Koalícia totiž nemá svoje problémy ani zďaleka vyriešené a to, že migaľovci a huliakovci tentokrát podržia vládu, neznamená to, že to tak bude aj v budúcnosti.
Migaľovci Fica podporia, Huliak mlčí
Parlamentné chodby aj včera zívali koaličnou prázdnotou a mimoriadnu schôdzu sa otvoriť nepodarilo. Žiga ju po celkovo štyroch pokusoch ukončil. Niektorí koaliční poslanci sa nechceli podieľať na „opozičnom cirkuse“, niektorí to zas považujú za ich štandardný nástroj a spôsob prezentácie. Oba tábory však už vopred vedeli, ako sa táto mimoriadka vyvinie, a opozícia sa preto rozhodla konať. Lídri a zástupcovia všetkých opozičných subjektov sa prvýkrát postavili vedľa seba a ohlásili, že chcú odvolávať premiéra Fica. Návrh podali oficiálne v stredu. „Robertovi Ficovi sa to rozpadá pod rukami. Každý, kto sa pozrie na politickú scénu, vidí, že vláda je na konci s dychom,“ povedal líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.
Čítajte viac Lídri opozície chcú pád Ficovej vlády: Akú majú šancu? Premiér má jasný odkaz pre Hlas a SNS, migaľovci zrejme povolia
Špekulácie o termíne či možnom odďaľovaní odvolávania premiéra v utorok podvečer vyvrátil sám Fico, ktorý informoval, že vzhľadom na jeho pracovný program by bol najideálnejším termínom budúci utorok. Na schôdzi sa zúčastní a odkaz mal aj pre svojich kolegov v Hlase a SNS. „Budem odporúčať poslancom vládnej koalície, aby zabezpečili uznášaniaschopnosť NR SR. Ako povedal jeden slávny maršal pred vojenskou bitkou: A budet bordel!“ dodal.
Žiga v stredu novinárom tento termín potvrdil. „Áno, predbežne plánujem schôdzu zvolať na utorok,“ uviedol. Nikto z koalície však nepredpokladá a ani nemá obavy, že by došlo k odvolaniu vlády. Ani prezident Peter Pellegrini nepripravuje žiadny záložný plán. „Nechystám žiadny scenár, lebo nepredpokladám, že budem po hlasovaní nejaký potrebovať. Hovorím to čisto technicky a pragmaticky,“ uviedol počas pracovnej cesty v Taliansku.
Obavy zo stability vládnej koalície vyvolávajú nedoriešené spory, ktoré majú jej členovia s poslancami okolo Samuela Migaľa a Rudolfa Huliaka. Migaľ, Roman Malatinec aj Ján Ferenčák však Fica podľa ich doterajších stanovísk podporia. „Sme súčasťou vládnej koalície, podporili sme programové vyhlásenie. V tomto smere nie je dôvod podporovať opozíciu. Premiér, a to je otázka, má dôveru a nebudeme hlasovať za jeho odvolanie,“ uviedol v relácii ta3.
Šéf poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci pre Pravdu potvrdil jednotné hlasovanie poslancov. „Pri hlasovaní o vyslovení nedôvery premiérovi budeme ako klub hlasovať jednotne,“ uviedol. „Bolo by zlé, keby koaličná strana hlasovala za pád vlády a našich ministrov. Som rád, že si naši ministri plnia úlohy z programového vyhlásenia. Samozrejme, chceme, aby v tom vláda pokračovala, ale treba hľadať konsenzus medzi všetkými poslancami,“ povedal poslanec Hlasu Dušan Tittel.
Huliak na otázky Pravdy nereagoval, v parlamente nebol v utorok a nezúčastnil sa ani na stredajšom rokovaní výboru pôdohospodárstva. Skupinka odídencov z SNS stále požaduje ministerstvo a väčšiu účasť na koaličných radách či podpísanie memoranda o spolupráci. Pavol Ľupták ešte v decembri uviedol, že s Ficom rokujú a sú na dobrej ceste. Skôr ako sa vyriešia požiadavky skupiny z Hlasu, sa podľa poslanca za SNS Romana Michelka bude riešiť spor s partiou okolo Huliaka, lebo až po ich rebélii mali migaľovci priestor na „vydieranie“. Nateraz tak má teda Fico istých 76 hlasov, s huliakovcami, ktorí premiérovi a jeho vláde deklarovali podporu aj po odchode zo SNS, to bude plná 79-ka. Premiér ešte predtým vyzval Hlas a SNS, aby si urobili poriadok v kluboch a dal im čas do marca.
