Čo symbolizuje podanie ruky?
Podaním ruky si naši predkovia dávali najavo, že v nej nemajú zbraň. Následné potrasenie malo „vytriasť“ prípadnú zbraň, ktorú mohol mať ten druhý schovanú v rukáve. Aj dnes toto gesto prakticky symbolizuje, že prichádzame v mieri. Podávanie rúk nás sprevádza takmer všade: pri zdravení, lúčení, gratuláciách, kondolovaní či pri uzatváraní dohôd.
Aké sú základné pravidlá pri podávaní rúk?
Nepodávame ruky cez stôl, do kríža. Muž pri podaní ruky nesmie sedieť. Žena môže, ale ak si podáva ruku s inou ženou, je vhodnejšie, ak sa postaví. Muži si pri podaní rúk musí sňať klobúk a mať zapnuté sako. Ruky nepodávame špinavé ani v rukaviciach. Dámy si ale rukavičky, ktoré sú súčasťou večernej róby, dávať dolu nemusia. Ruky si nepodávame ani počas chôdze. Veľmi dôležitý je aj spôsob podania. Stisk je pevný tak akurát – ani chabý, ani príliš silný. Podanie rúk trvá jednu až dve sekundy, žiadne minútové potriasanie. Pri podávaní rúk sa v spoločnosti vyvarujme aj familiárnemu potľapkaniu po pleci alebo po chrbte ruky, ako to má vo zvyku Donald Trump.
Je slušné alebo neslušné odmietnuť, keď vám niekto podáva ruku, zvlášť ak je starší a vyššie postavený ako v prípade prezidenta?
Rozhodne to nie je slušné, a ešte takým spôsobom, ako sa to stalo u vás. Podanie ruky je priateľské gesto, ale aj súčasť formálnych udalostí. Ale neznamená to, že podaním ruky s tým človekom musíme súhlasiť – či už s jeho názormi, alebo s činmi.
Bola by situácia iná, ak by prezident povedzme vyšiel k davu na ulici a podával si ruku s náhodnými ľuďmi, ako keď niekto prijme pozvanie do Prezidentského paláca?
Ak je to prezident, je to neslušné aj v prípade davu na ulici.
Za akých okolností, prípadne komu je prípustné nepodať ruku?
Úplne bežná situácia mi asi ani nenapadá. Z môjho pohľadu sa to dá pochopiť jedine v prípade, ak by to bola osoba, ktorá spáchala vraždu a neľutuje svoj čin, alebo spácha teroristický čin.

Akým spôsobom sa dá demonštratívne ukázať nesúhlas s niekým, ktorému by sme mali podať ruku?
Možno až dodatočne, napríklad zverejnením fotky na sociálnych sieťach, ako si ruku s prezidentom podávate, a doplnením o vyjadrenie, že ste teda ruku zo slušnosti podali, ale s tým, čo pán prezident robí, hlboko nesúhlasíte. Ale žiadna iná možnosť v rámci slušného správania, než ruku prijať, nie je.
Aké sú ešte možnosti, ak si s niekým ruku podať nechcete?
Napríklad na danú akciu neprísť. Možno by to bolo lepšie. Napokon, aj v Česku sa také vyjadrenie nesúhlasu stalo, za vlády Miloša Zemana. Ocenenie z jeho rúk odmietla prijať napríklad Ida Kelarová či Vladimír Mišík.
Môže mať takéto gesto, ktoré preletí celým Slovenskom, pre danú osobu nejaké následky? Niekto môže namietať, že predsa reprezentuje školu…
Nedovolím si povedať nič viac než názor, že tým gestom reprezentuje svoj vlastný postoj a v žiadnom prípade nie postoj inštitúcie, na ktorej študuje.

Je správne vysvetľovať tento skutok médiám? Časť spoločnosti to vnímala ako hrdinstvo.
Je to ťažké. Situácia nebola o jednotlivcovi, ale o odovzdávaní ocenenia. A je smutné, že sa pozornosť uprela len na jednu osobu a zatienilo to slávnostnú chvíľu aj tých ostatných. Možno by bolo lepšie sa na mieste k tomu veľmi nevyjadrovať. Človeka, ktorý si s niekým nepodá ruku, by som za hrdinu neoznačoval, bolo to len demonštratívne gesto, ktorým chcel ukázať svoj nesúhlas.
Na druhej strane sa na sociálnych sieťach vyrojilo množstvo hejterov, ktorí na študentovi nenechali ani nitku suchú, navážali sa do jeho osoby, názorov, do rodičov či učiteľov. Ako na to správne reagovať?
Kritika je dnes jednoduchšia ako kedykoľvek predtým. Pod rúškom anonymity, ktorú nám internet dáva, sú ľudia schopní písať rôzne vulgárne urážky aj sa vyhrážať bez akéhokoľvek postihu. Pri takomto razantnom a verejnom geste dnes treba s masovou vlnou kritiky počítať. V žiadnom prípade vulgarizmus a vyhrážky neschvaľujem, naopak. Ak mám hovoriť z vlastnej skúsenosti, človek sa musí naučiť rozlíšiť medzi konštruktívnou kritikou a tou s jednými cieľom – uraziť. Z konštruktívnej kritiky je však dobré niečo si vziať a poučiť sa.
Libor Neuwirth je lektor, popularizátor etikety a autor instagramového profilu Etiquette for Every Day.
