Prečo odmietla PS a Demokratov? Presviedčal ju Ivan Korčok, aby vstúpila k progresívcom? Aký je jej postoj ku koalícii s Hlasom? Aj na tieto otázky odpovedala v rozhovore pre Pravdu.
Prečo práve SaS? Presvedčil vás možno príbeh pána Hlinu, ktorý je vám podobný, alebo má pán Gröhling lepšie presviedčacie techniky?
Musím povedať, že ma presvedčilo smerovanie SaS. To, že sa pán Gröhling snaží budovať naozaj pravicovú stranu, ktorú otvára novým osobnostiam. Ja nie som posledný príchod, v blízkej dobe prídu ďalší zaujímaví ľudia do SaS. Je to určite ovplyvnené aj tým, že v SaS pôsobí Alojz Hlina, pretože je to človek, ktorý ma dostal do politiky, a aj tým, že konečne možno ukázať to, že na Slovensku vedia umiernení konzervatívci a liberáli spolupracovať a pôsobiť v jednej strane, to ma teší.
Aké sú tie hlavné prieniky so SaS, resp. čo je možno to „spojivo“, lebo sú to predsa len dva tábory, tak čo vás spája?
Spája nás to, že dôležitá je pomoc ľuďom a ja sa venujem sociálnej oblasti. Tu máme veľký prienik aj so stranou SaS. Musím povedať, že je to jediná pravicová strana na Slovensku, ktorá vie, že pokiaľ nenaštartujeme ekonomický rast, tak nebudeme schopní opatrenia, ktoré budeme potrebovať a ktoré budú potrebovať ľudia, ktorí sú na tom najhoršie, poskytnúť. Nevyhnutne potrebujeme reformu dôchodkového systému a ja si naozaj myslím, že to dokáže urobiť zodpovedná pravicová strana.

Vy ste rokovali aj s Progresívnym Slovenskom a Demokratmi. Čo bola pre vás červená čiara? Sú to pomerne podobné strany a spomínali ste, že vás presvedčilo aj to, že pán Gröhling má novú víziu, že je to nový predseda, no z tohto hľadiska sú aj pán Šimečka a pán Naď stále novými predsedami v straníckom systéme.
Ja si veľmi ctím rokovania, boli veľmi korektné a boli dlhé. Naozaj, to rozhodovanie trvalo aj mne osobne dlho, pretože som sa chcela rozhodnúť zodpovedne a chcela som si vypočuť, kam sa strany chcú posunúť. Zdalo by sa mi veľmi nečestné a neférové, keby som teraz vyťahovala veci „z kuchyne“. Naopak, veľmi som si vážila to, že som sa mohla pozrieť na procesy, ako ktorá strana funguje, a za túto skúsenosť som vďačná.
Keď teda nie k obsahu, tak ako si možno predstaviť tie rokovania? Rokovali ste so SaS, na niečo ste narazili a potom ste to išli riešiť aj s PS alebo ako to prebiehalo? Bolo to nejako koordinované?
Nie, takýmto spôsobom to neprebiehalo. Mňa skôr zaujímalo to, kam sa strany chcú posunúť. Pre mňa bolo naozaj veľmi dôležité, aby sme sa stretli v sociálnej oblasti, pretože pokiaľ nebudem môcť presadzovať moje návrhy, tak to bude veľmi náročné. Druhé, čo bolo pre mňa veľmi dôležité, je to, aby sme jasne vedeli povedať, že so súčasnými stranami vládnej koalície spolupracovať nebudeme. To bolo jedno z kritérií. V SaS som našla slobodu, ktorú majú v názve a dostala som možnosť, ako má pán Hlina, že za niektoré návrhy jednoducho nehlasuje. Toto bolo pre mňa osobne dôležité, pretože ja nechcem stratiť svoju tvár.

A ako by ste možno voličom vysvetlili váš prechod z KDH do SaS? Chápem tú spoluprácu, že je to teraz bežné a je to aj vítané, ale možno tí voliči to tak nevnímajú, že pre nich je naozaj KDH konzervatívne a SaS je tá liberálna.