Čo platí o týždeň, nemusí platiť o mesiac
Nič to však nemení na tom, že situácia v klube Hlasu je stále nestabilná. Odvolávanie Fica teda otvorilo viacero možných vyústení do budúcnosti. Poslanec Ferenčák totiž uviedol, že premiér síce ich podporu má, no neznamená to, že to tak bude aj v budúcnosti. „Stojím si za tým, že ak by sa mala zmeniť zahraničnopolitická orientácia Slovenska, resp. diskusia zotrvania v EÚ a NATO, v tom prípade by som zvažoval odchod a podporu tejto koalície,“ povedal Ferenčák. Pre Migaľa je červenou čiarou to, ak by sa z Hlasu stal Smer 2.
Líder Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na margo rebelujúcich poslancov povedal, že si situáciu vyriešia spolu s koaličnými partnermi za zatvorenými dverami. „Mrzí ma, že niektorí poslanci majú ambíciu sa za každú cenu zviditeľňovať,“ reagoval. Ferenčák na margo slov lídra Hlasu uviedol, že ešte nemajú termín stretnutia. „Očakávam, že si otvorene vykomunikujeme veci, ako zlepšiť komunikáciu nielen vnútri strany, ale aj v parlamente, aby nenastávali problémy, ktoré tam teraz vznikli,“ uviedol.
Migaľovci aktuálne majú výhrady k dvom vládnym zákonom a problémom boli aj zmeny vo fungovaní eurovýboru. Tie sú však podľa Tittela už vysvetlené. „Pán premiér bol ten, kto vysvetlil predsedovi výboru Jánovi Ferenčákovi, že to nie je snaha, aby sa výboru vyhol, ale ide o situáciu, keď sa na výbore nemôže zúčastniť. Už sa to vysvetlilo a myslím si, že to bol zbytočný konflikt,“ povedal poslanec Hlasu.
Aké scenáre sú teda aktuálne v hre?
1. Rekonštrukcia vlády
Požiadavkou migaľovcov nateraz ostáva rekonštrukcia vlády vrátane výmeny ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS), ale aj výmena šéfa poslaneckého klubu Puciho. Štvorica poslancov zatiaľ spoločné stanovisko nedala, Migaľ však v utorok ráno na sociálnej sieti uviedol, že problémy netreba „nechať vyhniť“. „Problémy treba riešiť. Súhlasím s premiérom Robertom Ficom, že jeden z možných scenárov riešenia vládnej väčšiny je rekonštrukcia vlády a s tým spojené otvorenie koaličnej zmluvy,“ uviedol.
Hovoril aj o zakotvení inštitútu vzájomného rešpektu a záväzku, že budú „pracovať v prvom rade pre ľudí a až v druhom pre strany“. Ferenčák takisto podporuje rekonštrukciu vlády „čisto z manažérskeho hľadiska“. „Máme schválené PVV, každé ministerstvo si musí obhájiť, či sľuby, ktoré politici dali pred voľbami, sú naplnené. Premiér má v právomoci, aby nastavil kabinet tak, aby výsledky, ktoré boli v PVV sľúbené, boli doručené. U tých, ktorí ich nedoručujú, je prirodzené, že obmena je žiaduca,“ povedal.
„Diskutuje sa o tom, ale nemám pocit, že je momentálne na programe dňa rekonštrukcia vlády,“ reagoval Žiga. Podpredseda vlády pre Plán obnovy a odolnosti Peter Kmec (Hlas) uviedol, že uprednostňuje diplomatické riešenia. „Nemám záujem, aby vznikali takéto koaličné spory na verejnosti. Keď si to všetci uvedomíme, koalícia bude fungovať efektívnejšie a oveľa harmonickejšie,“ vyjadril sa.
Možnú výmenu Šimkovičovej Žiga nekomentoval, no výmenu jedného alebo dvoch ministrov nepovažuje za rekonštrukciu. Podľa Kmeca sú potenciálne výmeny na ministerských stoličkách zatiaľ len teoretické úvahy a neprebehli žiadne konkrétne rokovania, že by malo dôjsť k výmenám jednotlivých rezortov. Poslanec za klub SNS Roman Michelko v STVR odmietol možnú výmenu Šimkovičovej. Podľa neho do toho premiér Robert Fico „nejde“.
