Pre šéfa Smeru nie je chaos v jeho vládach typický a „neposlušných“ členov či ministrov vedel rýchlo upratať. Tému predčasných volieb otvoril sám napriek tomu, že existenciu koaličnej krízy rázne popieral.
Fico to má isté, no pripravuje voličov
Od minulotýždňovej mimoriadnej schôdze, na ktorej chceli opoziční poslanci potvrdiť zahraničnopolitické ukotvenie Slovenka, sa kríza v koalícii znova posunula. Predčasné voľby pripúšťa čoraz viac koaličných predstaviteľov, ktorí v prípade, ak sa situácia neurovná a nepomôže ani rekonštrukcia, iné východisko nevidia. Niektorí však nevidia na rekonštrukciu dôvod a hovoria rovno o predčasnom ukončení volebného obdobia.
„V živote aj vo vláde sa môžete dostať do situácie, kedy už ďalej nemôžete ísť a vtedy sú vždy najlepšie predčasné parlamentné voľby,“ uviedol minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer). Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) ich takisto pripustil, ak sa v koalícii nedohodnú na ďalšom fungovaní. Rekonštrukciu vlády označil za „veľmi pravdepodobný scenár“ s tým, že je na Ficovi, aby to rozlúskol. Vládnuť sa podľa Tarabu nedá tak, že sa bude neustále rokovať, či návrhy zákonov získajú v parlamente dostatočnú podporu.

Podľa podpredsedu NR SR Tibora Gašpara (Smer) bude práve mimoriadna schôdza testom. Z vyjadrení kolegov je však jasné, že Fico podporu má. „Potom možno prídu aj predčasné voľby, ak sa ukáže, že nedokážeme vládnuť,“ hovoril Gašpar. Svoje úvahy Fico znova oprášil v súvislosti s tým, že si majú kluby Hlasu a SNS urobiť vo vnútri poriadok, inak sú len dve možnosti – rekonštrukcia vlády alebo predčasné voľby, o ktorých hovoril prakticky od vzniku tejto koalície.
Prečo ich predstavitelia vládneho trojlístka pripúšťajú tak ochotne? Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera je to preto, lebo musia na túto možnosť pripraviť vlastných voličov a nájsť aj vysvetlenie, prečo prípadne vláda padne alebo nemôže vládnuť. „Ich volič nemôže ostať v šoku, musí čakať, že niečo také môže prísť. Ak by na verejnosti len hovorili, že všetko je v poriadku a neustáli by to, ich elektorát by bol nahnevaný viac ako keď sa im budú snažiť vopred načrtnúť, prečo sa to môže stať alebo sa to stalo,“ uviedol.
„Mám pocit, že predčasné voľby si najviac želá samotný Fico. Jedine ten na nich môže získať, ostatní koaliční partneri sotva,“ dodal politológ z Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak. Cirner zhodnotil, že situácia sa vyvíja veľmi dynamicky. „Ale určite skúsia najprv rekonštrukciu vlády a otvorenie koaličnej zmluvy ako predčasné voľby,“ uviedol.
Aká je aktuálna situácia a čo bude rozhodovať?
Pre Fica je kľúčové, aby si Hlas a SNS urovnali spory vo vnútri ich klubov a parlament fungoval v normálnom režime, teda aby zákony prechádzali. Odvolávanie Fica však bude nateraz zrejme len povinnou jazdou, keďže aj vzbúrenci z Hlasu, aj odídenci zo SNS deklarovali napriek sporom svoju podporu. Rudolf Huliak pozval na stretnutie Danka, dal mu šesť dní, migaľovci chcú stretnutie už v deň mimoriadnej schôdze, no líder strany Matúš Šutaj Eštok ich odkázal na blížiaci sa snem.
Je otázne, či by mohol víkendový vývoj situácie v koalícii zmeniť výsledok mimoriadnej schôdze. „Myslím, že si nechávajú otvorené vrátka do poslednej chvíle, uvedomujú si, čo by pád vlády a rozpad Hlasu pre nich znamenal,“ uviedol Marušiak. „Nikto nevie, čo bude, až na parlamentných schôdzach sa ukáže, aké sú počty a či má koalícia väčšinu a či jej bude cez parlament prechádzať agenda, respektíve či parlament nebude zablokovaný. Keď uvidia, že to nejde, môžu pristúpiť k ďalším alternatívam,“ ozrejmil Cirner. Ako je na tom koaličný trojlístok?
