Jana Maškarová sa na pozíciu policajnej prezidentky dostane po konci Ľubomíra Soláka. Toho odvolal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) po tragédii v Spišskej Starej Vsi, kde po útoku študenta nožom zomreli učiteľka Mária Semančíková a študentka Alenka. Dôvodom bezodkladného odvolania Soláka sa stalo zlyhanie obvodných policajtov, ktorí situáciu napriek informáciám, že učitelia aj žiaci mali z útočníka strach, podcenili prevenciu.
Prvá generálka
Budúca šéfka Prezídia Policajného zboru (PZ) pochádza z Čadce. V rokoch 1995 až 1996 študovala na Strednej odbornej škole Policajného zboru v Pezinku a neskôr, v rokoch 1999 až 2004, absolvovala Akadémiu Policajného zboru.

Maškarová pôsobí v polícii vyše 20 rokov. Kariéru v zbore začala v polovici 90. rokov. Jej prvé kroky viedli do bežných hliadok, odkiaľ sa počas kariéry postupne dostávala na stále vyššie priečky. V rozhovore pre Aktuality.sk pred šiestimi rokmi opisovala, aké náročné bolo v tom čase pre ženy dostať sa do práce na polícii.
„Absolvovala som niekoľko prijímacích konaní, ale nikdy nás nezobrali, hoci som urobila všetky prijímacie pohovory aj telesnú prípravu. Potom, jedného dňa v roku 1995, potrebovali posilniť Bratislavu. Volalo sa to, myslím, Oddelenie hliadkovej služby. Zobrali naraz 300 policajtov z celého Slovenska a vtedy dostali šancu aj ženy. Bolo nás osem,“ uviedla Maškarová.
Jej prvou pracovnou pozíciou bola funkcia inšpektorky hliadkovej služby v bratislavskom Starom Meste, kde pôsobila od roku 1996. Už v roku 2003 bola zástupkyňou riaditeľa pre vyšetrovanie na okresnom riaditeľstve v Starom Meste – západ. Následne jeden rok pracovala ako vedúca oddelenia skráteného vyšetrovania Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva polície v Bratislave I.

V decembri 2010 prešla na pozíciu vyšetrovateľky oddelenia ekonomickej kriminality na bratislavskej polícii. O rok neskôr postúpila na pozíciu staršej vyšetrovateľky na vtedajšom Úrade boja proti organizovanej kriminalite. V rozhovore uviedla, že za najvýznamnejší prípad z tohto obdobia považuje kauzu Ľuboša Kosíka.
„Poškodený podal trestné oznámenie pre falšovanie zmeniek v hodnote 2,4 milióna eur. Prípad som dostala s tým, že je veľmi náročný, pretože nemáme originál zmenky, iba fotokópie, takže sa to bude ťažko objasňovať. Nadriadený možno ani neveril, že to dotiahneme do úspešného konca,“ spomínala Maškarová.
Od januára 2012 do decembra 2013 Jana Maškarová pôsobila ako zástupkyňa riaditeľa expozitúry Bratislava Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). V rokoch 2014 až 2017 už túto expozitúru sama viedla. Vo februári 2017 sa ako plukovníčka stala zástupkyňou riaditeľa NAKA. V roku 2018 ju vtedajšia ministerka vnútra Denisa Saková (v tom čase členka strany Smer, v súčasnosti Hlas) vymenovala do funkcie prvej viceprezidentky Policajného zboru (PZ).
Maškarová uviedla, že ministerka si ju sama vybrala, zavolala ju na veľmi dlhý pohovor a vysvetlila jej dôvody svojho rozhodnutia. „Ja som to ani nestihla precítiť. Chcem, aby to, čo som načerpala z praxe a na čo som sa hnevala, že nefunguje, začalo fungovať,“ povedala Maškarová v roku 2018.
Počas jej pôsobenia na pozícii prvej viceprezidentky PZ ju roku 2019 ju prezident Andrej Kiska vymenoval do generálskej hodnosti ako prvú ženu v histórii Slovenska.

V roku 2019 Maškarová spolu s ministerkou Sakovou mediálne prezentovala kampaň „Od zajtra“ zameranú na boj proti týraniu v domácnosti. Na vypočúvanie obetí domáceho násilia polícia sprevádzkovala špecializované výsluchové miestnosti. Tie slúžia najmä pre deti, ktoré sú často jediným svedkom tyrania v domácnosti. Policajti prešli zaškolením, aby vedeli identifikovať týranú osobu. Cieľom kampane bola väčšia ostražitosť policajtov v jednotlivých mestách a predchádzanie recidíve.
Osud NAKA a NCODK
Jana Maškarová sa môže spolupodpísať nielen pod vznik NAKA, ale aj Národnej centrály osobitných druhov kriminality (NCODK). Išlo o prezidiálny útvar s celou štátnou pôsobnosťou vykonávajúci vyšetrovanie najmä environmentálnej a počítačovej kriminality. V rámci NCODK pôsobili aj takzvaní „lovci lebiek“, teda oddelenie, ktoré zabezpečovalo cieľové pátranie po najhľadanejších páchateľoch trestnej činnosti.

