Na mimoriadnej schôdzi zatiaľ premiéra Roberta Fica (Smer) a jeho vládu podporia. Ďalší osud Hlasu, ale aj koalície však bude záležať od ďalších faktorov, rétoriky Smeru či celkového vývoja.
Výzva migaľovcov lídrovi Hlasu
Štvorica poslancov v úvode vyhlásenia skonštatovala, že v posledných mesiacoch zaznamenali pokračovanie absencie priamej komunikácie zo strany predsedu Hlasu Šutaja Eštoka. „Hoci sa začiatkom októbra konalo stretnutie s najvyššími predstaviteľmi strany, dohodnuté body a prísľuby – medzi nimi aj doručenie konkrétnych výsledkov do konca roka 2024 – dodnes neboli naplnené a žiadna ďalšia diskusia neprebehla,“ uviedli poslanci v spoločnom stanovisku.
Čítajte viac Pád vlády? Túto skúšku Fico zrejme ustojí. Vzbúrenci z Hlasu aj SNS ho stále držia v šachu, otvára sa viacero scenárov
„Dokonca sme sa stretli aj s viacerými neštandardnými odkazmi od tretích strán, ktoré momentálne nebudeme verejne komentovať,“ napísali. O tlaku na rebelujúcich poslancov sa v kuloároch hovorí už niekoľko týždňov. Ich postup opakovane kritizuje napríklad líder strany SNS Andrej Danko, ale aj ďalší predstavitelia koalície.
Ich požiadavka, aby sa strana reformovala do pôvodnej línie, ktorú presadzoval vtedajší líder strany a súčasný prezident Peter Pellegrini, ostala podľa slov štvorice poslancov nepochopená. „Mala byť garantom modernej, konštruktívnej politiky a ,hlasom rozumu‘ v súčasnej koalícii. Žiaľ, namiesto napĺňania tejto vízie vidíme zbližovanie sa so stranou Smer,“ uviedli.
Migaľovci žiadajú urýchlené rokovania s Matúšom Šutajom Eštokom, aby riešili nestabilitu poslaneckého klubu Hlasu. Ako termín navrhujú 21. január 2025, teda deň, kedy sa začína mimoriadna schôdza na odvolanie premiéra Fica. „Na osobnom stretnutí s premiérom SR sme potvrdili, že podporíme vládu pri hlasovaní o nedôvere, tak ako to dlhodobo verejne komunikujeme, a zároveň sme prisľúbili dať ešte poslednú šancu na jednania s Matúšom Šutajom Eštokom, aby sme sa vyhli predčasným voľbám,“ zdôraznili poslanci.
„Naším cieľom je, aby sa situácia stabilizovala najneskôr do začiatku najbližšej riadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa začne 4. februára 2025,“ hovoria. „Deštruovať vie každý, my sa chceme konštruktívne baviť o riešeniach na túto stranícku krízu,“ dodali poslanci.
Šutaj Eštok reagoval slovami o pracovnom kongrese, ktorý má Hlas v piatok 24. januára. „Bude to skvelá príležitosť v pokoji si sadnúť, otvorene si vyjasniť názory a porozprávať sa o konkrétnych návrhoch, ako najlepšie pomôcť mladým, rodinám, slobodným matkám a otcom či seniorom. Každý z členov strany bude mať ideálny priestor povedať svoj názor,“ napísal s tým, že sociálnodemokratické hodnoty Hlasu sú jasné. K výzve štyroch nespokojných poslancov sa konkrétne nevyjadril.
Predčasné voľby či rekonštrukciu pripustil premiér Fico, ale aj napríklad minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer), europoslanec Erik Kaliňák (Smer), ale aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). Vraví, že k nim môže prísť, ak sa v koalícii nedohodnú na ďalšom fungovaní. Rekonštrukciu vlády označil za „veľmi pravdepodobný scenár“. Podľa neho je na premiérovi, aby rozlúskol, či to bude plán A – rekonštrukcia vlády alebo plán B – predčasné voľby.