1. Situácia v koalícii a Ficove výzvy a vyhrážky
Spočiatku Fico hromžil, ako médiá aj opozícia klamú o tom, že v koalícii je kríza, časom však parlament prestal byť uznášaniaschopný a nešlo len o ľudské zlyhanie alebo technickú chybu. Kvôli bojkotu štyroch vzbúrencov z Hlasu neprešli dva vládne zákony z dielne ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (nom. SNS), ale ani návrh poslanca Smeru Richarda Glücka o potrebe účasti premiéra na rokovaniach eurovýboru pred zahraničnou cestou. Trojica huliakovcov zas pri niektorých schôdza nehlasovala, čím bol parlament neuznášaniaschopný.

Na stole majú lídri koalície aj už takmer desať mesiacov nevyriešenú otázku šéfa parlamentu, ktorý dočasne vedie jej podpredseda Peter Žiga (Hlas). Síce Danko ustúpil a kandidáta Hlasu nakoniec podporí, istý si tentokrát nie je jeden z nespokojných poslancov Hlasu Ján Ferenčák, ktorý by vo vedení radšej videl Šutaja Eštoka. Stále nie je teda isté to, ako sa utrasú vzťahy v koalícii a v akom režime prebehne blížiaca sa februárová schôdza.
Gašpar dúfa, že sa na jej rokovanie dostanú len tie zákony, na ktorých bude mať koalícia zhodu. Neisté sú aj voľby do mediálnych rád vrátane STVR či zákon o mimovládnych organizáciách. V opozícii predpokladajú, že buď sa schváli len nutné minimum, alebo bude koalícia fungovať „zo dňa na deň“ a s každým novým ránom zaisťovať 76 hlasov.
Okrem toho sa medzičasom do sporu dostali Taraba a Kmec pre revíziu plánu obnovy. Taraba Kmeca kritizoval a presun časti peňazí označil za antisociálny krok, pričom mu odkázal, že by si mal rozmyslieť či sú mu bližší oligarchovia, alebo jednoduchí ľudia. Na margo predčasných volieb šéf envirorezortu pripomenul, že aj on má svoje počty v NR SR, nie je sám a je „hráč v koalícii“. Tarabovými spojencami v koalícii sú Kuffovci a má blízko aj k ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nom. SNS) a splnomocnencovi Petrovi Kotlárovi. Ak by boli predčasné voľby, podľa Tarabu by bolo vecou rokovaní s lídrom SNS Andrejom Dankom, či by znovu kandidoval za SNS.
2. Situácia v Hlase
Druhá najsilnejšia strana čelí po odchode Pellegriniho takisto veľkým výzvam. Za svojho nástupcu si súčasný prezident vybral ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a už od začiatku sa v kuloároch hovorilo o dvoch vetvách v Hlase. Jednej, ktorá zastávala Pellegriniho líniu a druhá, ktorá sa zas potešila výmene lídra Hlasu a príklonu k Smeru. Postupne sa sformovala skupinka štyroch rebelov alebo nespokojných poslancov – Samuel Migaľ, Ján Ferenčák, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec – ktorá čoraz hlasnejšie prejavovala svoj nesúhlas s niektorými krokmi koalície či s vývojom v strane. Prvou lastovičkou bolo, keď sa rozhodli nehlasovať za odvolanie podpredsedu parlamentu a lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.
Cez víkend adresovali lídrovi Hlasu otvorený list, v ktorom ho vyzvali na návrat k Pellegriniho vízii a odmietli zbližovanie so Smerom. Kritizovali, že do konca roka neboli napriek sľubom naplnené žiadne body ani prísľuby zo strany vedenia strany. „Dokonca sme sa stretli aj s viacerými neštandardnými odkazmi od tretích strán, ktoré momentálne nebudeme verejne komentovať,“ napísali. O tlaku na rebelujúcich poslancov sa v kuloároch hovorí už niekoľko týždňov.
„Strana Hlas mala byť garantom modernej, konštruktívnej politiky a ,hlasom rozumu‘ v súčasnej koalícii. Žiaľ, namiesto napĺňania tejto vízie vidíme zbližovanie sa so stranou Smer,“ uviedli. Stretnutie chceli absolvovať už 21. januára, teda deň začiatku mimoriadnej schôdze na odvolanie premiéra Fica. „Prisľúbili sme dať ešte poslednú šancu na jednania s Matúšom Šutajom Eštokom, aby sme sa vyhli predčasným voľbám,“ zdôraznili poslanci.
Ferenčák na otázku, či sa dá deeskalovať napätie v Hlase na čele so Šutajom Eštokom, odpovedal dlhým tichom. Šutaj Eštok odkázal na pracovný kongres, ktorý má Hlas v piatok a sobotu, kde podľa neho bude dostatok priestoru vydiskutovať si veci aj za prítomnosti vedenia, ďalších členov a zástupcov regiónov. Migaľovci požadujú rekonštrukciu vlády – najmä výmenu Šimkovičovej, ale aj výmenu šéfa poslaneckého klubu Róberta Puciho.

