Na vytvorenie cyklocesty by chceli využiť asi deväťkilometrový úsek železničnej trate medzi Muráňom a Revúcou, na ktorej bola už v roku 2011 zrušená osobná preprava. Do úvahy prichádzajú dve možné alternatívy. Prvou je premávka cyklodrezín po koľajniciach a druhou úprava trate špeciálnymi panelmi systému Trailpanel, vďaka ktorým by sa po nej dalo jazdiť bežnými bicyklami.
„Tieto panely sú vyrobené z recyklovaných plastov, ide vlastne o akýsi ‚gumoplast‘. Kladú sa priamo na koľajnice, vďaka ktorým sa trať zachová. Ak by bolo treba, panely sa môžu ľahko dať dole a železnica obnoviť,“ vysvetlil pre Pravdu starosta Muráňa Roman Goldschmidt.
Foto: Trailpanel.com
Priamo na mieste
Ako dodal, skontaktoval sa už s autorom systému Trailpanel Igorom Salopkom aj zástupcami Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, s ktorou spolupracuje.
„Dohodli sme sa, že niekedy teraz začiatkom roka by sa k nám do Muráňa mali prísť pozrieť, aby sme našli nejaké riešenie, ako budeme postupovať,“ ozrejmil starosta s tým, že následne by sa pustili do rokovaní so Železnicami Slovenskej republiky. Ak pôjde všetko dobre, financie na realizáciu zámeru bude obec hľadať cez fondy a granty.
Tomuto projektovému zámeru je naklonený aj primátor Revúcej a poslanec Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Július Buchta. Ako kľúčové vidí práve prepojenie Muráňa, Revúcej a ďalšieho mesta v regióne, Jelšavy. „Aby si ľudia, ktorí sa napríklad ubytujú v Revúcej, mohli vybrať zaujímavosti smerom na obidve strany,“ ozrejmil Buchta.
Foto: Google Mapy
Podobne sa vyjadril aj jelšavský primátor a ďalší krajský poslanec Milan Kolesár. „Určite by bolo vhodné prepojiť cyklocestou túto našu dolinu, možno až dole na juh po Tornaľu, aby boli všetky turistické body poprepájané,“ zdôraznil Kolesár. Je presvedčený, že práve asfaltová cyklocesta by mohla pritiahnuť turistov, ktorým nevyhovujú cyklotrasy v horách a na nespevnenom teréne. „Nie každý má na ťažký terén kondíciu,“ dodal.
Realizáciu zámeru považuje za beh na dlhú trať, ale podotkol, že v porovnaní s minulosťou sa zmenil i záujem BBSK, ktorý sa o regióne Gemer zaujíma. „Cítime odtiaľ podporu,“ skonštatoval jelšavský primátor.
Ak by projekt s využitím technológie Trailpanel nevyšiel, podľa starostu Muráňa a primátora Revúcej rátajú aj s možnosťou využiť cyklodrezín, ktoré by jazdili po koľajniciach.
„Cyklodreziny si však vyžadujú určité plánovanie, napríklad doobeda by šli jedným smerom a popoludní nazad. Niekto ich musí vypraviť a byť na mieste príchodu, potom ich na obratisku pootáčať,“ vysvetlil Buchta.
Autor projektu Trailpanel Igor Salopek pre Pravdu potvrdil, že so samosprávou sa chcú nezáväzne stretnúť a zhodnotiť možnosti realizácie zámeru na Gemeri. Doplnil, že spolu s STU celé riešenie ďalej vyvíjajú a zdokonaľujú.
„Tento systém zatiaľ nie je využitý nikde na Slovensku a v podstate ani vo svete. Je možné, že práve pri Muráni bude použitý prvýkrát. Pokiaľ by na to boli financie, sme pripravení náš produkt dotiahnuť do finálnej podoby a vytvoriť tam prvú trať,“ avizoval Salopek. Toto riešenie podľa neho nielen zachováva železničnú trať pre ďalšie potenciálne využitie, ale znižuje i náklady na údržbu nevyužívanej trate.
Existujúce a zamýšľané možnosti pre cyklistov
Novinkou v oblasti turizmu v tejto časti Gemera je rozhľadňa v lokalite Pod Šturmanovou horou neďaleko Revúcej. Prístup k nej je možný aj na horských bicykloch. Podľa primátora okresného mesta majú ďalšie plány.
Foto: Branislav Caban
„Chceme rozbehnúť cestovný ruch aj v našich mestských lesoch. Zamýšľame tam vytvoriť zóny pre obyvateľov s ľahkým prístupom a posedením. Zvažujeme tiež zavedenie horských kolobežiek či skôr horských kár, podobných, aké sú v Bachledovej doline,“ avizoval Buchta. Ďalšou cyklistickou zaujímavosťou regiónu je podľa jeho slov cyklotrailová dráha, ktorá vedie popri starej ceste zo Železníka do Revúcej.
Naopak, asfaltová cyklocesta v súčasnosti spája obce Mokrá Lúka a Revúcka Lehota a ďalší úsek zase pokračuje od Revúckej Lehoty po Chyžné. Odtiaľ vedie nespevnená cyklotrasa smerom na dedinu Magnezitovce a k Slavošovskému tunelu, ktorý je s dĺžkou 2401 metrov považovaný za najdlhší cyklotunel v Európe.
Budúcou možnosťou pre turistov má byť niekoľkokilometrový zjazd od Muránskeho hradu do Muráňa. Táto trasa je totiž v súčasnosti len jednosmerná, to znamená, že cyklisti ňou môžu vyšliapať z dediny na hrad, respektíve do lokality Veľká lúka na Muránskej planine. Zjazd opačným smerom v nateraz oficiálne povolený nie je, pretože na úzkej účelovej vozovke hrozí zrážka s protiidúcimi vozidlami. Vyriešiť by to mal nový systém, ktorý by cyklistov upozornil, či oproti nim ide nejaké auto.
Foto: Branislav Caban
Turizmus sa v regióne rozvíja
Ako pre Pravdu uviedla výkonná riaditeľka Krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus Zuzana Jóbová, rozvoj cestovného ruchu v kraji jednoznačne napreduje. „Hovoria to aj štatistické údaje. Čo sa týka Gemera a konkrétne Revúcej, tam sme realizovali niekoľko projektov, ktorých cieľom je rast návštevnosti,“ poznamenala s tým, že práve v tejto oblasti vidia šancu na ďalší rast regiónov a zabránenie odlevu ľudí.
Za jeden z najväčších projektov v rámci rozvoja cestovného ruchu na Gemeri považuje vytvorenie Litterry, teda múzea a kultúrno-vzdelávacej inštitúcie, ktorú BBSK zriadil v nevyužívanej historickej budove Prvého slovenského gymnázia. „Vidíme v nej obrovský potenciál na pritiahnutie ďalších návštevníkov,“ zakončila Jóbová.