v minulosti, avšak podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andreja Lasza stále patrí k dôležitým odvetviam priemyslu. Spomenul, že napriek zatvoreniu dvoch ekonomicky neefektívnych baní na hnedé uhlie baníctvo ako také na Slovensku určite nekončí.
„Stále máme okolo desať aktívnych hlbinných baní a viac 300 povrchových banských pracovísk,“ podotkol Lasz s tým, že ťažobný priemysel podľa údajov APZD zamestnáva viac ako 6000 ľudí.
Význam baníctva podľa Lasza v súčasnosti ešte zvyšuje Akt o kritických surovinách Európskej únie. Podľa neho by sa malo aspoň desať percent surovinovej základne vyťažiť priamo na územiach jej členských štátov.