Červenou čiarou je však pre nespokojných poslancov prípadná zmena zahraničnopolitickej orientácie Slovenska, v čom sa zhodnú aj so zvyšnými poslancami Hlasu. Podľa informácií Pravdy by mohol byť prípadný príklon k Rusku alebo vyhlásenie referenda o zotrvaní v EÚ, či iniciovanie vystúpenia z NATO dôvodom, pre ktorý by viac vládu štvorica nepodporovala. Tému otvoril sám Fico a ako o krajnej možnosti hovoril o vystúpení z dvoch kľúčových inštitúcií aj Gašpar, čím rozbúril nielen opozičné, ale aj koaličné vody. Neskôr sa snažil svoje vyjadrenia korigovať.
Nič také ako referendum sa podľa Cirnera konať nebude. „Raz už podpisy zbieral Kotleba a nenazbieral ich zďaleka dostatok. O vstupe do NATO referendum nebolo, tak ich logikou by sa o vystúpení z NATO nemalo konať referendum. Iba ak o EÚ,“ uviedol. „Tak či tak, tento návrh tu odznel, pričom ho nenastolili extrémisti z ĽSNS, ale predstavitelia najsilnejšej strany a môže začať žiť svojím životom. Ak má referendum mať úspech, je potrebné preň pripraviť vhodnú pôdu,“ konštatuje Marušiak. Politológ SAV dodáva, že podobné slová môžu byť adresované aj partnerom z EÚ ako prostriedok vydierania. „Nie náhodou odzneli pred stretnutím s Viktorom Orbánom, na ktorom sa má negociovať spoločná pozícia pred summitom EÚ. Tá sa nepochybne bude týkať aj otázok ďalších sankcií proti Rusku, resp. ich predĺženia,“ dodal.
Šéfovia krajských organizácií stoja za Šutajom Eštokom, stretnutie u premiéra bez výsledku
V pondelok však prišiel ďalší otvorený list – tentokrát zo strany šéfov krajských organizácií Hlasu. Členovia sú znepokojení konaním poslancov okolo Migaľa a postavili sa za Šutaja Eštoka. „Ich rétorika aj kroky sa stále viac odkláňajú od hodnôt a princípov, ktoré ako základ strany postavil Peter Pellegrini a na ktorých ďalej stavia náš terajší predseda Matúš Šutaj Eštok,“ napísali. „Ostro odsudzujeme neuvážené a neprofesionálne konanie štyroch poslancov, ktorí (…) dnes otvorene narúšajú nielen stabilitu strany, ale ohrozujú aj stabilitu samotnej vlády,“ tvrdia zástupcovia regiónov.

„Ich rétorika je čoraz viac opozičná a nezlučiteľná s hodnotami a orientáciou strany podľa jej základných princípov,“ dodali s tým, že požadujú, aby sa diskusia odohrala verejne na sneme a nie na súkromných rokovaniach. To už Šutaj Eštok povedal v nedeľu. Absolvovať mali podľa Aktualít aj stretnutie s premiérom, na ktoré Huliak pozval aj zástupcu rebelov z Hlasu Šalitroša. Podľa informácií Pravdy však k žiadnej dohode ani záverom nedošlo. Pokiaľ sa tieto rozpory dostali na verejnosť, už to nebude jednoduché, hovorí na margo urovnania sporov politológ SAV Marušiak. „Vždy v takomto prípade niekto stratí prestíž, ak ustúpi zo svojho stanoviska,“ uviedol.
Cirner dodáva, že koalícia migaľovcov potrebuje, aby mohla ďalej vládnuť. „Ide o obrovský tlak na Šutaja Eštoka zo strany rebelov na jednej strane a zo strany Fica a koalície na strane druhej,“ skonštatoval prešovský politológ. „Buď Šutaj Eštok používa taktiku strčenia hlavy do piesku, kým problém vyhnije alebo sa nejako vyrieši, alebo nevie ako má problém vyriešiť,“ hovorí Cirner s tým, že treťou možnosťou je, že riešenie sa stále hľadá a nejaké vo forme odpratania rebelantov do diplomacie alebo do exekutívy, tu určite boli, a teraz musí prísť plán B.