Ja si naozaj myslím, že SaS je pravicová strana, že je to veľmi dôležité povedať. Naozaj, keď sa pozriete na jednotlivých členov, tak sme sa aj na tlačovke trošku aj zasmiali, že nás je tu viac konzervatívcov ako liberálov. Ale pre mňa je veľmi dôležité to, že nerozdeľujme sa na liberálov, konzervatívcov, ale jednoducho naozaj robme ten pravicový program. Slovensko má naozaj obrovské problémy a pokiaľ budeme vytvárať nejaké kultúrno-etické vojny, tak to nikomu nepomôže. Nikto sa z toho nenaje a ani to nezlepší žiadnym spôsobom situáciu rodín, napríklad zdravotne znevýhodnených alebo jednorodičov.
A pán Korčok vás nepresvedčil, aby ste šli do PS?
My sme sa aj s pánom Korčokom veľmi veľa rozprávali o svojich skúsenostiach, pohľadoch, ako to vidíme, čo cítime, ale ani jeden sme sa navzájom neovplyvňovali, že poď ty so mnou, alebo ideme to robiť spolu. Bola to plná integrita a ja si veľmi vážim rozhovory, ktoré som s ním mohla absolvovať, pretože je to naozaj človek s obrovskými skúsenosťami, aj v politike, aj v živote. Takže som vďačná za to, že mi bol tak blízko.
Vrátim sa ešte k vášmu odchodu z KDH, viem, že sa to už rozoberalo, ale keby ste mali povedať jeden hlavný dôvod, prečo ste odišli…
Pre mňa naozaj to najhlavnejšie bolo zbližovanie sa s vládnou koalíciou a so Smerom. To bol pre mňa definitívny dôvod.

Vnímate PS možno ako liberálnejšiu stranu než je SaS, či to nezohrávalo nejakú úlohu?
Snažila som sa si nájsť pre seba miesto, kde sa budem cítiť – nepoviem, že komfortne, lebo to je také už možno sprofanované slovo – tak, aby som hlavne nestratila svoju tvár. Neviem si napríklad úplne predstaviť, ako by som sa stotožňovala s tým, že by som mala v programe napísané tehotné osoby. Aj odo mňa by bolo nefér žiadať od PS, aby to v programe nemali, pretože je to ich vízia. Ja to plne rešpektujem. Myslím si, že časom by sme v týchto oblastiach narazili. Preto sa mi zdalo, že práve v SaS vďaka pochopeniu tej slobody by mohlo byť moje pôsobenie autentické a že by som nemusela stratiť svoju tvár.
Spomínali ste, že SaS jasne vylúčila spoluprácu so súčasnými vládnymi stranami, ale pani Bittó Cigániková v jednom z rozhovorov uviedla, že ak by to bola jediná možná alternatíva, že by si vedela predstaviť ísť do koalície s Hlasom. Rozprávali ste sa pri rokovaniach aj o tomto s pánom Gröhlingom? Aký je váš postoj v prípade, že naozaj by napríklad nebola iná možnosť?
Musím povedať, že keď to pani Bittó Cigániková povedala, tak to bolo vytrhnuté z kontextu a veľmi sa podsúvalo, že to je jej všeobecný názor. Ona to však presne zadefinovala, že pokiaľ by to napríklad teraz bola jediná alternatíva, tak podľa nej by to bolo pre našu krajinu lepšie. Bol to jej osobný postoj. Áno, pýtala som sa, lebo to bola pre mňa jedna z dôležitých vecí, a predsedníctvo aj predseda vylúčili spoluprácu s Hlasom. Koniec koncov, pán predseda to už niekoľkokrát zopakoval. Myslím si, že v tomto máme jasno.
A ak by ste boli v tej krajnej situácii?