NCODK vznikol vo februári 2022 využíval peniaze z Európskej únie v rámci plánu obnovy a odolnosti, no dostával sa pod kritiku už za Matovičovej aj Hegerovej vlády, keď rezort vnútra viedol Roman Mikulec a na čele polície stál Štefan Hamran.
Po výmene vlád ministerstvo prebral Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý chcel rozpustiť NAKA a vyčítal, že vznikom NCODK sa nafúkli prezidiálne útvary a oslabili regióny. No práve preto, že NCODK existovalo vďaka európskym peniazom, jeho reforma sa nakoniec omeškala a obe útvary zanikli ku koncu augusta 2024.
Odvolal ju Hamran
Policajná kariéra Maškarovej končila počas vlády Eduarda Hegera (vtedy OĽANO, dnes Demokrati). Keď v roku 2021 do vedenia polície nastúpil Štefan Hamran, viceprezidentku odvolal z funkcie a namiesto nej vymenoval vtedy povereného riaditeľa NAKA Branka Kišša.
„Svoje výhrady som jej osobne oznámil, keď som ju odvolával z funkcie. Povedal som jej, že s ňou nemienim pokračovať. Nechcem teraz komentovať konkrétne dôvody, no keď bude jej verejné vypočutie, tak tam možno prídem aj ja a budem ju konfrontovať,“ uviedol pre Pravdu bývalý policajný prezident.

„Môj postoj k nej jasne naznačuje to, že som sa s ňou rozlúčil v prvý deň môjho nástupu do funkcie prezidenta Policajného zboru,“ hovorí Hamran. Doplnil, že mal voči Maškarovej výhrady, s ktorými ju konfrontoval v prítomnosti riaditeľa kancelárie, no nenašli spoločnú reč. „Podľa mňa nemá ani morálne ani mentálne predpoklady,“ doplnil na margo jej možného pôsobenia na čele policajného zboru.
Od decembra 2023 Maškarová pôsobila ako námestníčka na Národnom bezpečnostnom úrade, kde mala na starosti najmä medzirezortnú spoluprácu a riadenie procesov v oblasti ochrany utajovaných skutočností.
Maškarová v Očistci a Judášovi
Meno bývalej policajnej prvej viceprezidentky sa spája aj so známou medializovanou kauzou Očistec, v rámci ktorej o nej vypovedal bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó. Ide o jednu z najväčších korupčných afér na Slovensku. Vypukla v roku 2020 a zahŕňa vyšetrovanie viacerých vysokopostavených osôb, vrátane bývalých policajných funkcionárov, prokurátorov a sudcov.
Obvineniam v tomto prípade čelili bývalý policajný prezident Gašpar, podnikateľ Norbert Bödör, bývalý riaditeľ Národnej jednotky finančnej polície Robert Kaimer, exriaditeľ NAKA Bernard Slobodník či bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a ďalší.
Makó vypovedal, že Maškarová vynášala citlivé informácie z vyšetrovania prípadu pripravovanej vraždy vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu. Bývalý námestník Slovenskej informačnej služby (SIS) Boris Beňa sa podľa Makóa od Maškarovej dozvedel, že podozrivých v tejto súvislosti začali odpočúvať. Vraj ho následne odkázala na vtedajšieho riaditeľa SIS Vladimira Pčolinského, ktorý potvrdil, že sa s Makóom aj Beňom stretol a o veci diskutovali.

Maškarová túto výpoveď poprela s tým, že sa nezakladá na pravde, Makóove tvrdenia sa podľa nej vymykali logike a malo ísť o útok na jej osobu. „Zodpovedne uvádzam, že v súvislosti s trestnou vecou prípravy úkladnej vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu som Borisovi Beňovi neposkytla absolútne žiadne informácie. Ohradzujem sa voči týmto nepravdivým tvrdeniam. Všetky okolnosti súvisiace s osobou Borisa Beňu som uviedla vyšetrovateľovi Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR za prítomnosti prokurátorky Generálnej prokuratúry SR,“ citovala Maškarovú v júli 2021 agentúra SITA.
V rámci kauzy bola na NAKA aj sama vypovedať. Podľa informácií televízie JOJ sa to týkalo zásahu NAKA z roku 2017 proti zločineckej skupine Takáčovcov. Vyšetrovatelia zrejme len potrebovali objasniť záležitosti okolo jedného z podozrivých, ktorý sa vyhol zatknutiu kukláčmi a neskôr sa sám ohlásil na polícii, podtkol portán Noviny.

Spomínal ju i bývalý prezident PZ Milan Lučanský, s tým, že Maškarová chcela riešiť vynášanie policajných informácií. Počas vyšetrovania kauzy Judáš o hovoril, ako ju požiadal, aby vyšetrila incident, pri ktorom bývalý siskár František Böhm údajne vážne zranil mladého chlapca. Böhm sa však počas trestného konania zastrelil a NAKA prišla o dôležitého svedka.
Sociálne byty
Pred týmito kauzami v roku 2018 sa Maškarovej meno objavilo aj v prípade užívania nájomných bytov od ministerstva vnútra. Týždenník Trend vtedy upozornil, že manžel prvej viceprezidentky mal v Bratislave k dispozícii dvojizbový byt s parkovacím miestom za 20 eur mesačne.
Ide pritom o byty, ktoré mal rezort vnútra – v tom čase pod vedením Denisy Sakovej (vtedy Smer, v súčasnosti Hlas) – prenajímať policajtom bez vlastného bytu či prenájmu v mieste výkonu práce. Maškarovci ale v hlavnom meste vlastnili od roku 2011 byt, ktorý podľa katastra kúpili cez hypotéku.
Podmienkou nájomnej zmluvy pri byte od ministerstva vnútra teda bolo, že prenajímateľ nesmie byť vlastníkom, spoluvlastníkom ani nájomcom iného bytu v mieste výkonu práce. Túto podmienku Maškarovci nespĺňali.
