Ako vyplýva z uznesenia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý rozhodol, že Samuela S. stíhajú väzobne, do útoku v škole bol už dvakrát súdne trestaný. Vinným ho uznal Okresný súd v Kežmarku v dvoch prípadoch, o čom však Gymnázium Spišská Stará Ves nevedelo. Bližšie informácie neprišli ani z Lučenca, kde navštevoval gymnázium predtým.
Ako v rozhovore pre Pravdu priblížila riaditeľka gymnázia Anna Kromková, škola pri prestupe Samuela dostala len štandardnú dokumentáciu, jej súčasťou boli dokonca aj pochvaly. „Ale nič iné od nich neprišlo. Dokonca tam mal aj pochvaly,“ doplnila.
Paradoxne, už pár hodín po útoku generálny prokurátor vyhlásil, že útočník nebol nepopísaný list papiera. V prvom z prípadov súd uložil Samuelovi trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov. Dostal k tomu aj zákaz priblíženia sa k spolužiačke, ktorú zbil a skončila v nemocnici.
V druhom prípade ho uznali vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania sa, no od uloženia súhrnného trestu upustili kvôli predchádzajúcemu trestu. Podľa šéfa školstva Tomáša Druckera (Hlas) bolo v prípade Samuela dokonca vydané neprávoplatné rozhodnutie súdu na návrh ústavnej psychiatrickej liečby, ktoré sa však nevykonalo.
V prípade zo Zamaguria absentovali aj informácie z druhej strany. Kromková uviedla, že Samuel sa u nich „prvý rok držal“ a až minulý rok v októbri sa „to zvrtlo“ a začal mať „výpady“. Konkrétne malo ísť o vyhrážky spolužiačke, že ju zhodí z útesu počas výletu v Tatrách. Súd o tom netušil.
Ako je možné, že škola o trestoch nevedela? Ako komunikujú súdy a školy, a aké informácie si medzi sebou môžu posielať?
Kto vie o trestoch detí
Ak maloletého alebo mladistvého odsúdia, škola tieto informácie automaticky nedostane. Ako vysvetlil advokát a odborník na trestné právo Jozef Dobrovič, zákon totiž neukladá maloletému žiadnu povinnosť informovať školu, že mu uložili akýkoľvek druh trestu. Túto povinnosť nemá ani zákonný zástupca.
„Existujú však výnimky, a to pri treste odňatia slobody, kedy zákonný zástupca je povinný informovať školu, pričom v takomto prípade platí, že školu môže informovať priamo súd. To isté pri treste zákazu činnosti, napríklad zákaz vstupu do priestorov školy, zákaz účasti na určitom druhu spoločenských akcií, zákaz požívania alkoholických nápojov. V týchto prípadoch by mal so školou komunikovať probačný úradník,“ uviedol pre Pravdu právnik.
Ako ďalej advokát vysvetlil, pri podmienečnom treste alebo ochrannom opatrení by mohol súd uložiť povinnosť informovať školské zariadenie alebo inú inštitúciu priamo v rozsudku.
Čo sa povinností súdov týka, vždy oboznamujú poškodeného, ktorému je doručovaný rozsudok. Ak by teda bola v postavení poškodenej škola, doručili by jej rozsudok. Súd teda môže informovať školu o odsúdení mladistvého, ak to považuje za nevyhnutné pre ochranu ostatných žiakov alebo pre zabezpečenie riadneho chodu inštitúcie. „Toto rozhodnutie závisí od konkrétnych okolností prípadu a posúdenia súdu,“ podotkol Dobrovič.
O cukrovke či epilepsii vedieť môžu
Na Gymnázium Spišská Stará Ves, kde mal útočník Samuel individuálny plán a chodil na preskúšanie, prestúpil z Gymnázia B. S. Timravy v Lučenci. Problémy a konflikty mal už pred strednou školou, na základnej škole v Kežmarku, kde sa násilne správal k spolužiačke. Problémové správanie mal pritom už od detstva, v materskej škole, čo potvrdil aj primátor Kežmarku Ján Ferenčák (Hlas).
Ak žiak mení školu, prestúpiť môže na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. Nová škola musí mať pre žiaka miesto v triede príslušného ročníka a vedenie s prijatím žiaka súhlasiť. Rodič ohlási túto zmenu riaditeľovi školy, ktorú dieťa pôvodne navštevovalo.
So žiakom cestujú do novej školy aj písomnosti, ktoré pripravuje škola, z ktorej odchádza, spravidla ide o fotokópie dokumentácie, ktorú tvorí triedny výkaz alebo katalógový list. Odpis listu obsahuje údaje o známkach, ospravedlnených hodinách, ale aj pochvaly a pokarhania. Ak žiak trpí dyslexiou, ktorá priamo ovplyvňuje jeho schopnosť učiť sa, nachádza sa o nej informácia v záznamoch.
Skúsenosť s nedostatočnými informáciami má aj riaditeľ jednej zo základných škôl na Považí, ktorý si neprial byť menovaný. „Nedávno k nám prestúpila žiačka. Keď som sa spýtal jej mamy, či mala na predchádzajúcej škole problémy, tvárila sa, že všetko je v najlepšom poriadku. To si však odporovalo s tým, čo som našiel neskôr v odpise katalógového listu žiačky,“ uviedol Pravde.