Nerada by som sa dala dotlačiť do toho, že teraz poviem toto alebo toto. My naozaj nevieme, čo bude, ale pre mňa je jednoducho neprijateľné, aby sme spolupracovali so stranou Hlas, keď si predstavím to, čo napríklad robí súčasný predseda pán Šutaj Eštok, ktorý jednoducho nie je schopný na seba vziať žiadnu zodpovednosť. Všetko, čo sa týka jeho rezortu a je tam problém, tak sa ho netýka. Chodí si proste po výletoch, keď ho niekto odvoláva v parlamente, nebudem spomínať obrovskú kauzu s katastrom, ktorá do dnešného dňa ľudí na Slovensku trápi, lebo stále nevieme, v akom stave kataster je. Vrchol všetkého pre mňa je to, keď minister útočí na mladých ľudí, na študentov. Urobil to opakovane. Jednoducho, toto je vláda, ktorá mladých ľudí zo Slovenska vyháňa a ja si presne pre toto neviem predstaviť spoluprácu s Hlasom.

Čo sa týka nadchádzajúcej schôdze, na ktorej bude na programe odvolávanie premiéra Fica, aký je váš postoj k možným rokovaniam s koaličnými poslancami? Mali by sa rozhodnúť sami a možno zahlasovať alebo teda by ste si vedeli predstaviť, že by opozícia rokovala s niektorými z koaličných poslancov?
Vrátim sa ešte k mimoriadnej schôdzi, ktorú sme teraz mali o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Ja osobne som bola veľmi sklamaná, keď som večer po schôdzi, na ktorú „nespokojní“ poslanci neprišli a nepomohli ju otvoriť, na sociálnych sieťach videla status pána poslanca Migaľa, kde kritizoval to smerovanie Slovenska a približovanie sa s Rusku. Prišlo mi to neúprimné, lebo mal sedieť v tom parlamente a mal tie hlasy dodať. Ja by som od nich očakávala konzistentnosť, lebo potom to naozaj vytvára otázky, o čo im ide a čo chcú týmto svojím rebelantstvom dosiahnuť, keď to nie je principiálne.
Vrátim sa k vašej agende, budete sa venovať sociálnej politike, ale je ešte niečo, čomu sa budete venovať? Nejaké špeciálne témy?
Pre mňa sú tie témy akoby zadefinované. Venujem sa najmä opatrovateľskému sektoru, zdravotne znevýhodneným, jednorodičom, no veľmi dôležitá je pre mňa aj téma domáceho násilia na ženách. Ďalej vnímam ako dôležité to, aby sme naozaj upozorňovali na korupciu, na zneužívanie verejných zdrojov. Poviem to trošku inak, návšteva v Rusku – ja sa pýtam, čo bolo účelom tej návštevy? Mám pocit, že sme doslova zaplatili niekomu nákupy v supermarketoch. Na toto máme míňať peniaze nás všetkých, ktoré naozaj nevyhnutne potrebujeme inde? Čiže dôležité je aj poukazovanie na to, akým netransparentným a neefektívnym spôsobom sa hospodári s peniazmi nás všetkých.
Na záver sa spýtam – v akom režime budete fungovať? Blížia sa vám milšie povinnosti ako sú tie politické…
Priznám sa, že už nejakú tú skúsenosť mám, pretože môj syn sa narodil a ja som mesiac na to nastúpila ako poslankyňa v samosprávnom kraji. Musím povedať, že som veľmi opatrná, nechcem hovoriť, že do týždňa som tu, lebo nikdy nevieme, ako pôrod prebehne, ako sa budem po ňom cítiť. Vďakabohu, už nie som jednorodič, mám manžela, ktorý je pripravený ísť na materskú. Verím, že spoločne to nejako zvládneme. Pre mňa bude veľmi dôležité to, akým spôsobom sa k tomu postaví Národná rada SR, pretože budem potrebovať vytvoriť nejaký priestor, keďže som mimobratislavská poslankyňa, takže som zvedavá, ako v tom našom mužskom politickom svete páni zareagujú.