Po tragickom útoku nožom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v okrese Kežmarok sa neustále objavujú nové informácie. Páchateľ vo štvrtok 16. januára usmrtil spolužiačku a zástupkyňu riaditeľa. Jednu žiačku záchranári previezli so stredne ťažkými zraneniami do popradskej nemocnice.
Keď sa pozrieme napríklad na útoky v Prahe, na Zámockej ulici v Bratislave či na tragédiu na Gymnáziu Teplická v Bratislave, činov sa dopustili nadaní študenti. Platí to aj v prípade štvrtkového útoku v Spišskej Starej Vsi. Podozrivý bol premiantom školy, no opakovane sa dostával do problémov a od malička podľa dostupných informácií javil známky agresivity. V rozhovore pre ta3 sa k veci vyjadril bezpečnostný analytik Radovan Bránik.
Útočníkom bol tentoraz iba 18-ročný študent gymnázia. Podľa doterajších informácií má ísť o výborného študenta. Čím to je, že sa rozhodne vraždiť nadpriemerne inteligentný študent alebo človek?
Je to, samozrejme, problém, ktorý sa netýka len nadpriemerne inteligentných. Medzi páchateľmi tohto typu však po reverznej analýze skutkov skutočne možno dohľadať zvýšené percento detí alebo mladých ľudí, ktorí v nejakej časti svojej osobnosti majú nadpriemerné schopnosti. Či už je to inteligencia, sociálna zručnosť alebo čokoľvek podobné.
Týchto skutkov je za ostatných niekoľko rokov pomerne veľa. Často možno hovoriť buď o nadpriemerne inteligentných, alebo iným spôsobom výnimočných osobách.
Nechcem predbiehať nejaké hodnotenie osobnosti podozrivého. S veľkou pravdepodobnosťou išlo o žiaka, ktorý už v minulosti prejavoval odchýlne úmysly. A už s ním na túto tému profesionáli pracovali. Dokonca máme aj potvrdenú informáciu, že policajný zbor mal k nemu nejaké poznatky, ktoré napovedali, že by mohol byť nebezpečný.
Neznamená to ale, že niekto mohol tejto udalosti predísť. Naozaj chcem veľmi dôrazne varovať pred prehnanými očakávaniami. Ľudia bývajú v takýchto chvíľach rozčúlení a náchylní veriť na nejaké zázračné riešenia.
Máme pocit, že na Slovensku evidujeme podobné tragédie čoraz častejšie.
Akokoľvek to môže v tejto chvíli vyznieť cynicky, my stále nie sme krajinou, kde by toto bol bežný jav. Sú tu iné štáty, krajiny, školské systémy, kde sa do roka stane takýchto udalostí toľko, čo u nás za desať rokov.

Pravdou je, že nemáme v konkrétnych regiónoch dostatok školských psychológov. To ale nutne nemusí znamenať, že by na tejto škole psychológ dokázal nejakým spôsobom tomu celému zabrániť. Naozaj neexistujú žiadne zázračné recepty na to, čo sa deje v danej chvíli.
Keď ale aj polícia vedela o tom, že je to problémový žiak, nedalo sa tomu predsa len zabrániť?
Ja si to nemyslím, pretože v tejto chvíli máme dostatok poznatkov, ktoré napovedajú, že išlo z jeho strany o dlhodobejšie zvažovanú aktivitu. Pri svojej inteligencii a zručnosti manipulovať so svojím okolím si dokázal úspešne zabezpečiť situáciu tak, aby mu v útoku nebolo zabránené.
Školy nie sú väzenia. Nie je v nich možné zabezpečiť dôkladnú fyzickú prehliadku. Dokonca existujú legislatívne prekážky pred prehliadkou osobných vecí študentov. Navyše, zbraň, ktorú použil, je možné ukryť. Na toto chcem opäť upozorniť. Toto nie je cesta. Zvyšovanie tvrdých bezpečnostných opatrení nič nevyrieši. Každý inteligentný a motivovaný útočník si nájde cestu, a keď je sám žiakom tejto školy, tak, samozrejme, všetky slabé miesta dokáže identifikovať.
Keď v roku 2023 útočil 16-ročný mladík sekerou, tak ste tiež hovorili, že skrátka nie je možné vytvoriť adekvátne bezpečnostné opatrenia. Čo teraz očakávate od rezortu vnútra a školstva? S akými opatreniami prídu, ak vôbec s nejakými?
Myslím si, že dôjde k dočasnému posilneniu opatrení, ktoré môžu zabezpečiť drobnú kriminalitu alebo prejavy šikany. Samozrejme, pokiaľ sa v okolí školy nachádzajú policajti alebo podobné osoby, tak to má istý pacifikačný účinok.
Zároveň môžeme predpokladať, že ministerstvo vnútra vráti ideu inštalácie bezpečnostných kamier v počte desať až 12 na každú školu. Kamerový systém by však v preventívnej časti nezohral žiadnu úlohu. Na druhú stranu treba veľmi dôrazne upozorniť na to, že ak by existovali kamerové záznamy z tohto útoku, tak by v tejto chvíli policajné zložky, orgány činné v trestnom konaní či prokuratúra mali výrazne uľahčenú prácu.
V zmysle vyšetrovania?
Dnes hovoríme o tom, že skutok vyšetruje pomerne robustná jednotka. Tá ale musí vykonať desiatky výsluchov osôb, ktoré boli zasiahnuté alebo sú svedkami. Ak by existoval kamerový záznam, výrazným spôsobom by to túto cestu možno až o desiatky hodín uľahčilo. Moje výhrady voči kamerovému systému neboli výhradami ako takými. Šlo o výhrady voči nereálnemu očakávaniu, že dokážu niečomu zabrániť. Zabrániť nie, ale dokážu zadovážiť kvalitné a aj legálne dôkazy do vyšetrovacieho spisu.
Dokážu napríklad dopomôcť k tomu, že sa výrazne rýchlejšie môže kvalifikovať skutková podstata toho trestného činu. Ale opäť, školy nie sú väzenia, učitelia nie sú dozorcovia, nie sú policajti. Voči motivovanému útočníkovi s týmto vektorom útoku a takto použitou zbraňou je prakticky nemožné brániť sa.

Opakujem, Slovensko nie je krajinou, kde by boli takéto situácie bežný štandard. Ja viem, že to v tejto chvíli verejnosť nechce počuť, pretože je pohltená tou hlbokou emóciou. Ja tomu ľudsky rozumiem, ale z pohľadu čírej analytiky tu naozaj nie je priestor na nejakú paniku ani na poukazovanie niekoho pochybení.
Hovoríme o čine spáchanom dospelou osobou, ktorá sa takto rozhodla z motívov, ktoré v tejto chvíli nie sú známe. Myslím, že je dobre, že sa ho podarilo chytiť živého, pretože, koniec-koncov, páchateľ je vždy úplne najlepším svedkom a zdrojom informácií pre vyšetrovanie.