„Je ťažké vyjadriť sa k rekonštrukcii vlády. Počkajme si, na budúci týždeň sa ukáže, či je jednota v kluboch v dostatočnom počte. Je to až variant B,“ dodal Tittel s tým, že problémom mohlo byť aj to, že štvorica poslancov sa cítila „nezatiahnutá“ do diania. Práve o Tittelovi sa v kuloároch hovorí ako o možnom nástupcovi Puciho na čele poslaneckého klubu Hlasu. Napriek tomu, že jeho výmenu oficiálne odmieta väčšina členov klubu, podľa informácií Pravdy na jeseň časť vedenia s výmenou Puciho súhlasila. Odvtedy však s nespokojnými poslancami nikto nerokoval a je otázne, kedy a či vôbec k tomu dôjde. Na budúci týždeň by sa totiž mala konať aj programová konferencia Hlasu. „Myslím si, že Róbert je skúsený politik, je dobrý predseda a verím, že bude pokračovať ďalej,“ povedal Tittel s tým, že vo väčšine klubu panuje s Pucim spokojnosť.
Tittel predpokladá, že situácia sa upokojí práve po hlasovaní o Ficovom odvolaní. „Na druhej strane si myslím, že by mohlo dôjsť k nejakej rekonštrukcii, berte to ako moje úvahy,“ uviedol. „Verím, že na budúci týždeň sa potvrdí dôvera vláde, a tým bude automaticky pokoj na dlhšie obdobie,“ uviedol. Politológovia považujú práve rekonštrukciu za najpravdepodobnejší scenár, lebo koalícia hlasy migaľovcov aj huliakovcov potrebuje.
„A tí majú rôzne požiadavky. Mohlo by to byť riešením, ak by sa to urobilo taktne a šalamúnsky, aby sa nikto necítil veľmi ukrivdene,“ uviedol pre Pravdu politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner. „Možno dôjde k výmene nejakého ministra, ale nemožno vylúčiť, že o niečo neskôr. To však problém nevyrieši, ryba smrdí od hlavy a výmena jedného alebo dvoch ministrov môže situáciu upokojiť len na chvíľu. Každá strana aj strana v strane hrá v prvom rade na seba, oslovuje vlastných voličov, takže jeden konflikt bude striedať druhý,“ konštatuje politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík. Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka by rekonštrukcia vlády pod tlakom Hlasu alebo opozície pre Fica znamenala priznanie slabosti. „Zatiaľ sa premiérovi darí vnútri koalície nespokojnosť s ministrami obracať proti nominantom Hlasu,“ komentoval s tým, že to nepovažuje za pravdepodobnú možnosť.
2. Pád vlády a predčasné voľby
Pád vlády je teda na nadchádzajúcej mimoriadnej schôdzi nateraz vylúčený. „Nemôže,“ reagoval poslanec Smeru Vladimír Baláž na otázku, či sa môže stať, že niektorý z koaličných poslancov bude hlasovať za odvolanie premiéra. Nie je však vylúčené, že podobnému hlasovaniu bude Fico a jeho vláda v budúcnosti ešte čeliť. „Opozícia má 71 hlasov. Ak sa nájde pár poslancov koalície, ktorí povalia vlastnú vládu, je to možné, ale zatiaľ ani spomínaní rebeli o tejto možnosti neuvažujú, takže sa to môže udiať inokedy ako teraz na konci januára,“ zhodnotil Cirner. Po páde vlády by podľa Štefančíka prezident dočasne poveril vedením novej vlády Fica až do vymenovania riadnej vlády. „Na príklade Hegerovej vlády môžeme vidieť, že takáto situácia sa dá natiahnuť aj na niekoľko mesiacov. Pád vlády Roberta Fica problém nerieši, skôr ho ešte viac vyostrí,“ uviedol politológ.
Predčasné voľby ako dôsledok pádu vlády si podľa Marušiaka v koalícii zrejme najviac praje Smer. „Môže nimi získať nové rozdanie kariet a pohodlnejšiu väčšinu. Nepraje si ich však SNS, ale ani nespokojné skupiny koaličných poslancov, lebo by to pre nich znamenalo koniec pôsobenia v parlamente,“ hovorí politológ SAV. Pád vlády by však podľa neho mohol nastať aj dôsledkom nedostatočnej disciplíny koaličných poslancov, čo je však, aj podľa skúseností z predchádzajúceho volebného obdobia, málo pravdepodobné.
Foto: Pravda, Ivan Majerský, Ivan Majerský
„Predčasné voľby by boli absolútnou rezignáciou na predvolebné sľuby, ktoré sme dali a chceme realizovať,“ povedal líder Hlasu Šutaj Eštok s tým, že novú bilbordovú kampaň majú podľa neho len preto, aby oznámili, že doručili ľuďom pomoc, ktorú sľubovali pred voľbami. Na predčasné voľby je podľa neho nulová šanca. Na predčasných voľbách by sa mohli poslanci dohodnúť aj bez toho, aby vláda padla. Keďže je na vyhlásenie predčasných volieb potrebných 90 hlasov, tento scenár je málo pravdepodobný.