Už v prvých týždňoch sa ukázalo, že nová žiačka má problémy nielen s učením, ale aj správaním, čo však mama zatajila. Riaditeľ podotýka, že kým rodič neinformuje školu o psychickom stave dieťaťa, škola sa o tom nemá ako dozvedieť. Psychický stav dieťaťa je totiž súčasťou informácií o zdraví, ktoré podliehajú GDPR.
„Voľne preložené, ak má dieťa ADHD, školy sa o tom môžu navzájom informovať, no ak má psychickú chorobu alebo je agresívne, tak nie. S tým, aby sa škola dostala k týmto informáciám musia súhlasiť rodičia. Ak nechcú, aby sa o poruche dieťaťa nová škola dozvedela, pretože sa obávajú odmietnutia, môžu informáciu v podstate zatajiť,“ priblížil riaditeľ z Považia.
Škola má teda nárok len na striktne obmedzené penzum informácií. Ako vysvetlil Dobrovič, bez súhlasu žiaka alebo jeho zákonného zástupcu nemá právo disponovať akýmikoľvek informáciami o zdravotnom stave svojich žiakov. Obe strany v tomto prípade chráni zákon o ochrane osobných údajov.
„Už samotný zákon o zdravotnej starostlivosti upravuje v § 80 povinnosť mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov. Takže sa má zabrániť šíreniu informácii o zdravotnom stave už od počiatku. A ak teda zákonný zástupca, či samotný žiak nebudú informovať školu o jeho zdravotnom stave, nemá sa to ako dozvedieť a keď túto informáciu má, nesmie ju ďalej šíriť,“ uviedol advokát.
Výnimkou sú diagnózy ako cukrovka, epilepsia alebo psychiatrická diagnóza, pri ktorých je žiadané pre ochranu žiaka aj jeho spolužiakov, aby škola týmito informáciami disponovala a vedeli mu v kríze pomôcť. Dobrovič podotýka, že je to len v rukách rodiča a študenta. „Je to ekvivalent k tomu, ako zamestnanec nie je povinný svojho zamestnávateľa informovať o svojom zdravotnom stave, aby nebol diskriminovaný pri pohovore a na pracovisku,“ priblížil.
Najskôr musia na psychotesty
Detailnejšie informácie majú o žiakoch špeciálnej školy. Ak napríklad žiak prestupuje z bežnej základnej školy na špeciálnu, podstupuje najskôr psychologické vyšetrenie. Ak mení jednu špeciálnu školu za inú, pôvodná inštitúcia zasiela „novej“ kópie dokumentov o žiakovi. Súčasťou je posledné psychologické vyšetrenie, rozhodnutie o prijatí dieťaťa, vysvedčenia za posledné roky, zdravotné informácie, o ktorých zo zákona pedagógovia môžu vedieť, a tiež súhrnné hodnotenie s údajmi o správaní, dochádzke a prospechu žiaka.
Špeciálna pedagogička z Trnavského kraja, s ktorou sa Pravda zhovárala, podotkla, že nie vždy je dokumentácia nabitá informáciami. Nie je za tým podľa nej ani tak zámer utajiť informácie, ale skôr neochota kolegov. „Často dostávame len tiež najnutnejšie informácie,“ skonštatovala.
Informácie o prejavoch agresie mimo školy nie sú podľa nej štandardnou súčasťou katalógového listu, pretože podliehajú ochrane osobných údajov. Dostanú sa tam len v tom prípade, ak žiak dostal za správanie pokarhanie v škole. Špeciálna pedagogička sa domnieva, že ak k prejavu agresie nedošlo v škole, tak rodič schopný informáciu aj zamlčať, no ak by k nemu došlo počas toho, ako je dieťa v škole, prípad sa musí automaticky riešiť na pedagogickej rade a žiak by mal dostať trest. Ako špeciálna pedagogička dodala, od súdu dostávajú len informácie, ak sa rozhodne, že dieťa napríklad pridelí do opatery starej mame.
Čo si špeciálna pedagogička v prijatých dokumentoch zrejme najviac všíma je rodinná anamnéza – v akom prišlo dieťa rozpoložení, aký je vzťah rodiča a dieťaťa a odkiaľ pochádza. Dôležitá je podľa nej otvorená myseľ. „Naše deti majú veľa za sebou,“ podotkla.
Ak dôjde u dieťaťa k akémukoľvek násiliu, riešia ho hneď na počiatku. Informuje sa rodič, situácia sa zaznamená, zorganizuje sa mimoriadna porada, prípadne, ak dôjde k šikanovaniu, riešia ju s políciou. Zo strany detí sa ako pedagogička stretáva, najčastejšie s vulgarizmami, ktoré počujú od rodičov doma. Vyhrážky nedostala zhruba posledné dva roky.
