V správe úradu sú desiatky áut, nehnuteľnosti, ale aj cenné papiere. Patrili ľuďom, ktorých obvinili z trestného činu a súd či prokurátor rozhodli o tom, že budú až do vznesenia rozsudku zaistené. Úrad pre správu zaisteného majetku má za úlohu sa o tieto veci postarať. Dohliadať má totiž na to, aby hnuteľné aj nehnuteľné veci nestrácali na hodnote.
ÚSZM vznikol v auguste 2021 a od tohto času mu do správy prepadol majetok obvinených v takmer 350 prípadoch. Úrad má v správe majetok na základe rozhodnutí súdov či prokurátorov s cieľom chrániť ho pred spreneverou, prevodom, stratou alebo poškodením počas trestného konania. NKÚ pri kontrole pôsobenia úradu zisťoval, v akej celkovej hodnote spravuje štát zaistený majetok a zároveň, koľko verejných zdrojov na to vynakladá.
„Zaistený majetok môže v reálnom čase strácať hodnotu, štát môže mať pri jeho dlhodobej správe významné finančné náklady. Bez súhlasu vlastníka ho však podľa platného zákona nie je možné predať,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Štát nemá presné dáta
Kontrola však ukázala, že ÚSZM nemá k dispozícii verifikované dáta a evidencia zaisteného majetku je vedená nejednotne. Preto údaje, ktoré úrad predkladal NKÚ počas kontroly, nekorešpondovali, a inštitúcia ani nevedela vyčísliť hodnotu zaisteného majetku.

„Evidenciu majetku vykonáva na úrade osem správcov, údaje si vedú v jednoduchých excelovských tabuľkách. Keďže zákon taxatívne neurčuje, akým spôsobom má úrad viesť evidenciu, kontrolóri odporúčajú ministerstvu spravodlivosti v spolupráci s úradom pre zaistený majetok zabezpečiť digitalizáciu procesov, ktoré by umožňovali aj prípadné ohodnocovanie majetku,“ píše sa v správe.
NKÚ tiež zistil, že na úschovu zaistených cenných papierov úrad využíval bezpečnostné schránky v dvoch bankách. Preverením dokumentácie sa ukázalo, že ÚSZM mal tento majetok uskladnený v schránkach bez zmluvného vzťahu. „Úrad sa týmto konaním vystavil riziku: ak by došlo k znehodnoteniu uskladnených cenností, úrad by si nemal od koho nárokovať náhradu vzniknutej škody a škodu by v takom prípade plne hradil štát,“ upozorňujú kontrolóri.
Stráca hodnotu
Najväčší problém kontrolóri odhalili najmä pri zaistených motorových vozidlách, ktorých hodnota významne klesá. Z obhliadky skladov ÚSZM vyplynulo, že vo vnútorných priestoroch skladov sa nachádzali aj motorové vozidlá, ktorých trhová cena bola nízka. Autá, ktoré sa dajú výhodne speňažiť, pritom stáli vonku. Úrad totiž nerozlišoval, od akej hodnoty vozidla bude využívať vnútorné alebo vonkajšie priestory, konštatujú kontrolóri.
V správe NKÚ poukazuje aj na to, že úrad spravuje aj automobily, ktoré mali už pri zaistení veľmi nízku hodnotu. „Náklady na ich správu sú pravdepodobne vyššie, ako môže byť výnos z ich prípadného predaja po právoplatnom odsúdení a konečnom rozhodnutí o prepadnutí majetku,“ upozorňujú národní audítori.

„Včasným predajom by sa dosiahol vyšší výnos a bezpochyby by sa vďaka tomuto kroku znížili náklady na správu zaisteného majetku. Slovenská legislatíva však kladie dôraz na osobitný význam majetku pre dotknutú osobu. V Českej republike v prípade zaisteného majetku, ako je motorové vozidlo a elektrospotrebiče, nie je potrebný súhlas obvineného k ich predaju,“ priblížil šéf NKÚ Andrassy.
Riešením by podľa kontrolórov mohla byť úprava legislatívy, podľa ktorej výnos z dražby zaisteného majetku by bol uložený do depozitu a v prípade, že dotknutá osoba by nebola právoplatne odsúdená, bol by jej vyplatený. Inšpirovať sa navrhujú práve vzorom susedného Česka. „Navrhovaná legislatívna zmena môže mať pozitívny dosah na štátny rozpočet v podobe znížených nákladov na správu tohto zaisteného majetku a zároveň v prípade včasného predaja aj dosiahnutie vyšších výnosov z tohto predaja,“ odporúča NKÚ.