Červená čiara
Zatiaľ je otázne, čo sa bude diať, ak by ich požiadavky neboli naplnené, resp. ak sa situácia v Hlase nestabilizuje. Jednou z požiadaviek štvorice bola výmena šéfa poslaneckého klubu Róberta Puciho, na ktorú zvyšní kolegovia dôvod nevidia, no časť vedenia im to mala prisľúbiť, a takisto rekonštrukcia vlády. Malatinec spomínal najmä výmenu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS), ku ktorej práci majú výhrady.
Červenou čiarou je však pre nespokojných poslancov prípadná zmena zahraničnopolitickej orientácie Slovenska, v čom sa zhodnú aj so zvyšnými poslancami Hlasu. Podľa informácií Pravdy by mohol byť prípadný príklon k Rusku alebo vyhlásenie referenda o zotrvaní v EÚ a NATO dôvodom, pre ktorý by viac vládu štvorica nepodporovala. Migaľ si v sobotu poobede na sociálnu sieť pridal fotku, na ktorej sú vlajky NATO, EÚ a Slovenskej republiky so slovami „a tadeto nejde vlak“. Fico predminulý týždeň vyzval SNS a Hlas, aby si urobili poriadok v strane.
Tému otvoril Fico v jednom zo svojich víkendových videí na sociálnej sieti a napriek tomu, že tvrdil, že sa nič na tom, že Slovensko je pevne ukotvené v EÚ a NATO, meniť nebude, už o pár dní sa situácia zmenila a hovoril niečo iné. Podobne popieral krízu v koalícii a o niekoľko dní hovoril o predčasných voľbách. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) totiž pre STVR naznačil možnosť vystúpenia z EÚ a NATO. Tieto slová prišli krátko po návrate poslancov z ich cesty do Moskvy.
„Smer nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ alebo z NATO, ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase, menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali a preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ,“ vyhlásil Gašpar a neskôr sa obhajoval útokom na médiá a slovami, že je za zotrvanie v EÚ a NATO.
Čítajte viac Fico obvinil opozíciu, že chystá štátny prevrat, Kyjevu hrozil vetom. Obhajoval Gašparove slová o vystúpení z EÚ
Premiér Fico sa ho zastal. Vyhlásil, že Slovensko sa musí pripraviť na krízové situácie, do ktorých sa Únia môže rýchlo dostať. „Tak ako do roka padla Varšavská zmluva, svetové dianie môže poslať do historických učebníc aj EÚ, aj NATO,“ povedal. „Tibor Gašpar presne pomenoval vyvíjajúcu sa situáciu,“ vyhlásil po dni Fico. „Absolútne s ním súhlasím, že Slovensko sa musí pripraviť na všetky možné krízové situácie, do ktorých sa EÚ môže dostať vo veľmi krátkom období. Platí, že EÚ a NATO sú naším životným priestorom, ale nikto nám nebude brániť varovať Slovensko pred rôznymi rizikami,“ dodal.
Prezident Pellegrini v nadväznosti na Gašparove slová zverejnil len fotografiu s podpísaným vyhlásením troch ústavných činiteľov z 1. septembra minulého roku. Dôvod na nové stanovisko nevidí. V ďalšom z jeho víkendových videí premiér znova spomínal „nasledujúce voľby“ a varoval pred „majdanom“ na Slovensku a konšpiroval o stretnutí lídra Progresívneho Slovenska (PS) s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve. Dokonca vyhlásil, že čoskoro príde s „vážnou iniciatívou v kultúrno-etických otázkach“.
Aj vicepremiér Taraba v ta3 v nedeľu povedal, že telefonoval s Gašparom a zastal sa ho. Hovoril, že sa iba vyjadril, že občania tak ako rozhodli o vstupe do Únie v referende, mali by mať takúto možnosť aj pre možné vystúpenie. „Premiér nepovedal, že Slovensko ide odniekiaľ vystúpiť, ale že sa môže stať, že ak si Únia nespraví vo vnútri poriadky, proces, ktorý sa udial v Británii, sa môže udiať aj v iných štátoch,“ uviedol Taraba. Okrem prezidenta sa voči Gašparovým vyjadreniam postavila celá opozícia, ale aj strana Hlas, aktivisti či banskobystrický župan Ondrej Lunter.