Migaľovci podľa Cirnera majú rozohratú nejakú hru, ktorá sa vyvíja a mení v čase. „Ani sami presne nevedia, kam to povedie, ale zatiaľ to hrajú viac-menej v jednom móde. V prvom rade im ide o silnejšie postavenie v koalícii, kde by radi ostali. Keď sa im nepodarí získať, čo si zaumienili, môžu koalíciu opustiť,“ myslí si. Zasiahnuť by do procesu mohol aj Pellegrini ako čestný predseda. „Predpokladá sa, že sa bude snažiť neformálne zasiahnuť. Doteraz sme mali zvyk, že prezident vystupoval ako nestranícky aktér, udržiaval si od svojej pôvodnej strany dištanc, ale bolo to skôr ‚zvykové právoʻ. Súčasný prezident zakotvením svojej straníckej funkcie v stanovách dal najavo, že sa týmto zvykom necíti bezpodmienečne zaviazaný,“ konštatuje Marušiak. Cirner pripomína, že je určite relevantným hráčom a v Hlase ho počúvajú. „Ale kým on má pozíciu zaistenú do roku 2029, ostatní nevedia čo s nimi bude, preto musia hrať každý na seba. To je čistý politický pragmatizmus, a preto nejaké ‚dohovorenieʻ od prezidenta nemusí zabrať,“ uviedol politológ.
3. Situácia v SNS
Otvoreného listu sa dočkal aj líder SNS Danko. Po odchode troch poslancov okolo Huliaka zachránil jeho klub pred rozpadom poslanec Smeru Dušan Muňko. Huliakovci požadujú ministerstvo SNS a podpísanie nejakej formy memoranda, aby mali podiel na chode v koalícii. V decembri poslanec Pavel Ľupták tvrdil, že rokovania s premiérom sú na dobrej ceste a smerujú k dohode, odvtedy poslanci o vývoji mlčia. V nedeľu však Huliak otočil a Danka vyzval na rokovania prostredníctvom otvoreného listu, ktorý zverejnil na Telegrame. Za seba aj za svojich dvoch kolegov znova deklaroval plnú podporu vládnej koalícii aj Ficovi. „Nemáme záujem ani na predčasných voľbách, ani na úradníckej vláde, naopak, máme záujem na tom, aby táto vláda dovládla do ďalších riadnych parlamentných volieb v roku 2027,“ uviedol Huliak.
Bývalých kolegov zo SNS vyzval na budúcu vzájomnú spoluprácu. „Pán predseda, je čas, aby sme odložili nabok osobné spory, ktoré zbytočne vygradovali do aktuálneho stavu, (…), a sadli sme si spolu za jeden stôl a v pokoji a slušnosti vyriešili vzájomné sporné otázky, politické názory a vízie vo vzťahu k tomu, čo bude ďalej,“ povedal Huliak. „Je potrebné v tejto chvíli hľadieť na záujem občanov, ktorých reprezentujeme a krajiny, v ktorej žijeme,“ dodal s tým, že rokovania očakáva najneskôr do 24. januára.
Poslanec za SNS Roman Michelko však pred časom uviedol, že tieto rokovania sú na Ficovi. Danko v STVR opäť útočil na Huliaka. Ako si predstavuje, že koalícia bude mať stabilných 76 hlasov, jednoznačne nepovedal, no potvrdil, že sa Huliak minulý týždeň stretol s Ficom. Nemyslí si, že jeho stretnutie s Huliakom niečo vyrieši. Huliak musí byť podľa predsedu SNS súčasťou vládnej koalície. „Nemôže nás vydierať,“ podotkol. „To nie je handlovanie o rezortoch. Nestojí a nepadá to na rezortoch,“ vyhlásil Danko o huliakovcoch. Ak Huliak podľa Danka „nie je niekým kúpený“ a rebeli Hlasu okolo Samuela Migaľa nemajú pokyny rozbiť vládu, tak koalícia Smeru, Hlasu a SNS turbulencie zvládne a prežije.

Taraba povedal, že si nevie predstaviť, na čom sa dokáže Danko dohodnúť s Huliakom, a lídra SNS kritizoval za jeho slová o našich spojencoch. Francúzsko, Nemecko a USA sa podľa lídra SNS zabávajú a zarábajú na konfliktoch v strednej Európe, voči čomu sa veľvyslanci týchto krajín ohradili. „Tieto vyjadrenia nepomáhajú dobrým smerom, a preto ich vnímam, že neboli namieste,“ povedal Taraba v ta3.
Podľa politológa Cirnera nemajú Huliak a spol. prečo opustiť koalíciu, lebo s opozíciou nemajú nič spoločné. „Mentálne a ideovo sa cítia dobre v koalícii, ale opäť ide o postavenie a ich záujmy v rámci koalície. Separátne niečo môžu vyjednať s Ficom, ale s pánom Dankom si už zrejme rozumieť nebudú, de facto sa stanú ďalším koaličným partnerom, ale koalíciu to bude niečo stáť, inak budú Huliak a spol. ďalej koalícii robiť problémy,“ hovorí politológa. Podľa Cirnera je ich konanie nevyspytateľnejšie ako u migaľovcov, no zároveň je u nich menší záujem opustiť koalíciu. Ich návrat do SNS si Marušiak nevie predstaviť. „Viem si skôr predstaviť ich neutralizáciu výmenou za atraktívne pozície v štátnej správe,“ uviedol politológ SAV.