„Šanca na predčasné voľby síce je, ale museli by to chcieť okrem celej opozície minimálne aj v Hlase alebo Smere. Ak strany z vládnej koalície vyvolajú predčasné voľby, je to riziko, pretože máme na Slovensku skúsenosti, že to týmto stranám väčšinou voliči spočítajú. Je to preto posledná možnosť, keď sa minú iné riešenia,“ uviedol Cirner. Štefančík na druhej strane konštatuje to, že o ne vlastne nikto nemá záujem. „Koaliční poslanci určite nie, huliakovci a migaľovci tiež nie a nemožno vylúčiť, že aj opozičné strany by privítali, keby sa Fico a spol. varili vo vlastnej šťave dlhšie,“ dodal.
3. Nič sa neudeje, vláda vyrieši spory a bude pokračovať ďalej
Na koaličnom stole je ešte príliš veľa sporných vecí na to, aby sa v koalícii neudialo nič a pokračovali v takomto režime. Znamenalo by to eskalujúce napätie a tlačenie viacerých bodov pred sebou, na ktoré by sa nabaľovali ďalšie. Už teraz je aj pre nestabilitu otázny osud februárovej schôdze. „Niečo sa určite udeje. Je tu aj voľba predsedu parlamentu, takže niečo sa stane, nejaké zmeny budú,“ hovorí Cirner.
„Otázka je, na ako dlho sa situácia vo vláde upokojí a za akú cenu. Je však zjavné, že ani vedenie Hlasu, ani prezident Pellegrini nie sú pripravení ísť do konfrontácie so Smerom a s Ficom. Čelili by radikalizácii voličov Smeru a SNS, podobnej tej, ktorá bola po páde Vladimíra Mečiara roku 1994,“ skonštatoval Marušiak. Politológ Štefančík si však myslí, že je vysoko pravdepodobné, že sa nestane nič. „Až na to, že vláda spory nevyrieši a budú sa ťahať až do konca volebného obdobia,“ dodal.
Držia „nespokojní“ Fica v šachu?
Aký teda očakávajú politológovia vývoj? „Uvidí sa, ako budú huliakovci a migaľovci spokojní s tým, čo dostanú na tanier. Ak im to nebude po chuti, prestanú koalíciu podporovať a vtedy bude šanca vládu povaliť,“ hovorí Cirner. Politológ Štefančík si však myslí, že to časom „vyhnije“. „Alebo vládna koalícia obíde náčelníkov vzbúrencov a dohodne sa so zvyškom. V prípade huliakovcov je to pravdepodobný scenár, pretože tých zvyšných dvoch poslancov takmer nepočuť,“ uviedol.
Obe skupiny formulujú podľa politológa SAV dôvody svojej nespokojnosti odlišne. Skupina okolo Huliaka nemá výhrady voči zahraničnopolitickým aktivitám vlády a nastoľuje najmä personálne požiadavky. „Pokojne sa môže stať, že sa nespokojných poslancov podarí spacifikovať uspokojením ich personálnych alebo iných čiastkových požiadaviek,“ hovorí Marušiak.
Prípad huliakovcov však podľa neho ukazuje, že konflikt môže prepuknúť nečakane. „Na základe sporov, ktorých vznik sotva bolo možné predpokladať. Už po cestách premiéra a niektorých koaličných poslancov do Moskvy si veľmi neviem predstaviť iný dôvod, ktorý by mohol nespokojných poslancov Hlasu presvedčiť o potrebe odchodu z koalície,“ hovorí politológ SAV.
Migaľovci a huliakovci tak Fica držia stále čiastočne v šachu a aj preto siaha premiér po rôznych vyhrážkach. „Keď nie sú hlasy, vláda je bezvládna, nepresadí v parlamente to, čo chce realizovať. Na tom to celé stojí a padá,“ uviedol Cirner. „Myslím, že áno. Ani jedna skupina predsa nechce prísť o plat, mocenský vplyv a ani o funkcie,“ hovorí Štefančík. Podľa Marušiaka sa držia v šachu navzájom. „Pričom silnejšie tromfy má Fico. Rebelom hrozí odchod z NR SR bez šance na návrat, Fico môže na predčasných voľbách získať,“ dodal politológ SAV.