Čítajte viac Mária milovala bežky a prírodu, Alenka hviezdila na olympiádach. Bývalý študent: Bola mi ako druhá mama
Posielanie dokumentácie je citlivé
Centrum inkluzívneho vzdelávania na svojom webe uvádza, že škola je pri prestupe žiaka so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou (ŠVVP) povinná poslať kompletnú povinnú dokumentáciu. Súčasťou je katalógový list žiaka, správa z diagnostického vyšetrenia, individuálny vzdelávací program a vyjadrenie k poruche osobnosti.
Inklucentrum podotýka, že posielanie dokumentácie, a to najmä diagnostickej správy, je veľmi citlivé. Ideálne preto je, ak sa posiela doporučene alebo priamo na meno riaditeľa školy a ten následne dokumentáciu rovno odovzdá svojmu školskému podpornému tímu. „Škola môže ale aj nemusí poslať aj inú dokumentáciu, ktorú k žiakovi evidovala v priebehu jeho dochádzky, ale nebola povinnou. Pri posielaní by mal rozhodovať najlepší záujem dieťaťa,“ vysvetľujú odborníci.
Upozorňujú tiež, že takúto povinnosť však nemá materská škola a tiež škola pri prechode na vyšší stupeň vzdelávania – z materskej na základnú a zo základnej na strednú školu.
„Pri prechode z materskej na základnú školu je to veľká škoda, nakoľko by takáto komunikácia bola pre deti so ŠVVP veľmi prospešná. Pri prechode na strednú školu je to už viac v rukách rodiča/študenta, ktorí už zväčša potrebu v takom rozsahu ako v základnej škole nemusia potrebovať, resp. ani nemôžu očakávať, nakoľko stredná škola už je výberovou školou s určenými podmienkami pri vstupe a profilom absolventa pri výstupe,“ vysvetľujú odborníci na vzdelávanie.
Foto: TASR, Veronika Mihaliková
Skôr sa dozvedia o alkohole
Paradoxné je, že školy sa skôr ako o odsúdení žiaka, môžu dozvedieť o tom, že sa opil. „V prvom rade polícia preverí okolnosti požitia alkoholu a ak ide o priestupok, začne jeho riešenie. Vec je riešená v súčinnosti s rodičmi alebo zákonnými zástupcami. Polícia ich okamžite informuje o zistení a vyzve ich na spoluprácu,“ vysvetlil hovorca polície Roman Hájek.
Ak je požitie alkoholu u dieťaťa spojené napríklad aj s ohrozením jeho zdravia, násilím alebo vandalizmom, polícia podľa Hájeka informuje „orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý situáciu ďalej rieši v záujme ochrany dieťaťa, čo môže zahŕňať aj kontaktovanie školy“.
Po tragédii sa otvorila otázka, či by prestupové informácie o žiakovi nemali byť predsa len podrobnejšie. Ministerstvo školstva v tejto súvislosti avizovalo, že jeden z nevyhnutných krokov bude posilnenie medzirezortnej spolupráce.
„Naším cieľom je nájsť efektívne spôsoby, ako pri dôslednej ochrane súkromia, údajov o zdravotnom stave a podobne umožniť zdieľanie potrebných a vhodných informácií, ktoré môžu pomôcť predchádzať podobným tragédiám. Zároveň si však musíme uvedomiť, že v tejto citlivej oblasti neexistujú rýchle a jednoduché riešenia,“ uviedol Pravde rezort.
Konkrétne opatrenia, ktoré by sa mohli týkať podrobnejších prestupových informácií, zatiaľ nechcel prezradiť ani minister Drucker (Hlas), no povedal, že ide o relevantnú otázku. Rozhodnutiam by mala však podľa neho predchádzať analýza. „Kto by mal byť napríklad subjektom, ktorý môže mať informáciu nejakého typu, alebo senzitívnu informáciu, a potom pracovať s tým dieťaťom prostredníctvom CPP alebo kurately a podobne,“ priblížil.
Drucker upozornil, že neexistuje systém, ktorý sa nastaví a nebude ho viac treba meniť. Ku konkrétnym krokom najskôr potrebuje poznať stav a dáta, ktoré zbiera Detský ústav psychológie a patopsychológie, z národného programu duševného zdravia detí a mládeže.
„Je zásadné, aby sme v snahe predísť ďalším tragédiám postupovali rozvážne a vyhli sa krokom, ktoré by mohli neúmyselne poškodiť deti a mládež v starostlivosti zdravotníctva, kurately, psychológov či iných štátnych inštitúcií. Každé opatrenie musí byť premyslené a zohľadňovať dlhodobé dôsledky,“ dodal rezort.
Riaditeľka gymnázia, kde došlo ku krviprelievaniu, sa domnieva, že systém medziškolského informovania je možné zlepšiť, napríklad vo forme akéhosi „životopisu“ žiaka s podrobnosťami.
„Či bol na základnej škole výborný žiak a mal samé pochvaly, alebo či to bol žiak, ktorý mal problémy, a bolo by to posielané strednej škole, a tá by pri prestupe všetku dokumentáciu musela posielať ďalšej strednej škole, v tom prípade by sme boli v obraze. Ale takto sme netušili, čo bolo v základnej škole. Ja som fakt doteraz nevedela, o akého žiaka ide,“ skonštatovala Kromková.